Zakladateľ Wagnerovej skupiny sa priznal k ovplyvňovaniu amerických volieb. Kto je Jevgenij Prigožin?

Ruský oligarcha Jevgenij Prigožin sa priznal k ovplyvňovaniu volieb v Spojených štátoch amerických. Jeho cieľom bolo pravdepodobne vyvolať nedôveru v americký volebný systém tesne pred voľbami.

Ruský oligarcha Jevgenij Prigožin sa priznal k ovplyvňovaniu predchádzajúcich amerických volieb deň pred tohtoročnými „mid-terms“ (voľby v polovici prezidentského volebného obdobia v USA). Urobil tak prostredníctvom vyhlásenia spoločnosti Concord na ruskej sociálnej sieti VKontakte.

Vyjadrenie s priznaním zverejnil na žiadosť od portálov Bloomberg a Radio Liberty. Tie od neho požadovali odpovede na otázky týkajúce sa ovplyvňovania amerických volieb firmou Internet Research Agency, známou ako trolia farma z Petrohradu.

V odpovedi jeho hovorca napísal: „Páni, ovplyvňovali sme, ovplyvňujeme a budeme ovplyvňovať. Pozorne, starostlivo a s chirurgickou presnosťou. Počas našich operácií odstránime obe obličky a pečeň naraz.“

Americké voľby sú vďačným cieľom

Pred tohtoročnými voľbami taktiež narástla aktivita protisystémových hlasov na sociálnych sieťach v Spojených štátoch amerických. Ide predovšetkým o šírenie krajne pravicových názorov, ktoré už dopredu spochybňovali výsledok volieb a diskreditovali demokratických kandidátov tým, že o nich šírili dezinformácie.

Americká firma Graphika venujúca sa analýzam sociálnych sietí 3. novembra zverejnila správu, v ktorej publikovala zistenie o podozrivých ruských operáciách. Tie sa zameriavali na krajne pravicových voličov.

Cieľom kampane bolo očierniť kandidátov Demokratickej strany vo viacerých štátoch USA, ako aj polarizovať spoločnosť prostredníctvom poburujúcich správ na kultúrne témy, napríklad o hnutí Black Lives Matter.

Americké ministerstvo spravodlivosti v roku 2018 obvinilo firmu Internet Research Agency spájanú s Jevgeninom Prigožnim zo zasahovania do volieb. Firmu známu aj ako Trolli z Olgina obvinili z prevádzkovania trollej farmy, ktorá mala účelovo polarizovať a ovplyvňovať používateľov sociálnych sietí pred voľbami v roku 2016.

Ruská federácia vtedy odmietla akékoľvek obvinenia. V júni Spojené štáty americké sľúbili odmenu 10 miliónov dolárov za informácie, ktoré by viedli k prepojeniu Jevgenija Prigožina so zasahovaním do volieb v USA.

Prigožinovo vyjadrenie deň pred novembrovými voľbami teda pravdepodobne nebolo náhodou. Je možné, že chcel vyhlásením spôsobiť rozruch medzi americkými voličmi a vyvolať pochybnosti o výsledkoch volieb.

Nadväzuje tak na rétoriku Donalda Trumpa, ktorý po prehre v prezidentských voľbách v roku 2020 spochybnil ich výsledok tvrdením, že sčítanie hlasov bolo zmanipulované. To viedlo až k útoku na americký Kapitol v januári 2021 zo strany radikálnych republikánskych voličov.

Kto je Jevgenij Prigožin? 

Jevgenij Prigožin je ruský oligarcha vlastniaci firmy so zameraním na catering, bezpečnosť a investície.

Prezývku „Putinov šéfkuchár“ získal po tom, ako jeho firma poskytovala catering počas stretnutí Vladimira Putina s francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom alebo s americkým prezidentom George W. Bushom v roku 2002. Okrem nich zorganizoval Kremľu aj bankety v rokoch 2018 a 2019.

Ako 20-ročný bol Prigožin odsúdený na 12 rokov väzenia za krádeže, podvody a zaťahovanie mladistvých do zločinu. Po prepustení začal podnikať a spolu s ďalšími spoločníkmi postupne otvoril prvé kasíno v Petrohrade a banku Viking.

Neskôr otvoril plávajúcu reštauráciu Nový Ostrov v Petrohrade, kde Vladimir Putin v roku 2003 oslavoval svoje narodeniny. Následne sa podnikateľsky osamostatnil a otvoril si sieť reštaurácií v Petrohrade a Moskve zastrešenú firmou Concord Catering.

Ako oligarcha spriatelený s Kremľom dostal viacero lukratívnych zákaziek. Medzi ne patrí štátny kontrakt v hodnote niekoľko miliónov dolárov na doručovanie jedla do škôl a štátnym zamestnancom a kontrakt na dodávanie jedla ruskej armáde v hodnote 1,2 miliardy dolárov. 

Známy opozičný politik Alexej Navaľnyj predpokladá, že Prigožin má prepojenie aj na firmu Moskovský školák, ktorá  v roku 2019 dodávala nekvalitné jedlo do škôl, čo spôsobilo epidémiu dyzenterie.

Jeho ďalšie firmy Concord Management a Concord Consulting mali taktiež podozrivé zákazky s armádou. Concord Management vlastní 50 % akcií firmy LLC Megaline. Tá dostala množstvo kontraktov na výstavbu budov pre ruské ministerstvo obrany. Pred otvorením súťaží o štátne zákazky bol však zmenený zákon, aby sa ich mohla zúčasť aj firma LLC Megaline, ktorá predtým na to nespĺňala podmienky.

Hľadá ho FBI

V roku 2017 sa výkonným riaditeľom Prigožinových firiem stal Dmitrij Utkin, bývalý člen ruskej vojenskej spravodajskej služby (GRU), kde mal hodnosť podplukovníka. Utkin je taktiež jeden zo spoluzakladateľov Wagnerovej skupiny. Práve on mal byť počas operácií označovaný za Wagnera, teda vojenského lídra celej skupiny.

Od vzniku skupiny v roku 2014 vedie Utkin jednotky, ktoré bojujú na Ukrajine. Tiež je o ňom známe, že je sympatizantom nacistického Nemecka.

V súvislosti s ovplyvňovaním amerických volieb a prebiehajúcou vojnou na Ukrajine uvalili USA a EÚ viacero sankcií priamo na osobu Prigožina a jeho rodinných príslušníkov, ako aj na firmy s ním spojené.

Ide napríklad o firmu Evro Polis Ltd., ktorá uzavrela zmluvu so sýrskou vládou na ochranu a stráženie sýrskych ropných polí výmenou za 25 % zisku z predaja plynu a ropy. Federálna bezpečnostná služba USA (FBI) ho začala stíhať pre podozrenie z ovplyvňovania volieb v roku 2016.

Angažuje sa aj v armádnej oblasti

Jevgenij Prigožin sa prostredníctvom vyjadrenia firmy Concord priznal k založeniu a financovaniu kontroverznej paramilitantnej Wagnerovej skupiny, ktorá pôsobí aj na Ukrajine.

Vo vyjadrení uviedol: „Osobne som vyčistil staré zbrane, vytriedil nepriestrelné vesty a našiel špecialistov, ktorí mi s tým vedeli pomôcť. V ten deň, 1. mája 2014, sa zrodila skupina patriotov, ktorí sa neskôr nazvali Wagnerov batalión.“

Skupina sa stala známou práve počas bojov na Ukrajine od roku 2014, kde operovala na strane samozvaných republík. Po začatí ruskej agresie vo februári 2022 Putin údajne poveril práve Wagnerovu skupinu zabitím ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ostatných vysokopostavených členov vlády.

V súčasnosti sú aktivity skupiny medializované napríklad v súvislosti s účasťou na výstavbe ochranného opevnenia Chersonu. Kontroverziu tiež vyvolalo verbovanie väzňov do paramilitantnej organizácie samotným Prigožinom.

Trestancom sľuboval, že za odslúženie šiestich mesiacov so skupinou budú oslobodení. V prípade dezercie mali byť však na mieste zastrelení. Po tom, ako sa stalo video z väznice virálnym, komentoval kritiku slovami: „Buď budú bojovať súkromné vojenské služby spolu s väzňami alebo vaše deti. Vyberte si.“

Počas vojny na Ukrajine Wagnerova skupina úzko spolupracuje s ruskou armádou a tajnou službou GRU. Vďaka blízkosti oligarchu Prigožina a Vladimira Putina by sa teda dalo povedať, že ide o súkromnú armádu Kremľa.

Wagnerova skupina tiež dostáva protekciu, keďže funguje aj napriek tomu, že ruský právny poriadok zakazuje existenciu súkromných poskytovateľov vojenských služieb.

Wagnerovci operujú po celom svete

Kremeľ používa na Ukrajine Wagnerovu skupinu aj z dôvodu, že nemusí verejnosti oficiálne nahlasovať straty na životoch z radov súkromných bojových skupín, keďže nejde o oficiálnu ruskú armádu.

Pre Kremeľ je taktiež výhodou, že v prípade spáchania vojnových zločinov je ťažké trestne stíhať firmy samotné alebo vlády, ktoré ich najali. Je to náročné predovšetkým kvôli obmedzenej medzinárodnej právnej úprave súkromných vojenských organizácií. Preto existujú podozrenia, že Kremeľ účelovo využíva skupinu Wagner na páchanie vojnových zločinov.

Popri tom existujú podozrenia aj z páchania takýchto zločinov v Afrike. Organizácia spojených národov (OSN) v roku 2021 vyjadrila znepokojenie nad konaním skupiny v Stredoafrickej republike, v ktorej od roku 2012 prebieha občianska vojna. Okrem toho sú podozrivý zo spáchania útokov na civilistov v Mali, kde taktiež priebeha vojnový konflikt.

Od Ruskej federácie pritom dostáva množstvo techniky na svoje operácie. V roku 2020 boli napríklad zverejnené dôkazy o používaní ruských stíhačiek v Líbyi.

Skupina viedla boje aj v občianskej vojne v Sudáne a Sýrii, počas revolúcie vo Venezuele a Mozambiku a ako bezpečnostná služba zabezpečovala ochranu pre kandidáta na prezidenta na Madagaskare, ktorý mal blízke vzťahy s Ruskom.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentom bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na University of Glasgow. Je vice-prezidentom študentského združenia Glasgow European Society. Zaujíma sa o spôsoby fungovania a udržania demokracií, Rusko a jeho vplyv na európsku politiku, a aktuálne politické dianie.