Štáty Blízkeho východu zaujali k vojne na Ukrajine nejasné postoje. Vyplýva to z uniknutých dokumentov Pentagónu

Z uniknutých tajných dokumentov Pentagónu vyplýva, že USA sa nezhodujú v zahranično-politických témach so svojimi spojencami na Blízkom východe v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. USA oficiálne pravosť dokumentov nepotvrdzujú ani nevyvracajú.

Údajné dokumenty amerického ministerstva obrany poukazujú na to, že niektoré štáty Blízkeho východu, ktoré mali doteraz dobré vzťahy s Washingtonom, si postupne hľadajú alternatívu. Pokúšajú sa napríklad o spojenectvo s Ruskou federáciou.

Obavy predstaviteľov týchto štátov môžu prameniť z nového kurzu zahraničnej politiky USA, ktorá sa plánuje viac sústrediť na oblasť Juhočínskeho mora v rámci súperenia s Čínou.

Štáty Blízkeho východu sú v dnešnej dobe strategickým regiónom najmä pre svoje nerastné bohatstvo – mimo iného napríklad uhľovodíkové palivá. Uniknuté dokumenty poukazujú na krajiny s obrannými väzbami na USA.

Napriek tomu, že ich Washington podporuje v dodávkach zbraní alebo vojenskou ekonomickou pomocou, nie sú naklonené podporovať pozície USA na medzinárodnej pôde v zahraničnopolitických a bezpečnostných otázkach.

Egypt a Spojené arabské emiráty mohli Rusku tajne pomáhať 

Predstavitelia Bieleho domu sú si istí, že okrem Iránu žiadna krajina Blízkeho východu nedodáva zbrane Rusku. Jeden z dokumentov, ktorý zverejnil The Washington Post, však hovorí, že Egypt tajne vyrábal vojenský materiál, ktorý mal smerovať do Ruska.

Taktiež, Spojené arabské emiráty sa v dokumentoch spomínajú ako krajina, ktorá je výrazným východiskovým bodom pre obchádzanie protiruských sankcií. Krajina údajne reexportuje veľké množstvo polovodičových zariadení a tovaru dvojakého použitia, ktorý sa dá využiť v prípade vojenskej techniky.

Dokumenty rovnako obviňujú vládu v Abú Dabí zo spolupráce s ruskými tajnými službami proti aktivitám amerických a britských spravodajcov.

Problematickým je aj postoj Izraela

Dôležitým, ale problémovým spojencom USA na Blízkom východe je Izrael. Ten sa od začiatku invázie na Ukrajine snaží zaujať neutrálne postoje. Jedným z dôvodov má byť aj snaha o to, aby sa Tel Aviv nestal tŕňom v oku Ruska v období, kedy izraelská armáda bombarduje iránske ciele v Sýrii.

Pentagón sa podľa uniknutých dokumentov domnieva, že presvedčiť izraelskú vládu, aby poskytla pomoc Ukrajine, by sa mohlo podariť, ak by Rusko začalo dodávať kľúčové zbraňové systémy Iránu. Irán totiž dlhodobo predstavuje pre Izrael hrozbu.

Dokument vyjadruje nádej, že vrcholní predstavitelia krajiny by mohli zvážiť poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine. Dosiahnuť by sa to mohlo spojením amerického diplomatického tlaku a vyostrením vzťahov s Ruskom. Tie by sa mohli zhoršiť v dôsledku krokov Moskvy v Iráne alebo Sýrii, ktoré by podkopávali izraelské záujmy.

Okrem témy ruskej agresie na Ukrajine sa izraelsko-americké vzťahy v poslednej dobe zhoršili po krokoch krajne pravicovej vlády v Izraeli a jej kontroverznej snahe o reformu súdnictva. USA v nej vidia hrozbu podkopávajúcu demokraciu.

Nejasná Saudská Arábia

Dokumenty rozoberajú aj situáciu v Jemene, kde od roku 2014 pretrváva občianska vojna. Vojna je pritom zástupným konfliktom medzi Iránom a Saudskou Arábiou, regionálnymi veľmocami v oblasti. Kým Irán je už od Iránskej islamistickej revolúcie v roku 1979 nepriateľsky naladený voči USA, Saudská Arábia je dlhodobým americkým spojencom. Irán v súčasnosti dodáva Rusku smrtiace drony, ktoré Moskva využíva v boji proti Ukrajine.

Na druhej strane, Saudi sa nepostavili jednoznačne za Ukrajinu. Predstavitelia arabskej monarchie udržiavajú priateľské vzťahy s Kremľom a zároveň prisľúbili Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške stoviek miliónov dolárov, vrátane financovania dodávok ropy. Takýto krok mal pomôcť Ukrajine udržiavať fungujúcu kritickú infraštruktúru.

Viaceré krajiny Blízkeho východu americkými spojencami. Konkrétne ide o Izrael, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Egypt, Kuwait, Jordánsko či Turecko. Väčšina aj hlasovala v rezolúcii OSN za odsúdenie ruskej agresie, ale k zavedeniu sankcií sa nepridali. 

Rozdielne názory majú aj na zahraničnú politiku USA. Nezhodujú sa v politike voči Čínskej ľudovej republike, kde Washington presadzuje tvrdší prístup v rámci vzájomných vzťahov. Peking si buduje vplyv aj v tomto regióne prostredníctvom obchodnej diplomacie.

Problémom môže byť aj to, že kým americká administratíva uvažuje o vojne na Ukrajine ako o boji autokracie proti demokracii, v týchto krajinách takáto interpretácia nenachádza odozvu. Blízkovýchodné štáty sú v drvivej väčšine autoritárske s dedičným nástupníctvom vládcov. Preto môžu byť s komunistickou Čínou v tomto smere ideologicky bližšie ako k USA.

Kde sa prvýkrát objavili tajné dokumenty?

O existencii voľne dostupných dokumentov amerického ministerstva obrany, z ktorých niektoré boli označené ako prísne tajné, ako prvý informoval denník The New York Times.

Neskoršie zistenia investigatívneho portálu Bellingcat ukázali, že dokumenty boli niekedy na začiatku marca zverejnené na platforme Discord. Tá je používaná najmä hráčmi videohier. Na kanáli Minecraft Earth Map ich zdieľal jeden z hráčov tejto populárnej hry po výmene názorov s iným hráčom ohľadom vojny na Ukrajine. Odtiaľ sa šírili na sociálne siete ako Telegram alebo Twitter.

Dokumenty detailne analyzujú situáciu v Bachmute, dodávky západných zbraňových systémov na Ukrajinu alebo stav ukrajinskej protivzdušnej obrany. Podľa najnovších informácií by za únikom dokumentov mal stáť príslušník americkej armády Jack Teixeira, ktorý bol už aj zatknutý.

Pravosť niektorých dokumentov už predstavitelia amerického ministerstva obrany potvrdili. Nedávno sme vás informovali o tom, že niektoré časti písomností mohli byť šírené vo verzii zmanipulovanej Kremľom.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/