Čína: národná bezpečnosť a sloboda tlače v Hong Kongu

Keď Čína minulý rok schválila nový bezpečnostný zákon platný pre Hong Kong, tamojší obyvatelia a médiá nevedeli, čo presne môžu očakávať. Dnes sa hovorí o údajných spiknutiach miestnych novinárov so zahraničnými silami. Dodržuje Čína 50-ročný sľub stratégie „jedna krajina, dva systémy“? Aký vplyv má zákon o národnej bezpečnosti na médiá, aktivistov a akademikov?

Na vytváraní zákona sa hongkongské úrady nepodieľali, keďže vznikal v utajenom režime v Pekingu a ani v čase jeho schválenia im nebolo znenie známe. Zákon o národnej bezpečnosti Číny de facto zrušil už aj tak narušenú autonómiu Hong Kongu a stratégiu „jedna krajina, dva systémy“. Tá bola v platnosti od skončenia britskej správy územia v roku 1997. Problematické je aj vyhlásenie Číny, že spoločná čínsko-britská zmluva z roku 1984 je historickým dokumentom, a preto už nie je platná.

Zákon o národnej bezpečnosti definuje pojmy ako terorizmus, podvratná činnosť, spolupráca so zahraničnými silami či separatizmus veľmi obšírne. Cieľom je obmedziť práva a slobody prodemokratických a prozápadných aktivistov, opozičných politikov, ako aj nezávislosť médií. Ako príklad možno uviesť, že za spoluprácu so zahraničnými silami sa považuje nielen špionáž, ale aj vyjadrenie súhlasu s medzinárodnými sankciami voči Číne, či kritika centrálnej vlády a Komunistickej strany. 

Čo to znamená pre lokálne hongkongské médiá, novinárov, aktivistov a akademikov? 

Zákon ČĽR o národnej bezpečnosti pre Hong Kong

Zákon narúša slobodu tlače, prejavu, nezávislosť médií a výskumu. Je tiež uplatniteľný pri osobách, ktoré nemajú trvalý pobyt v Hong Kongu, hongkongské občianstvo, a dokonca daný čin môžu spáchať na území ktoréhokoľvek štátu. Vymožiteľnosť takéhoto práva je dosť nízka a jeho účelom je skôr zastrašovanie. Realitou však zostáva, že návšteva Hong Kongu či ČĽR by mohla byť pre niektorých novinárov a akademikov nebezpečnou.

Články 48-53 sa týkajú zriadenia Kancelárie pre štátnu bezpečnosť (NSO) na území Hong Kongu. Jej úlohou je dohliadať na zahraničné orgány pôsobiace v Hong Kongu, zahraničné mimovládne organizácie, zahraničné tlačové agentúry a novinárov. Ako príklad jej pôsobenia možno uviesť prípad z októbra 2020, kedy príslušníci NSO v Hong Kongu sledovali prodemokratického aktivistu Tonyho Chunga. V tom čase ho zatkli počas jeho cesty na konzulát USA, kde plánoval žiadať o azyl.

V súčasnosti sme svedkami zatýkania novinárov príslušníkmi NSO, ktorí sa odvolávajú na spomínaný zákon a hovoria o spiknutí novinárov so zahraničnými silami s cieľom ohroziť národnú bezpečnosť.

Sloboda tlače na prípade Apple Daily

Veľmi aktuálny je prípad prodemokratického denníka Apple Daily. Šéfredaktor a štyria vedúci pracovníci z denníka boli zadržaní len pred niekoľkými dňami. Čínske úrady uviedli, že razia a zatknutie sa týkali viac ako 30 novinárskych článkov, ktoré schvaľujú medzinárodné sankcie voči Číne a Hong Kongu.

Nebolo to ale prvýkrát, kedy sa redakcia Apple Daily stala terčom zatýkania. Prvýkrát sa tak stalo už v auguste 2020. Išlo pritom o prvý veľký zásah voči médiám po prijatí zákona o národnej bezpečnosti, ktorý vstúpil do platnosti 30. júna 2020.

V súčasnosti hrozí denníku zánik. Svoju činnosť plánuje ukončiť ešte v júni, pretože počas minulotýždňovej razie mu polícia zablokovala bankové účty. Majiteľ novín Jimmy Lai bol na základe tohto zákona spolu s ďalšími siedmimi aktivistami obvinený už minulý rok a od decembra 2020 je vo väzbe.

Dôsledky platnosti zákona a reakcia medzinárodného spoločenstva

Minulý rok, pár dní po prijatí zákona, potvrdil hovorca čínskeho Ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien žalobu na nemeckého vedca Adriana Zenza. Ten sa venuje výskumu genocídy Ujgurov a ďalších etník v Sin-ťiangu a v Tibete. Zenz takisto publikoval analýzu uniknutého dokumentu čínskej komunistickej strany, ktorý sa týkal prevýchovy Ujgurov v koncentračných táboroch v okrese Karakaš. Čína dlhodobo čelí kritike za porušovanie ľudských práv. To malo za následok prijatie sankcií na Rade EÚ voči štyrom jej činiteľom. 

Už minulý rok bola v súvislosti s bezpečnostným zákonom ČĽR kritizovaná na pôde Rady OSN pre ľudské práva veľkou skupinou štátov. Medzi tieto štáty patrilo napríklad aj Slovensko a Rakúsko. Väčšina štátov, ktoré ČĽR podporili, sú štáty s totalitným alebo autoritárskym režimom (Sýria, Severná Kórea, Saudská Arábia, a ďalšie).

Čínske a hongkongské úrady opakovane odmietajú informovať médiá, ako ich práca porušuje veľmi vágny bezpečnostný zákon. Šéfka hongkongskej exekutívy Carrie Lam uviedla v reakcii na novinárske otázky, že „normálna novinárska práca neohrozuje národnú bezpečnosť“. Dodala, že zákon je „veľmi dobre definovaný“ a „obsahuje všetky dôležité právne pojmy“.