Inteligentné mestá: prečo je použitie čínskych technológií rizikom

Žijeme v dobe budovania tzv. inteligentných miest (smart cities), pri ktorom používajú štáty po celom svete technológie dodávané čínskymi spoločnosťami. Tie však môžu predstavovať riziko pre národnú bezpečnosť aj súkromie občanov. Technológie pre inteligentné mestá boli jednou z tém nedávneho summitu G7.

Na piatkovom summite G7 bol jednou z tém rastúci vplyv Číny, ktorá sa snaží upevniť svoju mocenskú pozíciu vo svete aj prostredníctvom technologických spoločností. Tie rozhodne nemusia byť nezávislé a Peking má nad nimi čoraz väčšiu kontrolu.

Ide napríklad o spoločnosti Huawei, ZTE, Hikvision, Dahua a Alibaba. Tie v súčasnosti dodávajú niektorým krajinám sledovacie technológie ako súčasť balíčkov „bezpečné mesto“ a „inteligentné mesto“.

Objednávky z celého sveta

Využívanie smart technológií v mestách rýchlo narastá. Čínske spoločnosti získavajú v tomto sektore globálne dominantné postavenie, sčasti aj vďaka štátnej podpore. Z analýzy Financial Times zároveň vyplýva, že medzi krajinami, ktoré si objednali čínske balíčky „bezpečné mesto“ a „inteligentné mesto“ prevažujú neliberálne režimy najmä na Blízkom východe a v juhovýchodnej Ázii.

Často ide o krajiny, ktoré sú súčasťou čínskej Novej hodvábnej cesty. Koncom minulého roka čínsky vodca Si Ťin-pching nabádal krajiny juhovýchodnej Ázie, aby pomohli vybudovať tzv. „digitálnu hodvábnu cestu“.

Huawei si buduje strategickú pozíciu ako poskytovateľ cloudu pre vlády rozvojového sveta, kde sú jeho zisky umocnené čínskym štátnym financovaním,uviedol pre Financial Times Jonathan Hillman z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá. Zároveň dodáva, že „čínska vláda je odhodlaná formovať globálne štandardy, získavať spravodajské informácie a budovať donucovacie schopnosti, keď sa rozvojové krajiny stanú digitálne závislými od Pekingu.

Druhá strana mince

Balíček „bezpečné“ mestá sa týka najmä automatizácie policajnej kontroly za využitia kamier a iných digitálnych technológií na monitorovanie a diagnostiku podozrivého správania. „Inteligentné“ mestá sa venujú primárne automatizácii činností mesta, akými sú riadenie dopravy, odvoz odpadu, distribúcia energie či vody.

Implementovanie týchto technológií znamená niekoľko výziev. Z hľadiska bezpečnosti by takéto mestá mohol ľahko ochromiť koordinovaný kybernetický útok. Z hľadiska súkromia je problematický zber citlivých dát alebo technológia na rozpoznávanie tváre, ktorá môže zaznamenávať pohyb ľudí v reálnom čase.

Autoritárske vlády môžu tieto technológie využiť k monitorovaniu konkrétnych jednotlivcov za účelom ešte väčšieho upevnenia totalitných praktík. Čínske spoločnosti, a prostredníctvom nich aj čínska vláda môžu získať prístup k citlivým dátam miest po celom svete. V krajných prípadoch by mohli firmy účelovo obmedziť prístup k svojim službám a narušiť tak fungovanie miest, úradov či štátov, ktoré by sa tak stali závislé na svojvôli čínskych firiem.

Obvinenia už padli

Čínske spoločnosti boli už v minulosti obvinené zo zraniteľností v dodanej infraštruktúre. Podľa správy Národného centra pre kyberbezpečnosť Papui – Novej Guinei (financovaného austrálskou vládou) z roku 2019 obsahuje dátové centrum vybudované spoločnosťou Huawei pre Papuu – Novú Guineu zrejmé chyby, vďaka ktorým mohli byť tajné vládne dokumenty ľahko dostupné hackerom. Dátové centrum sa nikdy nestalo plne funkčným a využíva sa len minimálne.

V USA produkty niektorých čínskych firiem zaradila na čiernu listinu už Trumpova administratíva. Úradujúci prezident Biden tento mesiac podnikol ďalší krok a zakázal Američanom investovať do 59 čínskych technologických spoločností.

Obavu z technológií vyrobených v Číne majú aj na Taiwane. „Existujú niektoré čipy, pri ktorých existuje riziko zadných vrátok, cez ktoré by sa mohli prenášať údaje,“ pre Financial Times upozorňuje Lee Chen-yu z projektu Taipei Smart City. Tzv. zadné vrátka (backdoor, typ trójskeho koňa) nemusia byť v produktoch od začiatku, ale môžu byť vložené počas aktualizácie softvéru.

Čínsky režim využíva technológie na sledovanie aj doma. Týka sa to predovšetkým menšín. Ide napríklad o Ujgurov, ktorých ľudské práva sú systematicky porušované. Podľa uniknutých dát využíva Peking technológiu na rozpoznávanie tváre k sledovaniu takmer 2,6 milióna obyvateľov v reálnom čase v provincii Sin-Ťiang.

Práve z dôvodu veľkých bezpečnostných rizík spojených so smart technológiami je potrebné, aby boli dodávané dôveryhodnými dodávateľmi, ktorí by nemali byť pod kontrolou cudzej vlády. Použitie technológií na sledovanie či rozpoznávanie tváre zároveň musí byť regulované prísnymi predpismi.