Ruská propaganda sa šíri aj mimo západných krajín. Jej terčom je Latinská Amerika a Blízky východ

Spoločnosti prevádzkujúce sociálne siete prijali opatrenia na odstránenie účtov ruských štátnych médií a obmedzenie prokremeľského obsahu. Mnohí však poukazujú na nedostatky v neanglofónnych regiónoch, hlavne v španielsky a arabsky hovoriacich krajinách.

Po začatí ruskej invázie sa najväčšie technologické firmy zaviazali pomôcť Ukrajine v boji proti informačnej ofenzíve Kremľa. Ich hlavným cieľom malo byť zastavenie šírenia dezinformácií, ktoré šíri ruská propaganda na sociálnych sieťach.

Vo väčšine anglicky hovoriacich krajín sa táto iniciatíva stretla s relatívnym úspechom. Mimo anglofónneho prostredia však nové politiky sociálnych sietí narazili na prekážky v podobe geografickej polohy či jazyka.

Dezinformační aktéri tak našli svoje zázemie na miestach, kde je moderácia obsahu na internetových platformách omnoho náročnejšia. 

V španielčine v Latinskej Amerike alebo v arabčine v oblasti Blízkeho východu sa neutíchajúci prúd ruskej propagandy a dezinformácií naďalej snaží odôvodniť nevyprovokovaný útok na Ukrajinu, démonizovať jej politických predstaviteľov a ospravedlniť ruské zverstvá, ktoré si vyžiadali tisíce obetí.

Ruská propaganda a dezinformační aktéri sú populárnym zdrojom informácií

Jedným z hlavných propagandistických prostriedkov Kremľa je dlhodobo globálna televízna sieť RT. Tá v priebehu posledných rokov expandovala do mnohých krajín a jazykov.

Ruskom kontrolované médiá RT en Español, Sputnik Mundo a RT Play en Español donedávna patrili medzi 10 najnavštevovanejších stránok na Facebooku v Latinskej Amerike s desiatkami miliónov sledovateľov. RT en Español bola dokonca populárnejšia ako anglická odnož RT alebo španielske kanály CNN.

Podľa Breta Schafera, analytika z Aliancie pre zabezpečenie demokracie (Alliance for Securing Democracy), je RT v tejto oblasti vnímaná ako dôveryhodný zdroj informácií a má veľký vplyv na verejnú mienku.

Facebooková stránka RT en Español a dezinformovala napríklad o ruskom bombardovaní obchodného domu v ukrajinskom Kremenčuku. To po sebe zanechalo najmenej 20 obetí a desiatky zranených.

Na svojom účte zverejnila video, v ktorom stálo, že ruské letectvo nemalo v úmysle zbombardovať obchodný dom, ale neďaleký sklad zbraní. Plamene z munície sa potom mali rozšíriť aj na budovu obchodného centra. Overovatelia faktov toto tvrdenie už niekoľkokrát vyvrátili.

Na Blízkom východe sa ruské médiá tešia podobnej popularite. Arabská facebooková stránka RT Online počas prvého mesiaca vojny zaznamenala až 187-percentný nárast počtu interakcií používateľov s jej obsahom.

Nezisková organizácia Inštitút pre strategický dialóg (ISD) navyše odhalila sieť najmenej 11 falošných profilov na Twitteri, ktoré používali ukradnuté fotky modeliek z Instagramu a opakovane propagovali ruské dezinformácie arabskému publiku.

V súčasnosti sú spomenuté stránky na platformách zablokované. Je však otázne, na ako dlho. V minulosti sa totiž dokázali zákazu vyhnúť vytvorením nových účtov a publikovaním obsahu pod iným menom. 

Proruské alebo protizápadné?

Podpora ruských médií v krajinách Latinskej Ameriky a Blízkeho východu je aj napriek veľkému počtu dezinformačných aktérov pozoruhodná. Podľa Philipa Kitzbergera, politológa z Univerzity Torcuato di Tella v Buenos Aires, je táto skutočnosť výsledkom nedôvery v západné zdroje informácií. 

Ich úspech pravdepodobne nespočíva ani tak v propagácii ruskej verzie udalostí, ale skôr v spochybňovaní západných naratívov,“ tvrdí Kitzberger. 

Dominantné naratívy o vojne na Ukrajine často odvracajú sympatie od ukrajinských občanov. Zároveň sa zameriavajú na údajné zlo západných liberálnych demokracií.

Bývalý predstaviteľ Saudskej Arábie napríklad na Twitteri vyhlásil, že „ukrajinská vojna by mohla predstavovať začiatok konca americkej hegemónie, čo by bolo v prospech svetovej populácie„. 

Ruskí dezinformační aktéri preto využívajú už existujúci politický stav v týchto oblastiach na posilnenie protizápadného sentimentu a na maximalizáciu podpory Kremľa. Technologickí giganti im na to nedostatočnou reguláciou nechcene poskytujú platformu.

Na záver je nutné podotknúť, že ruská propaganda a jej šírenie prostredníctvom sociálnych sietí nie je stále vyriešené ani v západných krajinách. Technologickí giganti v mnohých ohľadoch zaostávajú v boji so škodlivým obsahom. Ruským dezinformátorom sa tak aj naďalej darí obchádzať existujúce pravidlá platforiem. 

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/