Sociálne siete sú komplicom v podkopávaní klimatických politík. Priestor dávajú klimatických skeptikom

Dezinformátori a klimatickí skeptici šíria veľké množstvo zavádzajúcich naratívov. Pomerne úspešne sa im darí odkláňať pozornosť od reálneho problému, ktorým je zmena klímy. Používajú niekoľko základných taktík, ktorých šírenie im uľahčujú algoritmy sociálnych sietí.

O tom, že globálna zmena klímy je závažným problémom, svedčia štatistické údaje, prognózy klimatológov, ale aj negatívne dôsledky, ktoré pociťujeme už dnes. Nutnosť prijímania opatrení pre zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny však zastierajú aktivity dezinformátorov. Tí sa snažia o podkopávanie úsilia v politickej oblasti, ale aj o presviedčanie, že zmena klímy nepredstavuje vážnu hrozbu.

Mnoho dezinformácií a manipulatívnych tvrdení šírili klimatickí skeptici pred a počas trvania Konferencie OSN o zmene klímy (COP 26, konala sa medzi 31. októbrom až 12. novembrom 2021).

Narastanie intenzity šírenia týchto naratívov, ako aj ich zvyšujúcu sa účinnosť reflektovala skupina Conscious Advertising Network (CAN). Tá po konaní COP 26 adresovala jeho predsedníctvu, signatárom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a generálnym riaditeľom spoločností Facebook, Instagram, Google, Twitter, TikTok, Pinterest a Reddit otvorený list.

Podpísaní aktéri v liste žiadali politických lídrov a technologické spoločnosti o zainteresovanosť v boji proti klimatickým dezinformáciám, ako aj pri tvorbe ich definície a kategorizácie.

Zástupcovia sociálnych sietí neboli na zozname adresátov náhodou. Nesú totiž veľkú časť zodpovednosti za šírenie klimatických dezinformácií, ktoré sa stále rozmáhajú, a ktoré môžu podľa odborníkov ovplyvniť priebeh konferencie v roku 2022.

Kto sú klimatickí skeptici?

Pri vytváraní a šírení dezinformácií o klíme sú aktívni najmä klimatickí skeptici. Nejde však iba o osoby a skupiny rozširujúce naratívy o neexistencii alebo nízkej závažnosti zmeny klímy. Ide aj o konšpirátorov, podľa ktorých opatrenia na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny predstavujú nástroj na obmedzovanie práv obyvateľov.

Tieto konšpiračné príbehy tvrdia, že po skončení pandemických lockdownov by mali byť zavedené tzv. „klimatické lockdowny“. Naratívy v súlade s týmto konšpiračným príbehom sa podľa štúdie Inštitútu pre strategický dialóg (ISD) dostávajú do popredia vďaka pravicovým médiám a sociálnym sieťam.

Mnohokrát je konšpirácia napojená aj na tzv. „Veľký reset“, ktorý hovorí o údajnej snahe elít zastierať okliešťovanie práv občanov vymysleným bojom proti zmene klímy. Situáciu zhoršujú aj falošné autority v oblasti klímy, ktoré sa snažia o bagatelizáciu tohto globálneho problému.

Od popierania k výhovorkám

Nová publikácia ISD upozorňuje na postupný prechod od popierania existencie či závažnosti zmeny klímy k šíreniu tvrdení o nemožnosti jej zvrátenia (tzv. „climate delay“). Konkrétne naratívy sa pritom zameriavajú na diskreditáciu a bagatelizáciu akýchkoľvek opatrení na zmierňovanie dopadov zmeny klímy a postupnú adaptáciu.

Klimatickí skeptici a dezinformátori sledujú najmä cieľ odvrátenia pozornosti a znižovania úsilia v boji proti klimatickej zmene. Za týmto zámerom častokrát stojí pragmatizmus, resp. snaha zachovať status quo v prípade tzv. špinavých odvetví (napríklad ropný alebo textilný priemysel), ktoré prírodnému prostrediu a klíme výrazne škodia, ale odmietajú prijímať adekvátne opatrenia.

Jednotliví aktéri tieto ciele dosahujú napríklad šírením konšpirácií o klimatickom lockdowne, ale aj spájaním témy klimatickej zmeny s konfliktnými otázkami ako je LGBTQ+ či potraty. Pravdepodobne tak usilujú o vytvorenie negatívnej konotácie s témou klímy.

Príručka klimatickej prokrastinácie

Odborníci upozornili na postupnú zmenu v naratívoch už v roku 2020. Postrehli zároveň, že táto premena môže byť veľmi nebezpečná: popieranie zmeny klímy sa transformuje do množstva menších a dôveryhodnejších naratívov. Ak aj tieto naratívy nedosiahnu cieľ v podobe presvedčenia adresátov, môžu slúžiť na ich zmätenie, odklon pozornosti či rozdúchanie pochybností.

Snaha podkopať reálne úsilie o zamedzenie negatívnym dôsledkom zmeny klímy sa viaže na niekoľko základných taktík. Odborníci zatiaľ pracujú so štyrmi kategóriami, ktoré zahŕňajú prenášanie zodpovednosti, propagovanie čiastočných riešení, zdôrazňovanie negatívnych stránok boja proti zmene klímy a rezignáciu na hľadanie riešení.

Mnohé z naratívov, ktoré do daných klategórií zapadajú, nesú v sebe určitú časť pravdy. To ich robí podstatne silnejšími a náročnejšími na vyvrátenie. Podľa expertov vychádzajú tieto naratívy z oprávnených obáv a pochybností, čo umožňuje ich tvorcom pracovať s kognitívnymi skresleniami.

Naratívy sa zároveň prekrývajú s presvedčením o pokrytectve elít, nespoľahlivosti obnoviteľných zdrojov energií či neefektívnosti elektrických vozidiel. Šírenie týchto myšlienok prispieva k skresľovaniu reality, odvracaniu pozornosti od reálnych problémov a fragmentácii konsenzu v rámci problému zmeny klímy.

Úloha sociálnych sietí

Podľa ISD sa dezinformácie v oblasti klímy čoraz viac dotýkajú integrity volieb, verejného zdravia, ale aj nenávistného prejavu a konšpiračných teórií. Škodlivými sa stávajú hlavne masívnym šírením prostredníctvom sociálnych sietí.

ISD preto navrhuje niekoľko riešení, pomocou ktorých je možné bojovať proti klimatickým dezinformáciám. Ide o implementáciu siedmich zásadných opatrení, resp. krokov, ktoré by mali platformy sociálnych sietí dodržiavať:

  • Vytvoriť jednotnú definíciu klimatických misinformácií a dezinformácií. Kritériá by mali byť následne zohľadňované v praxi, napríklad prostredníctvom pravidiel používania jednotlivých sociálnych sietí.
  • Zakročiť proti používateľom platforiem, ktorí opakovane porušujú pravidlá.
  • Limitovať nedostatky v rámci legislatívy.
  • Transparentne informovať o dezinformačných trendoch v oblasti klímy, ale aj o úlohe algoritmov sociálnych sietí, ktoré tieto trendy posilňujú.
  • Zefektívniť označovanie obsahu štítkami informujúcimi o chýbajúcom kontexte. Nemenej dôležité je aj sledovanie opätovného publikovania obsahu, ktorý bol v minulosti z platforiem odstránený.
  • Kľúčovým bodom je obmedzenie možností platenej reklamy pre spoločnosti produkujúce fosílne palivá, ale aj pre skupiny a aktérov, u ktorých sa opakovane potvrdí šírenie dezinformačného obsahu.
  • Posilniť možnosti pre skúmanie dezinformačných trendov na sociálnych sieťach. Pomôcť by mohlo zvýšenie prístupnosti a posilnenie funkcionalít pre reverzné vyhľadávanie obrázkov a zisťovanie pôvodu obsahu.

COP 26 v centre pozornosti

Na záver je možné poukázať na konkrétne naratívy, ktoré boli propagované koncom minulého roka v súvislosti s konferenciou COP 26. ISD skúmal šírenie škodlivých tvrdení na sociálnych sieťach Facebook a Twitter a zistil, že najviac pozornosti si získala téma elitárstva.

Ide o naratív, podľa ktorého je konanie konferencie prejavom pokrytectva politických elít, ktoré sa prejavuje na dvoch úrovniach – jednak v súvislosti s uhlíkovou stopou podujatia (umocnenou napríklad spôsobom dopravy delegátov), a tiež v kontexte pandemických opatrení. Tie vraj boli nenápadne posunuté do úzadia na úkor témy klimatickej zmeny, kvôli ktorej delegáti uskutočnili veľké osobné stretnutie.

Výsledkom týchto naratívov a ich prepojenia na konšpirácie „Veľkého resetu“ bolo širšie presvedčenie o skorumpovanosti a nepodstatnosti podujatia, ktoré údajne nemalo mandát verejnosti. 

Druhý pomerne častý naratív, ktorý sa šíril v období diania COP 26, sa odvolával na nesplnené klimatické záväzky iných štátov. Tie mali podľa klimatických skeptikov legitimizovať neochotu niektorých západných štátov podieľať sa na spoločnom úsilí na odvrátenie dopadov zmeny klímy. V obsahu, ktorý ISD analyzoval, išlo zväčša o kritiku Číny alebo Indie, ktorým sa pri plnení záväzkov natoľko nedarí.

Tretie najčastejšie klamlivé tvrdenie na Facebooku a Twitteri sa zameriavalo na údajnú nespoľahlivosť a nízku životnosť obnoviteľných zdrojov energií. Analyzované príspevky pracovali s informáciami vytrhnutými z kontextu a šírili klamstvá – príkladom je nepravdivé tvrdenie o tom, že energia zabezpečujúca priebeh konferencie pochádzala z uhlia. Na toto tvrdenie reagovalo samotné vedenie COP 26, ktoré informovalo, že všetka energia pochádzala z obnoviteľných zdrojov.

Napokon sa podľa ISD objavovala aj štvrtá pomerne výrazná téma, tá sa však v analyzovaných príspevkoch vyskytovala v menšej miere ako vyššie menované naratívy. Navyše, téma sa prekrývala s tvrdeniami o elitárstve a nespoľahlivosti obnoviteľných zdrojov. Dotýkala sa totiž údajnej neefektívnosti elektrodopravy využívanej na presun v rámci konferencie.

Virálnym tvrdením bolo v tomto kontexte obvinenie, že bohaté metropolitné elity usilujú dôrazom na elektrodopravu o to, aby jazda autom bola pre bežných ľudí nedostupná. Ide však o ničím nepodložené tvrdenie, ktorého cieľom je vyvolávanie strachu a negatívnych emócií.

Vyštudovala politológiu na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde získala titul PhD. Zároveň je výskumníčkou pre Adapt Institute. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative a ako analytička pre Strategic Policy Institute. Absolvovala krátkodobú stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk