Pozná sa s Prigožinom a propagandu šíri aj vo voľnom čase: Alexander Malkevič je tvárou ruskej propagandy na okupovanej časti Ukrajiny

Doma v Rusku bol úspešný, no to mu nestačilo. V lete 2022 sa rozhodol ísť pomáhať so šírením proruskej propagandy na okupované územia na východe Ukrajiny. Kto je Alexander Malkevič a aká je jeho úloha v ruskej invázii?

Celosvetovo rozšírená prokremeľská propaganda nadobúda rôzne podoby. S jej zdieľaním pomáhajú proruskí politici, obyčajní ľudia či zaplatení internetoví trollovia. Jednou z tvárí ruskej propagandy je aj Alexander Malkevič, blízky priateľ Jevgenija Prigožina, zakladateľa žoldnierskej skupiny Wagnerovcov. Samotný Malkevič spojenie s Prigožinom odmieta, a to aj napriek ich dlhoročnej spolupráci na niekoľkých projektoch.

Úspešná kariéra doma aj v zahraničí

Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) uvádza, že Malkevič, rodený Petrohradčan, má veľmi pestrú žurnalistickú minulosť. Pôsobil v ruských štátnych médiách ako Prvý kanál, Rossiya 24 alebo Zvezda. Okrem toho tiež založil vlastný televízny kanál Arkhyz 24. Je tiež členom ruskej komisie Občianskej komory pre masmédiá. Tá je oficiálnym orgánom Putinovej vlády.

Podľa RSF je Malkevič vo svojej domovine považovaný za jedného z najlepších „expertov na dezinformácie“. Ako doplnok k svojej práci v médiách totiž prednáša na vysokých školách o „boji proti informačnej vojne rozpútanej proti Rusku a boji proti šíreniu falzifikátov“.

Doma v Petrohrade stojí Malkevič na čele boja proti „zahraničným agentom“, pod ktorými Rusko rozumie organizácie či jednotlivcov pod „zahraničným vplyvom“. Tento vplyv zahŕňa finančnú či technickú podporu alebo inú asistenciu zo zahraničia pri fungovaní. Takto určené podmienky pre identifikáciu „zahraničných agentov“ však umožňujú ruským úradom označiť akúkoľvek interakciu so zahraničím za „zahraničný vplyv“.

Organizácie a jednotlivci pridaní na zoznam zahraničných agentov sú v Rusku rôznymi spôsobmi obmedzovaní, napríklad v podobe vylúčenia možnosti účasti vo volebnej komisii, zákazu vyučovať na školách alebo organizovania verejných podujatí.

Okrem vyzývania k zakázaniu určitých umelcov, zástupcov nevládnych organizácií a novinárov, Malkevič ľuďom odporúča používať len ruské sociálne siete. Venovanie pozornosti len štátnym médiám a štátom podporovaným sociálnym sieťam spôsobuje, že Rusi sú uväznení v tzv. informačných bublinách. V dôsledku nich neprichádzajú do kontaktu s informáciami, ktoré nie sú v súlade so štátnou propagandou. To ďalej umocňuje pôsobenie Putinovej propagandy vo vnútri Ruska.

Malkevič sa okrem domácej pôdy angažuje aj v zahraničí. Podieľal sa napríklad na Prigožinovom mediálnom projekte USA Really. Ten mal slúžiť ako základňa šíriaca prokremeľskú propagandu v USA.

Pôsobil tiež v Afrike, kde spolupracoval so zakladateľom Wagnerovcov prostredníctvom think tanku Nadácia pre ochranu národných hodnôt. Ide o neziskovú organizáciu, ktorá sa orientuje na „ochranu národných záujmov Ruskej federácie“ a „zachovávanie tradičnej kultúry“.

V spojitosti s USA Really a Prigožinom, ktorý sa priznal k zasahovaniu do amerických volieb, boli na Malkeviča uvalené v USA sankcie. Tie sa týkajú disponovania majetkom a obmedzených finančných transakcií.

Pracovná cesta na Ukrajinu

Napriek tomu, že je Malkevič naďalej generálnym riaditeľom štátom financovaného televízneho kanálu Sankt-Peterburg, v lete 2022 avizoval orientáciu na šírenie ruskej propagandy v Ruskom okupovaných ukrajinských oblastiach. Jeho úlohou bolo na týchto územiach vybudovať proruské televízne stanice. Tie šíria iniciatívy na oslavu okupácie či podporu lokálnych proruských autorít.

Pomáhal tiež organizovať referendá o anexii a verbovať tínedžerov na prácu v spomínaných televíznych staniciach. Mladí ľudia, ako napríklad šestnásťročná Miroslava Butenkoová či Xenia Misjurevičová, pomáhali Malkevičovi v okupovaných oblastiach šíriť proruské naratívy.

K verbovaniu mladistvých sa zrejme Malkevič uchýlil aj kvôli nedostatku novinárov ochotných spolupracovať s jeho propagandistickými médiami. Okrem neplnoletých miestnych zamestnávajú jeho proruské kanály na Ukrajine aj novinárov z Petrohradu, ktorí sú známi lojálnosťou voči Kremľu.

Propagandistický stroj

V záporožskom Melitopole založil Malkevič skupinu ZaMedia, ktorá mu umožnila spustiť kanál Mariupol 24 v Mariupole a kanál Tavria TV v Chersone. Tieto televízne kanály sú využívané ako hlavný propagandistický nástroj.

Po finančnej stránke sa Malkevičova propagandistická flotila spolieha na zdroje od lokálnych administratív a na fond financovaný pochybnými darcami, v súčasnosti nazvaný Fondom pre rozvoj nových médií.

Malkevičove médiá v okupovaných oblastiach úzko spolupracujú s kanálom Sankt-Peterburg, ktorý Malkevič aj v súčasnosti kontroluje. Kanál Mariupol 24 uzavrel tiež dohodu s Mariupoľskou štátnou univerzitou s cieľom „trénovať budúcich novinárov“. Od tejto spolupráce možno očakávať, že vyprodukuje budúcu generáciu propagandistov.

Propagandu šíri Malkevič aj vo voľnom čase, napríklad prostredníctvom svojho blogu. Zmieňuje sa v ňom napríklad o údajných „pozitívnych zmenách, ktoré sa dejú na územiach oslobodených od fašistického útlaku“ či o údajných zločinoch, ktoré ukrajinské ozbrojené sily napáchali na populácii Donbasu, Charkova a Chersonu. To všetko dopĺňa svojimi selfie fotografiami. Na nich má hrdo oblečené tričko s nápisom „Z“ vyjadrujúcim podporu vojne na Ukrajine.

Inšpiráciu našiel v sovietskej propagande

RSF poukazujú na podobnosť propagandy šírenej Malkevičom s tou sovietskou. Upozorňujú napríklad na optimistický charakter správ šírených Malkevičovými médiami. Obyvatelia okupovaných území z médií pravidelne počúvajú o nových cestách, výhodných cenách za palivo či opravných prácach, ktoré okupanti vykonávajú.

Novinári v Malkevičových východoukrajinských médiách poskytujú veľký priestor údajným humanitárnym akciám „osloboditeľov“. Často sa objavujú aj správy zameriavajúce sa na pomoc deťom a rodinám padlých vojakov na území tzv. Doneckej ľudovej republiky.

Výrazne pozitívnu rétoriku prirovnávajú RSF k taktike niekdajších komunistických médií, najmä k novinám Pravda. Tie boli oficiálnym médiom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Absencia zdieľania negatívnych správ má za úlohu u východných Ukrajincov získať podporu prítomnosti Ruska.

Charakter propagandy dotvára aj enormná pozornosť venovaná snahe vymazať ukrajinskú minulosť. Malkevičove médiá dávajú svojim sledovateľom najavo, že integrácia oblastí do Ruska je nevyhnutná a nebude možné obnoviť stav spred vojny. Túto časť propagandy dotvárajú byrokratické procedúry zo strany ruskej vlády, akými napríklad ruská pasportizácia ukrajinských občanov.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/