Sociálne siete a rôzne iné internetové aplikácie sa na Taiwane tešia veľkej popularite. To robí z ostrovnej krajiny ľahký terč pre Čínu, ktorá sa prostredníctvom nich môže snažiť štát destabilizovať. Taiwan však predstavuje krajinu, ktorá sa dokáže prispôsobiť situácii a na ohrozenie reagovať s pozitívnymi výsledkami.
Dezinformačné bojisko
Začiatkom augusta navštívila Taiwan predsedníčka Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiová. Pracovná návšteva vyvolala vlnu nevôle v Pekingu, ktorý proti tejto ceste oficiálne protestoval. Na Twitteri sa dokonca objavila výzva na zostrelenie jej lietadla od bývalého šéfredaktora čínskeho Global Times Hu Xijina. Ten svoj tweet napokon zmazal.
Peking však na návštevu reagoval aj vojenskými cvičeniami okolo celého Taiwanu, ktoré mali slúžiť ako výstraha. Vojenská aktivita na seba upútala pozornosť verejnosti aj svetových médií. V pozadí však Tchaj-pej čelil aj výzvam v informačnom priestore, ostrov sa totiž ocitol pod rozsiahlym dezinformačným útokom.
Šírili sa najmä osobné útoky voči Nancy Pelosiovej alebo vymyslené správy o narušenom vzdušnom priestore Taiwanu. Táto aktivita bola sprevádzaná aj väčším množstvom kybernetických útokov.
V marci tohto roka zverejnil švédsky inštitút Varieties of Democracy Institute (V-Dem) nové dáta svetového rebríčka krajín, ktoré čelia najväčšiemu množstvu falošných správ na internete. Taiwan sa umiestnil na najvyšších priečkach, teda v skupine krajín najviac zasiahnutých dezinformáciami.
Pre zvýšenie efektivity odolávania krajiny voči hrozbe falošných správ a dezinformácií sa aktuálne vedenie krajiny rozhodlo prehĺbiť spoluprácu s neziskovým sektorom a verejnosťou. Podľa Summer Chenovej, šéfredaktorky neziskovej organizácie Taiwan FactCheck Center (TFC), je cieľom dezinformačnej kampane zo strany Pekingu mentálne vyčerpať populáciu ostrovného štátu.
Aké nástroje Taiwan využíva?
Taiwanské ministerstvo školstva sa snaží už niekoľko rokov implementovať do študentských osnov predmety zamerané na mediálnu gramotnosť. Tie majú mladú generáciu vo vekovej kategórii 6 až 18 rokov naučiť pracovať s informáciami v digitálnom priestore.
Veľkú hrozbu pre mladú generáciu na Taiwane predstavujú najmä sociálne siete. Veľmi populárny čínsky TikTok patrí k hlavným zdrojom čínskej propagandy, ale rovnako slúži aj na zber osobných informácií používateľov. Pre TikTok však zatiaľ nemá Tchaj-pej vytvorený vhodný prístup alebo nástroj na jeho reguláciu.
Okrem TikToku je problémová aj aplikácia LINE, v ktorej je zaregistrovaných viac ako 21 miliónov účtov pochádzajúcich z Taiwanu. Číslo je takmer rovnaké ako samotná populácia ostrovného štátu, ktorý má 23 miliónov obyvateľov.
Množstvo účtov naznačuje, že niektoré z nich môžu byť falošné profily. Nárast dezinformácií na platforme LINE spustili prezidentské voľby v roku 2020, keď takmer polovica falošných správ v aplikácii mala pôvod v Číne. Táto dezinformačná kampaň poukazuje na snahu Pekingu manipulovať volebné výsledky na Taiwane.
Platforma LINE v spolupráci s taiwanskými organizáciami TFC a Cofacts spustila v roku 2019 program na boj proti dezinformáciám. Výsledkom bolo vytvorenie chatbota, ktorý používateľom poskytuje možnosť rýchleho overenia informácií. Robí tak prostredníctvom vyhľadávania z viacerých overených zdrojov.
Organizácia TFC v spolupráci s Taiwanským inštitútom pre informačný priemysel vytvorila aj ďalší nástroj umelej inteligencie The Rumor Catcher (možno preložiť ako Lovec fám), ktorým bojovali najmä proti dezinformáciám počas pandémie Covid-19. Informácie o jeho súčasnom využití však zatiaľ nie sú k dispozícii.
Terčom dezinformácií bude ostrovný štát aj naďalej
Politika Pekingu voči Tchaj-peju zostáva nezmenená – Taiwan je súčasťou Číny a bude k nej pripojený. Neúspešná ruská invázia na Ukrajinu však pravdepodobne prinútila Peking prehodnotiť možnosť vojenskej anexie. To však na druhej strane otvára väčší priestor pre iné nástroje hybridnej vojny.
Využitie dezinformácií ako súčasti hybridnej vojny nie je pre Peking novinkou. V posledných rokoch cielili čínske dezinformačné a vplyvové aktivity na viacerých geopolitických oponentov, ale rovnako slúžili na šírenie klamlivých naratívov o ochorení Covid-19.
Vzhľadom na skúsenosť Číny s dezinformačnými a vplyvovými kampaňami by bolo nesprávne podceňovať ich silu a efektivitu voči Taiwanu. Vo výsledku môžu ostrovný štát do veľkej miery unaviť alebo destabilizovať.
Najväčšiu hrozbu predstavujú operácie a kampane, ktoré môžu ovplyvniť výsledky volieb a do vlády dosadiť pročínskych politikov.
Taiwan na bojisku dezinformačnej vojny bojuje v prvej línii voči silnému nepriateľovi a je v defenzíve. Aktuálne snahy naučiť mladú generáciu pracovať s informáciami či využívať nástroje umelej inteligencie na detekciu dezinformácií a poskytovanie skutočných overených zdrojov nemusia v budúcnosti stačiť.
Na druhej strane, snaha aktívne reagovať na dezinformačné trendy v rámci spolupráce štátu a neziskového sektora predstavuje solídny základ pre budovanie obrany a odolnosti.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
