Bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro, známy kontroverznými politikami aj príklonom ku krajnej pravici, bol uznaný vinným zo zneužitia moci pred minuloročnými prezidentskými voľbami.
Obvinenia sa týkali šírenia nepravdivých informácií o volebnom systéme a z podkopávania jeho legitimity. Žalobu podala Demokratická strana práce (PDT).
Výsledkom súdneho procesu je zákaz kandidovať vo voľbách na verejné funkcie na obdobie osem rokov. Zákaz sa vzťahuje na obdobie od 2. októbra 2022, keď sa konali prezidentské voľby. Ak bude rozsudok potvrdený, Bolsonaro sa nebude môcť zúčastniť na prezidentských voľbách v roku 2026, ani na komunálnych voľbách v rokoch 2024 a 2028.
Bývalý prezident obvinenia odmietol
Štátni zástupcovia narážali pri formulácii obvinenia primárne na Bolsonarovo stretnutie so zahraničnými diplomatmi 18. júla 2022, ktoré bolo odvysielané verejnoprávnou televíziou. Na stretnutí mal tvrdiť, že volebné zariadenia v krajine nie sú spoľahlivé a pozmeniť volebné výsledky mali už v roku 2018. Taktiež mal podsúvať naratív, že súdne orgány nekonajú nezávisle.
„Práve sme s nimi [veľvyslancami] diskutovali o tom, ako funguje volebný systém. Slovo „podvod“ som tam v súvislosti s budúcimi voľbami nespomenul,“ vyjadril sa Bolsonaro na svoju obhajobu pre médium CNN Brasil.
Sudcovia Najvyššieho volebného súdu (TSE) rozhodovali o tom, či v tomto prípade Bolsonaro využil politickú moc prezidentského úradu, ktorú v tom čase mal, na ovplyvnenie brazílskych voličov. Jeho právny zástupca sa vyjadril, že v prípade odsúdenia sa odvolajú na Najvyšší súd.
„Dôkazy proti nemu sú veľmi presvedčivé. Nikdy som nevidel, že by niekto poskytol toľko materiálu proti sebe ako Bolsonaro,“ povedal Rodrigo Prando, profesor politológie na Mackenzieho univerzite v Sao Paule, pre agentúru Associated Press (AP).
Bolsonaro aj jeho priaznivci označili prebiehajúci súdny proces za politicky motivovaný. Jeho výsledok môže značne ovplyvniť nálady v krajine, nakoľko zabránenie v kandidatúre by znamenalo presun preferencií u konzervatívnych voličov.
Manipulačná stratégia
Jair Bolsonaro bol brazílskym prezidentom od roku 2019. Jeho predvolebná kampaň v roku 2022 niesla prvky populizmu, spochybňovania volebného systému a šírenia dezinformácií. Volebným víťazom sa nakoniec stal Luiz Inácio Lula da Silva. Niekoľko dní po voľbách však ulice naprieč krajinou zaplnili Bolsonarovi priaznivci, nespokojní s týmto výsledkom a motivovaní jeho spornými výrokmi o dôveryhodnosti volieb.
Politickú pôdu si Bolsonaro začal pripravovať už v roku 2021. Bolo to opätovnými útokmi na transparentnosť elektronického hlasovania či strašením volebnými podvodmi bez akýchkoľvek relevantných dôkazov.
Bolsonarovi kritici charakterizujú jeho dlhodobú rétoriku ako protidemokratickú. Počas pandémie Covid-19 označil (nielen) na svojich sociálnych sieťach vakcíny za neúčinné a urýchľujúce rozvoj ochorenia AIDS. Platformy Facebook a YouTube reagovali zmazaním týchto príspevkov. YouTube navyše pridal aj zákaz uverejňovania na platforme po dobu jedného týždňa.
V tejto oblasti sa v roku 2021 Bolsonaro pokúsil o zásah dekrétom, ktorý mal obmedziť odstraňovanie nežiaduceho obsahu na sociálnych sieťach. Avšak, brazílsky senát a Najvyšší súd proti nemu zasiahli zrušením.
Bolsonaro plánoval zostať aktívnym politikom
Bolsonarovi sú často pripisované podobnosti s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Sociálne siete aktívne využíva na šírenie falošných správ a útočenie proti svojim oponentom.
Doteraz nepravdivo tvrdí, že prezidentské voľby mu boli ukradnuté a výsostné právo vládnuť mu údajne bolo odobraté. Sám Trump mu niekoľkrát vyjadril aj verejnú podporu.
Bolsonaro čelí viac ako desiatim ďalším vyšetrovaniam – za burcovanie protestov po jeho prehre v prezidentských voľbách, falzifikáciu očkovacej dokumentácie Covid-19, korupciu, koordinované šírenie dezinformácií či neoprávnené využitie verejných finančných zdrojov.
Napriek všetkým obvineniam a škandálom Bolsonaro aj naďalej plánoval zostať v politike aktívnym. „To, čo som urobil v priebehu štyroch rokov, sa dá študovať. Ľudia začali rešpektovať brazílsku vlajku, spievať národnú hymnu, naučili sa vážiť si slobodu,“ povedal v interview pre noviny Folha de S.Paulo.
Následne, rozhodnutie súdu označil za „bodnutie do chrbta“ a povedal, že bude naďalej pracovať na presadzovaní pravicovej politiky v Brazílii.
Podobného názoru je aj brazílsky senátor Ciro Nogueira: „Odobratie práv lídrovi, ktorý má podporu 48 percent obyvateľstva, by ho viktimizovalo… ako kandidát by v roku 2026 ľahko vyhral voľby.“ S Bolsonarom či bez neho, jeho pravicová Liberálna strana (LP) tvorí väčšinu v oboch komorách brazílskeho Kongresu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
