Londýnsky Inštitút pre strategický dialóg (ISD) s viac ako 10 ďalšími organizáciami zameraných na problematiku klímy denne monitorovali dezinformácie počas konania klimatickej konferencie COP26.
Zo záverov vyplýva, že online obsah bol výrazne radikálnejší. Bolo možné vidieť nárast konšpirácií, argumentov opierajúcich sa o pseudovedu či celkové popieranie klimatickej zmeny.
Jedným zo zistení taktiež bolo, že vždy, keď sa počas príprav na konferenciu o klíme objavilo nejaké vyjadrenie, došlo k nárastu šírenia online dezinformácií.
„Klimatický lockdown“ a strata osobných slobôd
Podľa ISD, ktorý sa dlhodobo zaoberá štúdiom online extrémizmu a terorizmu, sa medzi šíriteľmi klimatických dezinformácií nachádzajú osoby, ktoré dlhodobo popierajú klimatickú krízu. Ide tiež o osoby, ktoré majú blízko k spoločnostiam obchodujúcim s fosílnymi palivami.
Odborníci z ISD však dodávajú, že sa medzi popieračmi klimatickej krízy objavujú aj aktéri, ktorí na internete zverejňujú iné druhy hoaxov a konšpirácií.
Títo konšpirátori vidia súvislosť a porovnávajú opatrenia, ktoré majú zamedziť šíreniu ochorenia COVID-19 so zmienenou témou klimatickej krízy. Obe majú byť zámienkou vlád na zvýšenú kontrolu ľudí a obmedzenia ich slobôd.
Vyjadrenia o tzv. „klimatickom lockdowne“, nepodloženej teórií, podľa ktorej bude potrebné zaviesť lockdown, aby bola zastavená klimatická zmena, sa začínajú objavovať práve v skupinách, medzi ktorými sú populárne konšpiračné teórie QAnon či antivaxerské názory.
Podľa klimatológov ide pri spájaní týchto dvoch kríz o mylný náhľad. Lockdowny spojené s ochorením COVID-19 len nepatrne znížili emisie skleníkových plynov. Nie je teda potrebné sa domnievať, že by išlo o serióznu stratégiu v boji proti klimatickej kríze.
Jeannie King z ISD v rozhovore pre NPR konštatovala, že v prípade konšpirátorov „nejde o komunity, ktoré by sa na začiatku zvlášť zaujímali o klímu alebo sa jej venovali. Našli však spôsob, ako tieto iné svetonázory alebo ideológie spojiť so strachom o budúce reakcie na zmenu klímy.“
Dodáva tiež, že „čoraz častejšie sa diskusia okolo opatrení COVID-19 používa na vyvolávanie strachu a mobilizáciu proti klimatickým opatreniam.“
Podobné prípady môžeme nájsť aj na Slovensku. Portály, ktoré sa často búria proti aktuálnym opatreniam a vakcínam ako je Zem a Vek či Hlavný denník, tiež publikovali viacero článkov, ktoré klimatickú krízu bagatelizujú, alebo dokonca popierajú.
Pomalé reakcie Facebooku
V boji proti klimatickým dezinformáciám nepomáha ani úloha sociálnej siete Facebook.
Nezávislá dozorná skupina Real Facebook Oversight Board v spolupráci s neziskovou organizáciou Stop Funding Heat publikovala štúdiu, ktorá analyzovala viac ako 195 stránok a skupín na Facebooku. Výskum odhalil vyše 45-tisíc príspevkov, ktoré zľahčovali, prípadne popierali klimatickú krízu. Tieto príspevky mali zároveň od 818-tisíc až do 1,36 milióna zobrazení.
Na základe uvedenej štúdie si spoločnosť Facebook vyslúžila od organizácií rozsiahlu kritiku. Podľa nich Facebook, podobne ako v minulosti pri iných témach, reaguje neskoro aj v prípade klimatických otázok.
Organizácie zároveň vyzývajú aj vlády k tomu, aby sa intenzívnejšie zaoberali úlohou dezinformácií o klíme na sociálnych sieťach. Nečinnosť z ich strany môže mať totiž negatívny dopad na boj proti klimatickej kríze.
V otázkach týkajúcich sa klimatickej krízy však existuje jasná vedecká zhoda. Vedci sa zhodujú na tom, že globálne otepľovanie je reálna hrozba a je za ňu vo veľkej miere zodpovedný človek.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
