Vládna koalícia Naftaliho Bennetta v júni 2022 oznámila svoj rozpad. Zjednocujúca myšlienka byť opozíciou Benjaminovi Netanjahuovi neudržala fungovanie heterogénneho politického zoskupenia. V novembri 2022 sa v Izraeli uskutočnili voľby, v ktorých zvíťazila Netanjahuova strana Likud. Tá na konci decembra predstavila novovzniknutú vládnu koalíciu.
Vláda radikálov
Súčasťou koalície je ultrapravicová politická strana Židovská sila (Jewish Power). Jej lídrom je konzervatívny politik Itamar Ben Gvir. V minulosti pôsobil v organizácii Meir Kahane, ktorú USA označili za teroristickú skupinu.
Jeho názory sa často zhodovali s protiarabskými myšlienkami, radikálnym nacionalizmom a extrémistickými názormi v oblasti bezpečnostnej politiky Izraela. Podľa koaličnej zmluvy bude zastávať funkciu ministra národnej bezpečnosti, vďaka čomu bude mať pod sebou policajné zložky, ktoré plánuje zreformovať.
Ministrom financií sa stal Becal’el Smotrič, líder Náboženskej sionistickej strany (Religious Zionism Party). Smotrič bol v minulosti spájaný s tendenciou k tvrdším zákrokom voči arabskému obyvateľstvu, homofóbii a anexii palestínskych území.
V roku 2022 Smotrič konšpiroval o smrti bývalého premiéra Izraela Jicchaka Rabina, zo smrti ktorého obvinil vnútorné bezpečnostné zložky Shabak (ISA / Shin Bet). Za jeho úmrtím stojí vtedajší študent práva Yigal Amir, ktorý mal väzby na pravicovú skupinu Eyal.
Podľa tvrdení Smotriča zložky Shin betu boli zodpovedné za radikalizáciu vraha, ktorého počas atentátu nedokázali zastaviť. Okrem týchto kontroverzií podporoval napríklad myšlienku radikálnej segregácie Židov od Arabov v nemocniciach.
Ďalšiu koaličnú stranu, Noam, vedie ultranáboženský radikál Avi Maoz zastávajúci silné náboženské dogmy, okliešťovanie práv žien vo vojenských štruktúrach, zabránenie migrácie nepravoverných sionistov a obmedzenie práv LGBTI+ komunít.
Arabi úhlavnými nepriateľmi
Koncom októbra 2022 Medzinárodný súdny dvor (MSD) na základe požiadavky Palestíny vyhotovil poradné stanovisko v otázke okupácie Západného brehu Izraelom. Podľa súdneho posudku je izraelské rozširovanie sa na územie Palestíny ilegálne. Okrem toho prítomnosť vojenských oddielov na území predstavuje okupáciu, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom.
Rovnako súd konštatoval, že izraelské orgány vnútornou legislatívou legalizujú budovanie izraelských obydlí na Západnom brehu na úkor Palestínčanov. Prostredníctvom palestínskej požiadavky na MSD chceli predstavitelia Palestíny upriamiť pozornosť na nelegálne konanie Izraela, ešte predtým než sa k moci dostala vláda pozostávajúca z radikálov, ktorých politika môže byť omnoho tvrdšia.
Ľudskoprávne organizácie a Organizácia Spojených národov (OSN) označujú existujúci režim v Izraeli ako systém apartheidu, podobný spoločenskej situácii v Južnej Afrike po skončení 2. svetovej vojny. Ide o režim, ktorý od roku 1967 cielene a systematicky spôsobuje segregáciu Arabov od Židov a nastoľuje rasovú dominanciu jednej etnickej skupiny nad druhou.
Izrael vnímal obrátenie sa na MSD zo strany Palestíny útočne. To sa odzrkadlilo v prístupe voči Palestínčanom už od začiatku pôsobenia novovzniknutej koalície.
Minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir 9. januára 2023 zakázal vyvesovanie palestínskych vlajok na verejnosti. Zavádzajúco to odôvodnil tým, že vlajky sú symbolom pridruženosti k teroristickej skupine Hamas, a nie k národnému povedomiu.
Ďalším krokom izraelskej vlády bolo opatrenie, ktoré dane Palestínčanov zo Západného brehu v hodnote 40 miliónov dolárov použije na finančné kompenzácie izraelských obetí minuloročných nepokojov. Okrem toho pozastavuje výstavbu palestínskych obydlí na území Západného brehu.
Budúcnosť vlády
20. januára 2023 došlo k nezhode medzi vládnymi ministrami v otázke ilegálnych izraelských obydlí na území Západného brehu. Netanjahuova strana Likud zastáva názor, že pokiaľ sa majú obydlia stavať, je potrebné, aby mali legálny charakter.
Radikálna časť koalície však podporuje myšlienku okamžitej výstavby izraelských štvrtí bez zákonného povolenia, aby došlo k rýchlej okupácii ďalších území. Budovanie izraelských „osád“ sa začalo v roku 1967, keď armáda Izraela obsadila Západný breh počas Šesťdňovej vojny.
V rokoch 1993 – 1995 začali mierové rokovania medzi Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (PLO) a predstaviteľmi štátu Izrael. Hlavným cieľom rokovaní bolo zavedenie mierového spolužitia arabského a židovského obyvateľstva, prehĺbenie ekonomickej kooperácie medzi etnickými skupinami a stiahnutie izraelských vojsk z Gazy a Západného brehu.
Zároveň došlo k uznaniu existencie štátu Izrael zo strany predstaviteľov PLO a vytvoreniu palestínskej autonómie v spomínaných oblastiach. Tieto rokovania sú známe ako Dohody z Osla.
Benjamin Netanjahu pred vznikom svojej vlády povedal: „Nedovolím, aby niekto niečo urobil LGBT komunitám alebo odopieral našim arabským občanom ich práva, alebo niečo podobné. To sa jednoducho nestane. Skúška časom to dokáže.“
Konanie ministra národnej bezpečnosti je však v rozpore s premiérovým tvrdením. Pokiaľ vláda zotrvá a Netanjahu nebude mať kontrolu nad konaním svojich ministrov, môže dôjsť k radikalizácii opatrení voči arabskému obyvateľstvu a územiam Palestíny.
Zároveň bude mať radikálne krídlo koalície priestor, pre vytváranie konšpirácií a propagandy voči Palestínčanom, čo môže byť spúšťačom etnického násilia. Úlohou premiéra bude nájsť stred medzi vládnou stabilitou a neeskalovaním konfliktu medzi etnickými skupinami, ktoré by mohli ohroziť Dohody z Osla z roku 1993.
Dlhoročný predseda vlády
Ide o šiesty mandát premiéra Benjamina Netanjahua, na začiatku ktorého vytvoril najradikálnejšiu koalíciu od vzniku samostatného štátu Izrael.
V roku 2019 bol obvinený z korupcie. Medzi jedno z obvinení patrí tajná dohoda s izraelskou dennou tlačou Jedi’ot achronot. Jej obsah mal byť zvýhodnený v neprospech média Israel Hayom výmenou za pozitívne opisovanie Netanjahuovej osobnosti.
Okrem tohto prípadu čelí Netanjahu obvineniu z prijímania úplatku v rokoch 2014 – 2017, keď ako minister pre komunikáciu konal v prospech ekonomických záujmov najväčšieho akcionára izraelskej telekomunikačnej spoločnosti Bezeq Shaula Elovitcha.
Rovnako bol podozrivý z kontroverzného vzťahu s podnikateľom Arnonom Milchanom, ktorý pravidelne dával premiérovi exotické dary v celkovej hodnote 181-tisíc eur.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
