Kto bola Daria Duginová a aký vplyv mala ideológia jej otca na dnešnú zahraničnú politiku Ruska

20. augusta vo večerných hodinách zabila explózia auta Dariu Duginovú, dcéru Putinovho spojenca a prokremeľského ideológa Alexandra Dugina. Kto bola a akú úlohu zohrala spolu so svojím otcom v konflikte na Ukrajine?

Daria Duginová na fotografii so svojím otcom Alexandrom Guginom. Zdroj: Telegram.

Daria Duginová, dcéra Alexandra Dugina, zahynula pri šoférovaní auta Toyota Land Cruiser, ktoré vybuchlo v dôsledku bomby umiestnenej pod vodičkinou stranou auta. Incident sa odohral 20. augusta vo večerných hodinách v blízkosti Moskvy.

Jej otec, ruský krajne pravicový ideológ a filozof Alexandra Dugina, bol často označovaný za „Putinov mozog“ alebo „Putinovho Rasputina“. Ona sama sa stala politickou komentátorkou a pravou rukou svojho otca. Kritizovala Západ a horlivo obhajovala a propagovala ruskú inváziu na Ukrajinu.

Kto zabil Dariu Duginovú?

Kto mal byť pôvodne terčom útoku nie je známe. Objavujú sa teórie, že bomba bola určená len pre jej otca alebo pre oboch Duginovcov.

Rovnako existuje niekoľko verzií, kto za týmto činom stojí. Podľa Ruska ho na svedomí Ukrajina, konkrétne ukrajinská občianka, ktorá následne po jeho vykonaní mala ujsť do Estónska.

Toto obvinenie by znamenalo potupu pre ruské tajné služby, ktoré nezabránili útoku na prokremeľskú elitu na ruskom území. Ukrajina však tieto tvrdenia odmieta.

Ďalšia verzia hovorí o samotnom Kremli ako o páchateľovi, keďže Dugin kritizoval Putinove nedostatočne agresívne vedenie vojny na Ukrajine. Navyše by to nebolo prvýkrát čo by sa Kremeľ snažil zbaviť svojich kritikov.

Tretím možným páchateľom je doteraz málo známa ruská partizánska skupina Národná republikánska armáda (NRA), ktorá sa k útoku dokonca prihlásila.

Každopádne, útok môže potenciálne zvýšiť napätie medzi oboma krajinami, keďže proruské médiá ho označujú za ukrajinský teroristický čin a ruská elita žiada odplatu.

Kto je Alexander Dugin?

Alexander Dugin sa dostal do povedomia doma i v zahraničí vďaka krajne pravicovým myšlienkam, ktoré sa za poslednú dekádu stali súčasťou rétoriky hlavného politického prúdu Ruska.

Syn generála sovietskej vojenskej spravodajskej služby strávil svoju mladosť ako protikomunistický disident, ktorý experimentoval s viacerými myšlienkovými prúdmi, dokonca i s ideológiou nacistického Nemecka. Napokon sa stal dominantnou osobnosťou politického hnutia tzv. eurazianizmu.

Koncept eurazianizmu hovorí o vytvorení ruského štátu rozprestierajúceho sa na eurázijskom kontinente podľa vzoru bývalého ruského impéria a bez komunistickej ideológie Sovietskeho zväzu.

Základy dnešnej podoby tejto myšlienky spísal v roku 1997 do knihy „Základy geopolitiky: geopolitická budúcnosť Ruska“ (The Foundations of Geopolitics: The Geopolitical Future of Russia).

Toto dielo spopularizovalo eurazianizmus u ruskej vojenskej a politickej elity. Dugin v ňom vyzýva na obnovu imperiálneho Ruska prostredníctvom anexií a spojenectiev.

Za primárneho nepriateľa označuje „atlantický svet“ na čele s USA. Taktiež vyzdvihuje prepojenie ruského impéria s pravoslávnou cirkvou, ktoré môže byť využité v budúcom boji proti údajnej západnej dekadencii.


V knihe ďalej píše o „ukrajinskom probléme“. „Ukrajina ako štát nemá žiadny geopolitický význam, žiadny osobitný kultúrny prínos či univerzálny význam, žiadnu geografickú jedinečnosť, žiadnu etnickú výnimočnosť.“

Týmito myšlienkami jednoznačne živí proruské propagandistické naratívy a mýty usilujúce vytvoriť obraz slabej Ukrajiny bez skutočnej štátnosti a národnosti.

Suverenita Ukrajiny a jej teritoriálne ambície podľa neho predstavujú „veľkú hrozbu pre celú Euroáziu“. Cieľom ruskej geopolitiky je podľa neho úplná vojenská a politická kontrola celého severného pobrežia Čierneho mora.

Duginove myšlienky dostali druhý dych v roku 2012. Putin sa stal opäť prezidentom a začal podporovať konzervatívnu víziu Ruska postavenú na tradičných hodnotách, eurázijskej geopolitike a ruskej pravoslávnosti.

Dugin označil Euromajdan za „štátny prevrat organizovaný USA“, ktorý mal Rusku zabrániť expanzii. Po anexii Krymu v roku 2014 a rozpútaní vojny na východnej Ukrajine sa myšlienky ruského nacionalizmu rozšírili aj do povedomia ruskej verejnosti.

V roku 2015 USA uvalili na Dugina sankcie „za jeho úlohu pri tvorbe politík, ktoré ohrozovali Ukrajinu, vrátane pomoci pri nábore bojovníkov pre proruských separatistov na východe Ukrajiny.“

Jablko nepadá ďaleko od stromu 

Daria Duginová bola ruskou politickou komentátorkou. S otcom Alexandrom nezdieľala len krv, ale aj jeho politické a ideologické presvedčenie. Od roku 2010 sa začala objavovať ako „politická expertka“ v ruských médiách, kde sa vyjadrovala k aktuálnym udalostiam a zároveň šírila myšlienky eurazianizmu.

Presadzovala myšlienku silného imperiálneho Ruska, ktoré bude schopné bojovať proti „atlanticizmu“ o kontrolu nad kontinentom. Európa je periférny, ale strategicky dôležitý región, ktorému má Rusko umožniť získať suverenitu a šancu „uniknúť americkému diktátu“.

V dôsledku toho malo byť Rusko vnímané ako „ostrov slobody“ a „antitotalitný front“ proti „liberálnej diktatúre“. Jej predstava ideálneho Ruska spája ľavicovú ekonómiu s pravicovým konzervatizmom.

Pravidelne sa zúčastňovala podujatí, ktoré boli organizované eurázijským hnutím, na ktorých vystupovala ako „politická expertka, filozofka a mentorka Euroázijského zväzu mládeže“. Aktívnou bola aj na sociálnej sieti Telegram, na ktorej šírila ruskú propagandu a eurázijské myšlienky pod pseudonymom Daria Platonova.

Duginovci a ruská invázia na Ukrajinu

24. februára 2022 spustilo Rusko inváziu na Ukrajinu. V marci tohto roka uvalili USA na Dariu sankcie, pretože pôsobila ako šéfredaktorka anglickej dezinformačnej stránky United World International, ktorá patrí ruskému oligarchovi s väzbami na Putina.

Briti ju pridali na sankčný zoznam ako „častú a významnú prispievateľku dezinformácií o ruskej invázii na viacerých platformách“. V júni Daria navštívila Azovstal v Mariupole, kde natočila propagandistické materiály. 

Po vypuknutí invázie sa sankcie proti Alexandrovi posilnili. V marci sa vyjadril, že Západ využíva Ukrajinu na zhodenie Ruska a je nevyhnutné demonštrovať „silnú opozíciu voči junte a ukrajinskému nacizmu“. Inváziu tiež považoval za ruské odmietnutie americkej hegemónie a liberalizmu.

Poslednú „akademickú prácu“ jeho dcéra pripravila pre medzinárodnú vojenskú výstavu ARMY 2022. V nej označila popravy civilistov v ukrajinských mestách vykonané ruskými vojakmi za zinscenované.

Chceli tak ovplyvniť Západ a zradikalizovať Ukrajincov. Ako dôkaz nepravosti popráv uviedla, že názov mesta Buča sa podobá na anglické slovo butcher, ktoré v tomto kontexte v slovenčine znamená zmasakrovať.

V poslednom rozhovore Daria obhajovala inváziu ako „posledný klinec do rakvy globálneho hegemóna“.

V rozhovore zároveň obvinila Billa Gatesa, že využíva vakcíny na reguláciu populácie v Afrike a varovala „pred západnou environmentálnou agendou, pred jeho vegánstvom, jeho freeganstvom, bojom za práva transrodových osôb a konvertovaním ľudí na homosexualitu“.

Aký je v skutočnosti vplyv Duginovcov na Putina a jeho zahraničnú politiku?

Daria Duginová nebola známa mimo ultranacionalistických a imperialistických kruhov.  Hoci jej proruské príspevky na Telegrame poznali aj v Kremli, Daria nikdy nebola súčasťou oficiálnej administratívy.

O vplyve Alexandra Dugina na Putina sa na Západe dodnes špekuluje. Niektorí tvrdia, že pomáhal aktívne formovať Putinovu expanzívnu zahraničnú politiku.

Tento dojem môže budiť i fakt, že vyjadrenia Putina a Dugina zdieľajú spoločné znaky ako napríklad ruský imperializmus, opovrhovanie západnou dekadenciou a údajnou agresiou či dôraz na tradičné hodnoty.

Napríklad v predvečer invázie Putin opísal Ukrajinu „ako kolóniu s bábkovým režimom, kde pravoslávna cirkev čelí útoku a NATO sa pripravuje na útok na Rusko“. Niektoré Duginove argumenty tiež odzneli v Putinovej eseji „O historickej jednote Rusov a Ukrajincov“.

Ľudia z moskovských vnútorných kruhov oponujú, že mnohí Duginov vplyv v Kremli zveličujú. Dugin nikdy nemal oficiálnu funkciu v štáte, ba dokonca neexistujú ani fotky, na ktorých by bol v prítomnosti ruského prezidenta. Niektorí ho obvinili, že pre osobný profit chcel budiť dojem, že má blízko ku Kremľu.

Znamená to, že o priamom vplyve ideológa na Putina neexistuje žiadny dôkaz. Myšlienky Alexandra Dugina o veľkom Rusku sa však dnes stali súčasťou rétoriky hlavného politického prúdu Ruska a poskytli tak ideologický rámec či odôvodnenie agresívnej a expanzívnej zahraničnej politiky, ktorej finálnym cieľom môže byť dobytie Ukrajiny.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/