Asertívna Čína: ako Peking ovplyvňuje názory po celom svete

Obrázok: https://s3.reutersmedia.net/resources/r/?m=02&d=20200313&t=2&i=1502483312&w=1200&r=LYNXMPEG2C08N

Čína sa stáva čoraz asertívnejšou, a to vrátane informačných operácií. Na jej aktivity sme sa opýtali odborníka Mateja Šimalčíka z Central European Institute of Asian Studies (CEIAS).

Čína má, prirodzene, záujem zvýšiť svoj vplyv vo zvyšku sveta. Súčasťou tohto záujmu je vytvoriť medzi ľuďmi pozitívne skreslený obraz o témach citlivých pre čínsky režim. Používa na to rôzne praktiky, vrátane šírenia propagandy a dezinformácií na sociálnych sieťach a v médiách. Angažovanosť čínskej vlády na Facebooku alebo Twitteri teda nebude prekvapením.

Sillicon Valley zaplavené čínskou propagandou

V minulom roku narástol najmä počet príspevkov o Ujguroch. Podľa výskumu Austrálskeho inštitútu pre strategickú politiku narástla frekvencia tweetov o regióne Sin-ťiang, v ktorom má táto etnická skupina najväčšie zastúpenie, z mesačných 280 tweetov v roku 2019 na 500 tweetov za mesiac v roku 2020. Čínska vláda tiež využíva reklamy na Facebooku, aby ovplyvnila verejnú mienku o Ujguroch v zahraničí.

Čo môže za zvýšené angažmá Číny na sociálnych sieťach, čo tým čínska vláda sleduje, no i na ďalšie témy sme sa spýtali Mateja Šimalčíka, odborníka na čínsku politiku z Central European Institute of Asian Studies.

Táto snaha sa vyostrila najmä po tom, čo EÚ a ďalšie krajiny uvalili sankcie na čínskych úradníkov pre porušovanie ľudských práv Ujgurov. Čína považuje záležitosti týkajúce sa Xinjiangu za jeden zo svojich ústredných záujmov, ohľadne ktorých vníma citlivo akúkoľvek vonkajšiu kritiku, ktorú považuje za útok na vlastnú suverenitu,“ konštatuje Šimalčík.

Čína svojimi aktivitami podľa neho sleduje viacero cieľov: „Samotná propaganda ohľadne Sin-Ťiangu má v zásade dva ciele. V prvom rade je namierená na samotné čínske (hanské) obyvateľstvo a čínsku diaspóru v snahe delegitimizovať zdroje informácií o situácii v Sin-Ťiangu. V druhom rade sú namierená na zahraničné obecenstvo.“

Šťastní Ujguri?

Aký je život Ujgurov v Číne? Existuje množstvo dôkazov, podľa ktorých sú Ujguri prenasledovaní, zadržiavaní a presúvaní do internačných táborov. Ujgurské deti sú odoberané rodičom na „prevýchovu.“ Ich kultúrne dedičstvo a identita sú potlačované. Existujú dokonca dôkazy o nútenej sterilizácii Ujgurských žien v niektorých regiónoch. To všetko spĺňa podmienky genocídy tak, ako ju definuje OSN.

OSN predpokladá, že v internačných táboroch je zadržiavaných minimálne 1 milión Ujgurov a iné odhady hovoria až o 1,5 miliónoch Ujgurov.

Čínska vláda porušovanie základných ľudských práv v regióne Sin-ťiang odmieta a hovorí o snahe pošpiniť a destabilizovať Čínu. Aby presvedčila svet o svojej pravde, rozbehla na sociálnych sieťach propagandistickú kampaň.

Šíri príspevky, v ktorých tvrdí, že internačné tábory sú reedukačnými centrami alebo strediskami odborného vzdelávania. Čínske štátne noviny Global Times zdieľali na Facebooku video o mužovi, ktorý mal vyštudovať v jednom z týchto stredísk. „Som teraz veľmi šťastný,“ povedal na videu.

Podľa Šimalčíka sa čínske úrady tiež snažia upriamiť pozornosť na porušovanie ľudských práv západnými krajinami v minulosti.

Minulý týždeň napríklad zdieľala hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia na Twitteri fotku s popisom „#Mississippi v roku 1908 vs. #Sin-ťiang v roku 2015: Brokovnica a niekoľko loveckých psov vs. úsmevy a úroda.“ Na fotke boli vyobrazení usmievajúci sa Ujguri držiaci bavlnu v kontraste s černochmi pracujúcimi na plantáži v Mississippi.

Okrem týchto prípadov existuje veľké množstvo ujgurských, respektíve čínskych vlogerov a influencerov, ktorí ukazujú, ako dobre sa žije v Sin-ťiangu.

No tŕňom v oku čínskeho režimu sú aj príslušníci menšiny žijúci v zahraničí, ktorí majú na situáciu v Číne iný názor ako ten oficiálny. Keďže nad nim čínske úrady nemajú priamu kontrolu, používajú iné praktiky.

Facebook 24. marca informoval, že odhalil a prekazil dlhotrvajúcu kampaň čínskych hackerov pravdepodobne napojených na vládu. Tí mali za úlohu potláčať činnosť ujgurských aktivistov, novinárov a disidentov žijúcich v zahraničí, a to tak, že sa dostali do ich zariadení.

Ako čínska ambasáda vyvracala hoaxy

Okrem Ujgurov sa v minulom roku stala významnou téma koronavírusu. Keďže ten sa rozšíril do sveta z Číny, a to aj vďaka pomalej reakcii čínskej vlády, potreboval Peking podľa Šimalčíka disociovať krajinu od pandémie.

Svoj podiel práce odviedlo aj Čínske veľvyslanectvo na Slovensku, ktoré si vo februári minulého roka založilo stránku na Twitteri a Facebooku, kde spustilo kampaň „16 mýtov o #COVID19 v spojení s Čínou“. „Na tejto kampani je pozoruhodné, že využila formu fact-checkingu, pričom sa však miešali pravdivé posty so zavádzajúcimi a nepravdivými,“ upozorňuje Šimalčík.

Podľa príspevku z 5. mája 2020 bol mýtus to, že „sa Čína pokúsila potlačiť informovanosť o epidémii zatknutím lekárov, ktorí mali o tom informovať.“ Podľa čínskej ambasády to bolo naopak – títo lekári mali byť odmenení.

Pravdou však je, že niekoľko ľudí v Číne, ktorí informovali o novom koronavíruse medzi prvými, bolo zatknutých alebo vyšetrovaných. Patril medzi nich aj lekár, ktorého polícia vyšetrovala za šírenie poplašnej správy.

Čínska ambasáda na Slovensku však nebola jediná, ktorá spustila takýto typ kampane. „Podobné príspevky mali napríklad aj ambasády vo Varšave, Berlíne, alebo Aténach, a objavili sa aj v čínskych štátnych médiách. Čínska ambasáda šírila aj zmätočné informácie o pôvode koronavírusu, kedy napríklad šírila príspevky o údajnom pôvode vírusu v USA, resp. v iných krajinách,“ objasňuje Šimalčík.

Šimalčík zároveň upozorňuje, že šírenie čínskej propagandy a dezinformácii na Slovensku má rastúci trend. Zatiaľ, čo pred rokom 2019 využívala Čína rôzne dezinformačné weby, v súčasnosti sa snaží prenikať aj do mainstreamu.

Jedným zo spôsobov, ako na čo môžu slúžiť napríklad aj tzv. advertoriály, t.j. texty umiestnené v novinách a časopisoch ako platený obsah, ktorý sa však navonok tvári ako redakčný obsah. Významný bol napríklad advertoriál čínskeho veľvyslanca v Trende o protestoch v Hongkongu, kde protestujúcich obviňoval z teroristickej činnosti,“ vysvetľuje Šimalčík.

Slovensku chýbajú odborníci na Čínu

Podľa Šimalčíka je nutné, aby Slovensko na narastajúcu asertivitu Číny reagovalo: „Nakoľko Čína je jedným zo štátov, ktorého konanie významne ovplyvňuje (a bude čoraz viac) svetové dianie, Slovensko potrebuje vlastnú nezávislú expertízu na Čínu, či už medzi vládnymi úradníkmi alebo novinármi.

Šimalčík zároveň ponúka niekoľko riešení „čínskej otázky“: „V prvom rade je nevyhnutné, aby Slovensko viac investovalo do vysokoškolského vzdelávania o Číne. Aktuálne je na väčšine univerzít situácia taká, že o Číne sa nevyučuje v rôznych odboroch skoro vôbec, prípadne jediným poskytovateľom vzdelávania o Číne sú čínske Konfuciove inštitúty a Konfuciove triedy,“ dodáva Šimalčík.

Ďalej je nutné zvýšiť transparentnosť rôznych formálnych a neformálnych väzieb na čínske entity. Samotné médiá by sme mali na účely zahraničných investícii považovať za strategické odvetvie, a dôsledne preverovať riziká takýchto investícií pre slobodu prejavu, “ uzatvára Šimalčík z Central European Institute of Asian Studies.