Turecko: Nový zákon proti dezinformáciám môže viesť k potlačeniu slobody v online priestore

V Turecku sa do parlamentu dostal návrh zákona, ktorého cieľom má byť podľa jeho tvorcov boj proti dezinformáciám. Dlhodobo pripravovaný zákon sa však javí ako prostriedok na potlačenie kritiky prezidenta Erdogana v online prostredí.

Turecko čelí dlhodobému problému so slobodou slova a nezávislým spravodajstvom. V rebríčkoch hodnotiacich úroveň slobody slova a médií v Turecku sa krajina zvyčajne nachádza na spodných priečkach. Podľa kritikov pripravovaného zákona sa situácia jeho prijatím nezlepší. Naopak, môže prispieť k ďalšiemu potláčaniu slobodu slova.

Problémový obsah zákona

Zákon, ktorého proklamovaným cieľom je boj proti dezinformáciám, má podľa jeho autorov regulovať obsah v online priestore škodiaci spoločnosti prostredníctvom šírenia nepravdivých správ. Návrh zákona však obsahuje cez 40 článkov a dotýka sa aj regulácie digitálnych médií či ďalších oblastí dotýkajúcich sa používateľov sociálnych sietí. 

Podľa návrhu zákona sa digitálne médiá považujú za konvenčné médiá. Z toho plynie uplatnenie rovnakých práv a predpisov ako pri tlačených a vysielaných médiách, ktoré už sú pod značnou reguláciou a kontrolou štátu.

Hlavným dôvodom, ktorý vzbudzuje obavy, je, že v prípade jeho schválenia hrozí za šírenie falošných informácií alebo dezinformácií trest odňatia slobody až na tri roky.  

Jedným z najproblémovejších článkov je článok 29. Ten hovorí o možnosti odňať slobodu za „šírenie zavádzajúcich informácií na verejnosti, ktoré narúšajú verejný poriadok a vyvolávajú strach a paniku“. Týka sa to oblastí ako zahraničná a vnútorná bezpečnosť Turecka, verejný poriadok a verejné zdravie. Takýto okruh bez bližšej špecifikácie sa dá veľmi ľahko využiť proti disidentom, médiám a novinárom.

Rovnako nebezpečný je aj článok 34. Podľa neho spoločnosti vlastniace sociálne médiá povinné vymenovať svojich zástupcov s tureckým občianstvom a pobytom v krajine. Problém spočíva v tom, že registrovaní zástupcovia budú pod hrozbou pokút alebo zadržania povinní dodržiavať záväzky plynúce zo zákona na odstránenie problémového obsahu a odovzdávať osobné údaje o používateľoch na ich platformách.

Turecký problém so slobodou slova

Tureckí fact-checkeri a nezávislí novinári sa obávajú, že zákon ohrozí ich prácu a ešte viac potlačí už tak nízku slobodu médií v krajine.

Organizácia Reportéri bez hraníc umiestnila Turecko v najnovšom (2022) rebríčku slobody slova na 149. miesto zo 180 štátov. Oproti roku 2021, kedy sa Turecko v rovnakom rebríčku umiestnilo na 153. mieste, ide o mierne zlepšenie. Organizácia sa vo svojom článku postavila proti pripravovanému zákonu a spolu s ďalšími 22 organizáciami z celého sveta vyjadrila negatívny postoj voči jeho prijatiu.

Fact-checkeri z tureckej spoločnosti Teyit legislatívu prirovnali k zákonom prijatým režimami v Burkina Faso, Rusku, Kambodži či Mjanmarsku. Podľa spoločnosti sa vo všetkých týchto prípadoch ukázalo, že dané zákony slúžia výhradne pre politické účely na potlačenie kritiky, slobody slova a inštitútov demokracie. Podľa Teyit by rovnaký osud po prijatí zákona zasiahol aj Turecko.

Pozitívnou stránkou zákona by však mohla byť možnosť digitálne publikujúcich novinárov získať novinárske preukazy. Ich vydávanie bolo zmonopolizované a spolitizované režimom s cieľom potlačiť kritiku. Pozitívne je to z pohľadu bezpečnosti novinára pri jeho práci. Napriek tomu, že v Turecku je sloboda slova značne potlačená, preukaz dáva novinárovi aspoň formálne bezpečnostné záruky od štátu pri vykonávaní jeho práce. Takéto záruky bez preukazu nemusia mať garantované.

Zákon ako súčasť predvolebnej kampane

O zákone by sa malo hlasovať ešte v júni. V roku 2023 sa majú v Turecku uskutočniť parlamentné aj prezidentské voľby. Načasovanie tohto zákona preto vzbudzuje obavy z jeho zneužitia v predvolebných kampaniach.

Vzhľadom na blížiace sa obdobie kampane je možné predpokladať, že hlasovanie sa na neskôr posúvať nebude. Navyše, zákon predkladá vládnuca väčšina, takže pravdepodobnosť, že prejde hlasovaním, je pomerne vysoká.

Keďže samotný zákon je nejasne formulovaný, nejasná je aj jeho aplikácia v praxi. Prijatie podobných zákonov v nedemokratických režimoch podobných Turecku však spravidla končí len väčšou cenzúrou a obmedzením šírenia informácií.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Absolvent medzinárodný vzťahov a európskych štúdií. Zaujíma sa prevažne o politické a bezpečnostné dianie mimo Európskej únie, v regiónoch strednej či východnej Ázie, ale aj amerického kontinentu. Kontakt: richard.straka@infosecurity.sk