Mýty o NATO

Obrázok: Flickr.

NATO RINČÍ ZBRAŇAMI

TVRDENIE: Aliancie ženú svojich členov do konfliktu, s ich formovaním rastie militarizácia, nie bezpečnosť svetového systému. Cieľom NATO je zbrojenie v Európe, k čomu si potrebuje vytvárať nepriateľov. NATO znamená vojnu a nie mier.

REALITA: Pokles výdavkov na obranu v rámci NATO je tak evidentný, že len ťažko možno pochopiť vyjadrenia o vyvolávaní pretekov v zbrojení. Aj najväčšie štáty NATO v posledných rokoch znižovali výdavky na zbrojenie. Výsledkom je degradácia vojenských spôsobilostí. Dobrými príkladmi sú úpadok britskej námornej moci, úplná likvidácia holandských tankových síl či dánskych ponoriek, znižovanie počtu vojakov a základní naprieč kontinentom, či masívne sťahovanie amerických síl z Európy počas Obamovej administratívy.

Európa sa po skončení Studenej vojny postupne demilitarizovala. No Ukrajina nám ukazuje, že pokiaľ nedisponujeme dostatočnou silou na odradenie potenciálneho útočníka, môžeme sa aj v 21. storočí stať terčom agresie. Moderne vyzbrojená a vycvičená armáda neznamená, že chceme vojnu alebo ju priamo pripravujeme, ale že od nej mienime kohokoľvek odradiť. Či už sme súčasťou vojenskej aliancie alebo nie.

NATO STRATILO PO PÁDE ŽELEZNEJ OPONY ZMYSEL

TVRDENIE: Spolu so zánikom Varšavskej zmluvy malo zaniknúť aj NATO. Ak Západ deklaroval, že Rusko sa z nepriateľa stalo partnerom, tak NATO malo byť rozpustené.

REALITA: V prvom rade, právo rozpustiť alianciu majú iba členské štáty, ktoré si to neželali. Rusko už síce nevnímali ako hrozbu, no ani svet sa zo dňa na deň nestal bezpečným. Aliancia počas štvrťstoročia od konca studenej vojny zasahovala s cieľom ukončiť násilie a následne udržať mier v Bosne a Hercegovine, Kosove, Afganistane, či v Líbyi. Viedla námornú operáciu v Červenom mori, Adenskom zálive a Indickom oceáne proti pirátom ohrozujúcim medzinárodnú lodnú dopravu, zasahovala pri zemetrasení v Pakistane a po rozpútaní vojny v Sýrii poskytla protiraketovú ochranu Turecku.

Rozširovanie NATO sa stalo jedným z nástrojov demokratizácie štátov bývalého východného bloku a viedlo k vytvoreniu bezprecedentne veľkého priestoru mieru, slobody a stability na európskom kontinente. Motivovalo ich k zásadnej reforme bezpečnostného sektora, vrátane demokratickej kontroly ozbrojených síl, budovania bezpečnostnej a obrannej infraštruktúry a inštitúcií, či kompetentného ľudského kapitálu. Skutočný význam kolektívnej obrany sme si však naplno uvedomili až po ruskej agresii voči Ukrajine.

NATO OVLÁDAJÚ USA A ICH LOKAJI

TVRDENIE: Prostredníctvom NATO ovládajú Američania Európu. Európske štáty sú v NATO iba prisluhovačmi amerických záujmov bez vlastnej vôle. V NATO o všetkom rozhodujú USA, my ostatní iba plníme ich rozkazy.

REALITA: Toto tvrdenie nemá s realitou spoločné nič: V NATO nerozhodujú USA (hoci majú významný politický vplyv), ale Severoatlantická rada (NAC). Tá je zložená zo zástupcov všetkých členských štátov a všetci dvadsiati ôsmi majú právo veta. Ak je NATO naozaj poslušným otrokom USA, ako je možné, že sa NATO nezapojilo do vojny v Iraku? Viaceré štáty NATO napríklad vôbec neparticipovali na operácii v Líbyi.

V skutočnosti je v NATO omnoho náročnejšie dospieť k spoločnému rozhodnutiu ako v EÚ, pretože sa nerozhoduje väčšinovo ale výlučne konsenzom – čo znamená, že súhlasiť musia všetci. Členské štáty však majú často rozličné záujmy a pozície. Hľadanie riešení preto často trvá dlho a vyžaduje si veľké diplomatické úsilie. NATO nemá ani vlastnú armádu, ktorú by si USA mohli uzurpovať: všetky ozbrojené sily, ktoré budujeme, zostávajú pod národnou kontrolou, a iba s našim súhlasom môžu byť použité.

ROZŠIROVANIE NATO DESTABILIZUJE

TVRDENIE: Rozširovanie NATO destabilizuje región strednej a východnej Európy. Cieľom je rozšíriť sféru vplyvu USA rovnako, ako to kedysi urobil Sovietsky zväz cez Varšavský pakt.

REALITA: Integrácia do NATO umožnila štátom strednej a východnej Európy rozvíjať sa v bezpečnom prostredí a v úzkej spolupráci so svojimi susedmi a ostatnými členskými štátmi. Integračný proces podporil reformu bezpečnostného sektoru a umožnil preberanie spoločných aliančných štandardov. Ašpirantské štáty prijali demokratizačné a modernizačné reformy. Porovnávanie NATO s Varšavskou zmluvou alebo Sovietskym blokom je prekrúcaním histórie.

Keď štáty strednej a východnej Európy (vrátane Slovenska) požiadali o členstvo v NATO, bola to ich slobodná voľba, uskutočnená v súlade s ich národnými demokratickými postupmi, v podmienkach mieru a transparentným spôsobom po uskutočnení potrebných reforiem. Varšavská zmluva bola naopak organizácia vynucujúca svoj vznik a fungovanie prostredníctvom vojenskej okupácie, diktátu jednej strany a brutálneho potlačovania disentu.

NATO MÁ ZÁKLADNE PO CELOM SVETE

TVRDENIE: Základne NATO sa nachádzajú po celom svete. NATO zriadilo alebo si plánovalo zriadiť základne v Gruzínsku a na Kryme, čím ohrozilo bezpečnosť Ruska.

REALITA: NATO buduje spoločnú infraštruktúru na území členských štátov a to iba so súhlasom všetkých členských štátov, vrátane najnovšieho plánu na zriadenie styčných tímov v hraničných štátoch. Za zariadenia NATO môžu byť de-facto považované aj ostatné národné vojenské základne členských štátov, vrátane základní USA, nepatria však aliancii ako takej a ich spoločné využitie podlieha súhlasu daného členského štátu.

Základne okrem toho NATO buduje aj tam, kde uskutočňuje svoje operácie (Afganistan a Kosovo). Má civilné styčné úrady v partnerských štátoch ako Gruzínsko, Ukrajina a Rusko, ktoré však nie sú vojenskými základňami. V Gruzínsku na základe žiadosti gruzínskej vlády plánuje v rámci balíka pomoci vybudovať výcvikové zariadenie, ktoré bude plne vo vlastníctve Gruzínska.

Budovanie námornej základne NATO na Kryme nebolo v rámci aliancie nikdy nastolené alebo diskutované a navyše nedáva zmysel, keďže NATO má v Čiernom mori k dispozícii námorné základne vo svojich členských štátoch (Rumunsku, Bulharsku a Turecku).

Prebrané z antipropaganda.sk

Autor: redakcia