Kontroverzný pravicový prezident Jair Bolsonaro stál v čele Brazílie od roku 2019. Prezidentský mandát mu pravdepodobne zabezpečili najmä pravicoví a konzervatívni voliči. Bolsonaro je však považovaný za populistického politika a šíriteľa nepravdivých tvrdení.
Jeho pričinením došlo k rýchlejšiemu ničeniu Amazonského pralesa a známy je aj zľahčovaním pandémie koronavírusu. Pokles jeho popularity sa ukázal už v roku 2021, keď podľa časti brazílskej spoločnosti nezvládol boj s pandémiou. Poškodili mu aj obvinenia z korupcie.
Taktika nepodloženého spochybňovania
Pokles preferencií u Bolsonara spôsobil aj zmenu jeho rétoriky. Spôsob jeho komunikácie sa začal podobať tej, ktorú praktizoval aj bývalý americký prezident Donald Trump.
Obaja spochybňovali spôsob hlasovania, ktorý mal údajne spôsobiť podvody a zmeny vo výsledkoch volieb. V júli 2021 Bolsonaro dodal, že ak nedôjde k zmene spôsobu hlasovania, môže dospieť k situácii, že neuzná výsledky volieb.
Diego Aranha, docent pre systémovú bezpečnosť na Katedre počítačovej vedy Univerzity v Aarhus, bol jedným z expertov, na ktorého sa Bolsonarovi prívrženci často odvolávali. Povedal, že napriek nedostatkom súčasného volebného systému neexistujú žiadne dôkazy o podvodnom hlasovaní.
Smer šírenia dezinformácií obrátil Bolsonaro niekoľko týždňov pred voľbami na spoločnosti vykonávajúce prieskumy verejnej mienky. Tie obvinil z manipulácie, pretože sa v prieskumoch verejnej mienky umiestnil za svojím oponentom a novozvoleným prezidentom Luizom Ináciom Lula da Silvom, prezývaným Lula.
Philip Friedrich, hlavný výskumný analytik pre technológie a voľby vo Freedom House, povedal, že dezinformácie z oboch strán do značnej miery ovplyvňujú kampaň. Dodal, že za posledný mesiac došlo k zmene povahy šíriacich sa predvolebných dezinformácií.
Pred prvým kolom volieb išlo najmä o Bolsonara a jeho podporovateľov, ktorí cielene využívali naratív o ovplyvňovaní hlasovania vo voľbách. Friedrich ako príklad uviedol tvrdenie o podvodoch okolo hlasovacích zariadení napriek chýbajúcim dôkazom, ktoré by tomu nasvedčovali.
Neskôr začali dezinformačné príbehy prinášať senzačné, dekontextualizované a potenciálne škodlivé tvrdenia o kandidátoch. Napríklad, že Lula sa mal údajne stretávať so satanom a Bolsonaro mal byť zástancom kanibalizmu.
Zasiahol Najvyšší volebný súd
Z pozorovaní analytikov vyplynulo, že konzervatívne kanály produkovali tesne pred voľbami viac obsahu. Zároveň, s množstvom publikovaného obsahu rástla aj jeho problematickosť a klesala relevantnosť.
Tému skúmal Igarape Institute, brazílsky think tank zameriavajúci sa na vznikajúce otázky bezpečnosti a rozvoja. Podľa jeho zistení počas ôsmich dní pred a po prvom kole hlasovania získali kanály s krajne pravicovým obsahom takmer 100 miliónov zhliadnutí na YouTube, zatiaľ čo ľavicové kanály nazbierali 28 miliónov zhliadnutí.
Politológovia a opozícia vyjadrili obavy, že internetová mašinéria Bolsonara a jeho tímu mu môže pomôcť dosiahnuť spochybnenie výsledkov šírením nepravdivých a nepodložených obvinení z podvodu.
Najvyšší volebný súd tesne pred voľbami oznámil, že „falošne alebo vážne dekontextualizovaný“ obsah, ktorý nepodložene spochybňuje volebné hlasovanie, bude zakázaný.
Verejnosť ubezpečil, že bude výsledky rešpektovať
V posledných dňoch pred druhým kolom volieb sa sociálnymi sieťami šírila masová dezinformačná kampaň medzi najúspešnejšími kandidátmi – Bolsonarom a Lulom. Vicky Wyattová, riaditeľka americkej aktivistickej kampane SumOfUs, uviedla, že „to čo sa deje v Brazílii na Facebooku, YouTube a ďalších platformách, sa podobá tomu, čo sa dialo v USA okolo volieb v roku 2020“.
Vzhľadom na očakávaný tesný výsledok volieb analytici vyjadrili obavy z možného opakovania scenára z amerických prezidentských volieb v roku 2020. Vtedy stúpenci vtrhli do Kapitolu USA po falošných tvrdeniach bývalého prezidenta Donalda Trumpa, že voľby boli zmanipulované a „ukradnuté“.
Bolsonaro niekoľko rokov útočil na brazílske demokratické inštitúcie, podkopával volebný systém a jeho dôveryhodnosť. Vynára sa teda otázka, či bude výsledky volieb v jednej z najväčších svetových demokracií akceptovať, keďže vo voľbách prehral iba o necelé dve percentá.
Líder Brazílie však niekoľko dní pred druhým kolom volieb ubezpečil verejnosť, že výsledky volieb bude rešpektovať.
Povolebné obdobie sprevádzali demonštrácie
Len niekoľko dní po skončení volieb sa rozpútala vlna protestov pre nespokojnosť s ich výsledkami.
Bolsonarovi priaznivci zaplnili ulice približne troch stoviek miest v krajine, pričom žiadali opätovné prepočítanie hlasov a blokovali cestné komunikácie. Bývalý prezident neskôr svojich priaznivcov vyzval, aby ukončili blokovanie ciest, pretože podľa neho nešlo o legitímnu formu vyjadrenia nesúhlasu.
Bolsonaro počas svojho prezidentského mandátu často napádal základné demokratické štruktúry. Spochybňovanie volebného systému a inštitúcií, ako aj vyjadrenia o možnom odmietnutí akceptovať výsledky volieb zarezonovali aj v radoch početnej skupiny jeho podporovateľov.
Ak aj Bolsonaro dodrží slovo a výsledky volieb bude rešpektovať, nespokojnosť sa môže naďalej prejavovať zo strany jeho prívržencov. Napokon, bývalý prezident počas svojho volebného obdobia pripravil pôdu práve pre spochybňovanie legitimity volebných procesov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
