Autori z iniciatívy Alliance for Securing Democracy (ASD) sa zamerali na vplyvové operácie Ruska, Číny, Turecka, Iránu a zhromaždili niekoľko tém, ktoré aktéri aktívne pretláčali v rámci nemeckého politického diskurzu za prechádzajúci mesiac.
Nakoľko ide o komplexnú správu, ktorá pokrýva širokú škálu tém, vymedzíme len niekoľko kľúčových zistení.
Komu fandí Kremeľ v nemeckých voľbách?
Nemecko rozhodne v septembri o novom zložení parlamentu a dozvieme sa, kto nahradí súčasnú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú. Ruské aktivity sa preto sústredili hneď na troch kandidátov – Armin Laschet (CDU/CSU), Olaf Scholz (SPD), Annalena Baerbocková (Zelení). Dôvodom ruského záujmu o týchto politikov mohol byť fakt, že zmieňované politické strany dlhodobo dominujú v prieskumoch.
Autori správy poukazujú na nevyváženosť v pokrývaní kandidátov. Zdôrazňujú, že ruské médiá sa v značnej miere kritickejšie ohradzovali voči Baerbockovej. Ťaženie Moskvy voči kandidátke Zelených sa pritom sústreďovalo zväčša okolo obvinení z plagiátorstva. Dôležité je poznamenať, že Baerbocková neskôr priznala svoje pochybenie.
Pre porovnanie uvedieme prístup Moskvy ku krajne pravicovej proruskej politickej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Začiatkom júna sa v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko konali parlamentné voľby. Stúpenci AfD začali po prehre šíriť naratívy o volebnom podvode. Ruku k dielu pridala aj nemecká odnož média Sputnik, SNA, ktorá nepravdivé deklarácie kopírovala, nakoľko uvedená rétorika súčasne odráža ruské záujmy v Nemecku.
Nord Stream 2 tŕňom v oku
Jednou z východiskových pozícií pre vysvetlenie spomínanej nevyváženosti môžu byť odlišné postoje politických subjektov k plynovodu Nord Stream 2.
Konštatujeme tak na základe toho, že analýza tematicky zastrešila aj zahraničnú politiku, pričom sa osobitne venovala uvedenému projektu. Ruská kampaň v tomto kontexte zdôrazňovala progres a chválu. Na druhej strane, nemecké médiá adresovali komentáre Vladimíra Putina spochybňujúce pokračovanie tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu, ktorým ruská strana nevenovala pozornosť.
Modus operandi vplyvovej kampane Turecka
Prvotným predpokladom analýzy vplyvových operácií je vymedzenie cieľovej skupiny. V prípade Turecka prítomnosť vplyvového ťaženia súvisí s tým, že turecká diaspóra predstavuje najväčšiu etnickú menšinu v Nemecku.
ASD vo svojej analýze konštatuje, že ide o necelé tri milióny obyvateľov, pričom polovica z nich disponuje tureckým občianstvom, čo znamená spôsobilosť zúčastniť sa tamojších volieb. Aj z tohto dôvodu je Nemecko oblasťou strategického záujmu Ankary.
Turecké štátne platformy šírili naratívy zdôrazňujúce násilné činy, ktoré pripísali Strane kurdských pracujúcich (PKK), pričom akcentovali teroristickú náturu organizácie.
Rovnako sa zamerali na islamofóbiu a na zločiny, ktoré turecké účty klasifikovali ako antiislamské. Autori analýzy dodávajú, že monitorované účty kládli dôraz na zločiny, ktoré sa odohrali v ďalších západných krajinách, vrátane Kanady a Francúzska.
Témou bol aj útok nožom v nemeckom meste Würzburg. Turecké pokrývanie udalosti sa sústredilo okolo vyzdvihnutia odvážneho pokusu iránskeho utečenca zastaviť útočníka.
Taktiež zdieľali volanie islamského združenia Ditib po solidarite a harmónii. Ostatné tweety boli ladené do triezveho, popisného tónu, čo signalizovalo jasnú snahu predísť antiislamskému sentimentu, dodávajú autori analýzy.
Mníchovská prokuratúra v spoločnom vyhlásení s bavorskou štátnou kriminálnou políciou uviedla, že islamistický motív je pravdepodobný.
Kontinuálna oslavná propaganda Pekingu
Aktivity Pekingu sa v júni sústredili na kampaň súvisiacu so stým výročím založenia Komunistickej strany Číny. Ako poznamenali autori, cieľom bolo priblížiť identitu krajiny a strany vlastnou optikou. Na iniciatíve sa podieľala taktiež čínska ambasáda, ktorá stála za niekoľkými príspevkami na Twitteri s #12Codes.
Hešteg zastrešoval kľúčové slová ako demokracia, socializmus, zeleň či ekonomický zázrak, dôležité pre pochopenie Číny a jej filozofie, hlásali tamojšie účty.
Konkrétne pod heslom „demokracia” čínske zastupiteľstvo v najretweetovanejšom príspevku s #12Codes proklamovalo, že je „viac demokraciou” ako štáty na Západe.
Nielen globálny index demokracie za rok 2020 konfrontuje uvedený výrok, nakoľko zaraďuje Peking do kategórie autoritárskych režimov, ale aj na základe posledných udalostí je nanajvýš scestné pýšiť sa takýmto prehlásením, a nieto ešte stavať sa do pozície etalónu demokracie.
Tamojší aktéri sa zamerali aj na Ujgurskú autonómnu oblasť Sin-ťiang. Vyzdvihovanie technologického pokroku v regióne vystriedali s kritikou prehlásenia Výboru pre ľudské práva a humanitárnu pomoc nemeckého parlamentu o porušovaní ľudských práv v provincii.
Výbor na základe stanovísk odborníkov dospel k záveru, že závažné porušenia ľudských práv voči etnickým a náboženským menšinám v Sin-ťiangu je potrebné označiť ako zločiny proti ľudskosti.
Zároveň zdôraznil nevyhnutnosť zriadiť nezávislú vyšetrovaciu komisiu OSN a akcentoval podporu použiť sankčný režim Európskej únie proti osobám zodpovedným za tieto zločiny. A v neposlednom rade odsúdil cielenú propagandu Čínskej komunistickej strany a šírenie neprávd.
Iránske operácie v stručnosti
Analýza ASD zastrešila aj nedávne vplyvové aktivity Iránu.
Vplyvové úsilie Teheránu sa sústreďovalo najmä na tamojšie prezidentské voľby. Príspevky na Twitteri od Iránskej štátnej spravodajskej agentúry (IRNA) spomínali výroky najvyššieho duchovného vodcu. Ajatolláh Alí Chámeneí deklaroval, že voľby sú „vážnym úderom” pre nepriateľov Iránu a poukazoval na bezprecedentnú volebnú účasť.
Pravdou naopak je, že tohtoročné prezidentské voľby zaznamenali historické minimum, čo sa týka volebnej účasti.
V kontexte zahraničných záležitostí iránske účty zdôrazňovali progres Viedenských rokovaní. Zamerali sa taktiež na zoskupenia NATO a G7, ktoré obvinili z porušovania medzinárodného práva.
