Rada mieru nie je mierový, ale investičný projekt.
V zákulisí medzinárodnej diplomacie sa objavila ďalšia kuriozita a nové poleno do vatry, v ktorej horí stabilita, prosperita a, jedným slovom, budúcnosť. Iniciatívu s názvom Rada mieru (Board of Peace) vedú Spojené štáty a predsedá jej jeho prezidentská zvrchovanosť Donald Trump. Podľa vlastných slov už vyriešil osem vojen, takže je len logické, že sa pokúsi vyriešiť aj krízu v Pásme Gazy. Možno sa v Nórsku potom konečne spamätajú a dajú mu tú cenu, ktorú si tak očividne zaslúži.
Pozrime sa však bližšie na štatút Rady mieru, jej model financovania a ľudí, ktorí ju riadia. Vzniká tak obraz projektu, ktorý svojimi ambíciami ďaleko presahuje oblasť Blízkeho východu či sľubované riešenie problémov Gazy.
Trump chce nahradiť OSN
Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 2803 síce poverila Radu mieru konkrétnym mandátom dohliadať na obnovu Gazy, no je pozoruhodné, že v jej štatúte sa Gaza v súvislosti s poslaním Rady vôbec nespomína. Namiesto toho dokument stanovuje široký a predovšetkým neurčitý rámec na „podporu stability a zabezpečenie trvalého mieru v oblastiach zasiahnutých alebo ohrozených vojnovým konfliktom“ kdekoľvek na svete. Rada mieru je teda v jadre konkurenčnou organizáciou OSN, ktorá má však fungovať bez otravných obmedzení vyplývajúcich z Charty Spojených národov.
Po celé desaťročia bol mier a bezpečnosť postavený na krehkej schopnosti veľmocí dohodnúť sa v Bezpečnostnej rade OSN, kde majú právo veta jej piati stáli členovia: Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. Povojnovú prosperitu však formoval aj širší medzinárodný poriadok založený na pravidlách a spolupráci. Rada mieru tento systém vedome obchádza. Jej štatút spochybňuje existujúce orgány OSN, označuje ich za „často zlyhávajúce“ a samu seba prezentuje ako „pružnejšiu“ alternatívu. Povedané veľmi diplomaticky. Veľmi.
Ambícia Rady je, zdá sa, stať sa akousi Trumpovou súkromnou „koalíciou ochotných“, ktorá zasahuje do vojenských konfliktov po celom svete bez jasnej jurisdikcie a bez záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva. Takýmto spôsobom de facto obchádza nielen Bezpečnostnú radu OSN, ale zároveň vytvára dojem, že si robí nárok nahradiť samotnú Organizáciu Spojených národov.
V praxi by to napríklad znamenalo, že namiesto rozhodnutia Bezpečnostnej rady o vyslaní mierovej misie podľa dohodnutých pravidiel by o nej rozhodla malá skupina, ktorej fungovanie má bližšie k rímskemu cisárstvu než k moderným princípom medzinárodného práva.
Ak by sa Trumpova Rada mieru riadila tým, čo o nej dnes vieme, takáto mierová misia by v praxi vyzerala tak, že najprv by zabezpečila výhody pre tých, ktorí ju platia a riadia. Až potom, ak vôbec, by prišla na rad bezpečnosť a potreby ľudí priamo v mieste konfliktu.
Rada mieru sa môže stať akousi Organizáciou spojených národov Donalda Trumpa, ktorá s cieľom presadzovať vlastné mocenské a ekonomické záujmy ignoruje základné princípy medzinárodného práva, uplatňuje tvrdú transakčnú politiku a hrubý ekonomický a vojenský nátlak.
Iba za miliardu
Financovanie Rady mieru patrí k jej najväčším bizarnostiam. Podľa návrhu štatútu získa trvalé členstvo len ten, kto v prvom roku zaplatí miliardu dolárov. Ostatní, neverci alebo nedostatočne úspešní, a teda chudobní, dostanú len trojročný mandát druhej kategórie, ktorý možno síce predĺžiť, ale iba so súhlasom neodvolateľného predsedu Donalda.
V Charte OSN patrí zásada zvrchovanej rovnosti medzi jej základné princípy. Každý štát má rovnaký hlas a to bez ohľadu na veľkosť či bohatstvo. Tento princíp mal po vojne zabrániť návratu k logike džungle, v ktorej silní utláčajú slabých. Znamená to, že aj malé krajiny, ako Slovensko, majú rovnaké postavenie ako veľmoci.
Tým, že vytvára dva druhy členstva, sa Rada mieru tomuto princípu otvorene vysmieva. Postavenie, výsady aj práva si jednoducho kúpite.
Výkonný výbor a logika zisku
Zloženie výkonného výboru Rady mieru môže náhodnému pozorovateľovi pripomínať neokoloniálny projekt – moderné pokračovanie koloniálnej éry po americky: ekonomický nátlak podporený vojenskou silou. Ako ukázala aj januárová intervencia USA vo Venezuele, súčasný Biely dom si z pravidiel medzinárodného práva ťažkú hlavu nerobí.
Vo výbore sedí napríklad bývalý britský premiér Tony Blair, muž neoddeliteľne spätý s inváziou do Iraku, ktorú odobril na základe nepravdivých tvrdení o zbraniach hromadného ničenia. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že sa pre vojnu rozhodol skôr, než boli vyčerpané mierové možnosti, a následne aj dramaticky zlyhal pri plánovaní povojnovej obnovy Iraku, takej, ktorú má dnes zabezpečovať Trumpova Rada mieru v Gaze.
Ďalším členom výboru je Trumpov zať Jared Kushner, ktorý ešte v roku 2024 hovoril o veľmi cenných „pozemkoch na pobreží“ Gazy a naznačil, že civilistov by bolo možné presunúť, aby sa územie dalo „vyčistiť“. Manžel Trumpovej dcéry Ivanky zrejme Gazu nevníma ako humanitárnu krízu, ale ako developerský projekt. Stret záujmov? Rodinkárstvo? Kdeže. Iba rozbehnutý rodinný podnik. Nebol by prvý.
Zastúpenie majú aj miliardári Marc Rowan a Yakir Gabay (prvý investičný magnát, druhý realitný investor). Takéto personálne zloženie riadiaceho výboru naznačuje, že prioritou nebude obnova Gazy a dôstojný život jej obyvateľov, ale skôr ziskové investície a návratnosť kapitálu.
Špeciálna spravodajkyňa OSN Francesca Albanese tento orgán označila za „výkonný výbor pre rozdelenie koristi z Gazy“. Mierová iniciatíva Donalda Trumpa tak pôsobí skôr ako bezbrehá privatizácia zahraničnej politiky než pokus o medzinárodnú pomoc.
Tým, že v čele Rady stoja súkromné záujmy a zahraniční investori, vznikajú oprávnené obavy, že Gaza pre nich nie je primárne humanitárna kríza, ale problémové aktívum určené na konsolidáciu a transformáciu na investičnú príležitosť s vysokou návratnosťou.
Navždypredseda
Rada sa navonok prezentuje ako globálna platforma, no pri bližšom pohľade pôsobí ako súkromná OSN šitá na mieru Donaldovi Trumpovi. Štatút ho menuje za predsedu v osobnej kapacite, teda nie z titulu jeho funkcie prezidenta Spojených štátov. Znamená to, že túto funkciu môže vykonávať bez časového obmedzenia, aj po odchode z Bieleho domu.
Predseda Rady mieru má podľa štatútu právomoci, ktoré by boli v akejkoľvek demokratickej inštitúcii nepredstaviteľné: právo veta voči rozhodnutiam väčšiny, výlučné právo vymenovať svojho nástupcu a možnosť pozývať či vylučovať členov podľa vlastného uváženia. Je pravdaže aj neodvolateľný.
Takáto koncentrácia moci pripomína absolutistické Francúzsko: výkonný výbor tu pôsobí ako poradný zbor zvrchovaného vládcu, ktorý navyše rozhoduje aj o financiách celej inštitúcie. A keď k tomu pripočítame miliardové vklady a úplnú absenciu vynútiteľnej zodpovednosti či nezávislej kontroly, vynára sa obraz organizácie, ktorá si fakticky privatizuje medzinárodnú a
O nás, bez nás a v kanáloch
Napriek deklarovanému dôrazu na krízu v Gaze zostávajú tí, ktorých sa rozhodnutia Rady najviac dotýkajú, úplne vylúčení z jej rokovaní.
Zatiaľ čo americkí politici, donori a vysokí zahraniční predstavitelia sedia vo Výkonnej rade, Palestínčania boli zaradení do technokratického výboru nižšej úrovne, povereného úlohami, ako je správa kanalizácie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a odstraňovanie sutín.
Tým, že je úloha Palestínčanov obmedzená prakticky iba na sanitačné služby, Trumpov plán de facto ignoruje hlas miestnych obyvateľov, zatiaľ čo o strategickej budúcnosti územia rozhodujú vonkajší aktéri.
Vydieranie a nátlak
Spôsob, akým Biely dom získava členov do Rady mieru, mnohí opisujú skôr ako hrubý nátlak než priateľské pozvanie.
Keď francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol účasť s odôvodnením, že má vážne výhrady voči narúšaniu medzinárodného poriadku, Donald Trump mu pohrozil zavedením 200-percentného cla na francúzske víno. Francúzski predstavitelia a niektorí európski diplomati to otvorene označili za vydieranie a neprijateľnú taktiku.
Prípad Francúzska ukazuje, ako rýchlo sa môžu aj dlhoroční spojenci ocitnúť v pasci. Sú dotlačení k účasti na projekte, s ktorým nesúhlasia, nie preto, že by nemali na výber, ale preto, že si jednoducho nemôžu dovoliť povedať Spojeným štátom nie. Takýto nátlak ešte viac oslabuje legitimitu Rady a potvrdzuje, že Trumpova koalícia ochotných nestojí ani na ochote a spoločných hodnotách, ale na strachu z amerických sankcií alebo túžbe prihodiť polienko na oheň, v ktorom horí svetový poriadok. Pozdravujem Viktora Orbána.
Môže to vôbec fungovať?
Popri právnych a etických výhradách pribúdajú aj pochybnosti, či Rada vôbec dokáže vôbec efektívne pôsobiť, alebo či nejde len o projekt Trumpovej márnivosti, poháňaný pocitom krivdy, že nikdy nezískal Nobelovu cenu a najmä uznanie za všetky svoje zásluhy o svetový mier.
Z prevádzkového hľadiska je projekt totiž plný vnútorných rozporov. Jeden príklad za všetky:
Aby mohol americký plán v Gaze fungovať, potrebuje finančnú a logistickú podporu krajín ako Turecko, Egypt a Katar, práve pre ich kontakty na Hamas a potenciál prinútiť hnutie k spolupráci. Izraelská vláda proti ich účasti vo výkonnej rade pre Gazu pôvodne ostro namietala, no Netanyahu napokon do projektu vstúpil, zrejme z pragmatických dôvodov, aby mal Izrael miesto pri stole, kde sa môžu prijímať dôležité rozhodnutia.
Zároveň však Izrael dáva najavo, že síce toleruje politickú a finančnú účasť Trumpovej Rady mieru v svojej sfére vplyvu, no kategoricky odmieta predstavu, vojenskej prítomnosti v Pásme Gazy.
Ak sa vylúčia krajiny, ktoré podľa analytikov ako jediné dokážu misiu nielen politicky legitimizovať, ale aj reálne pôsobiť na Hamas, hrozí, že stabilizácia Gazy zostane len na papieri.
Iba biznis
Trumpov nový projekt sa snaží byť všetkým naraz, alternatívou OSN, súkromným investičným fondom aj agentúrou pre obnovu Gazy. Výsledkom však môže byť len chaotická a nefunkčná byrokracia, ktorá slúži najmä imidžu svojho predsedu a záujmom spriaznených finančných skupín, nie ľuďom, ktorým údajne prišla pomôcť.
Rada mieru, ktorá má na papieri dohliadať na obnovu Gazy, pôsobí ako Trumpova verzia OSN, ktorej cieľom nie je posilňovať medzinárodný poriadok, ale obchádzať ho a generovať pritom rozprávkové zisky.Ako povedal kanadský premiér Carney v Davose, nejde o zmenu svetového usporiadania, ale o jeho rozklad.
