EFIS túto správu vydáva pravidelne od roku 2016. Komplexnosť, ale zároveň jednoduchosť správy, ktorá obsahuje aj interaktívne prvky, ukazuje vysokú profesionalitu a snahu priblížiť bezpečnostné otázky širokému publiku nielen v Estónsku.
V správach sa EFIS zameriava na hodnotenie predošlých rokov, ale rovnako načrtáva svoje očakávania do budúcnosti.
Rusko ako hlavná hrozba
Obsah správy, ktorá sa orientuje na Ruskú federáciu, sa delí na tri časti: ruská armáda, zahraničná a domáca politika.
V prvej časti spravodajská služba analyzuje schopnosti a aktivity ruskej armády v kontexte presunu vojsk na hranice Ukrajiny. Autori konštatujú schopnosť Ruska viesť plnohodnotný vojenský útok proti Ukrajine. Argumentujú najväčším zhromaždením vojenských jednotiek od rozpadu Sovietskeho zväzu. Podľa autorov správy bola vojenská príprava v druhej polovici februára hotová a útok závisel len na politickom rozhodnutí. Ako môžeme vidieť, mali pravdu.
Ďalej sa správa venuje činnosti Ruskej vojenskej rozviedky (GRU), popisuje ich modus operandi a náborové či tréningové postupy. EFIS varuje pred ich ďalšou činnosťou nielen v Pobaltí, ale aj v celej Európe. Rovnaké varovanie sa objavuje aj v prípade kybernetických hrozieb.
Podľa EFIS Rusko v oblasti zahraničnej politiky vníma súčasnú medzinárodnú situáciu ako strategickú príležitosť presadiť svoje bezpečnostné požiadavky voči Západu. Prostriedkom na vyjednávanie a tlak má byť práve Ukrajina, prípadne Moldavsko a jeho medzinárodným spoločenstvom neuznaná časť Podnestersko, ktoré je pod politickým vplyvom Ruska.
Netreba však zabúdať ani na Bielorusko. To sa nástrojmi hybridnej vojny snažilo pritlačiť na Európsku úniu cez migrantov, ktorých doviezlo z Blízkeho východu a následne smerovalo na hranice Únie. Cieľom bolo pomstiť sa za sankcie prijaté voči Minsku ako dôsledok vynúteného pristátia komerčného letu s opozičným aktivistom Pratasevičom.
Nakoniec sa v krátkosti správa venuje aj témam klimatickej zmeny v zahraničnej politike či vakcinačnej diplomacii. V prvom prípade sa bude Rusko snažiť vytvoriť vlastný systém a pohľad na problematiku, aby nemuselo obmedziť svoj hlavný zdroj príjmov z exportu nerastných surovín. V kontexte vakcinačnej diplomacie sa bude snažiť naďalej propagovať vakcínu Sputnik V cez partnerov, napriek jej neúspechu na trhu a neschopnosti pokryť objednávky vo väčšine krajín.
Vnútorná politika Ruska zažije podľa EFIS ďalšiu vlnu útokov proti opozícii a zvyšným slobodným médiám. Pôsobením aktuálne platných sankcií značne utrpí ekonomika krajiny.
Čínska mäkká moc a „diplomacia vlčích bojovníkov“
EFIS vo svojej správe konštatuje, že správanie Číny počas roka 2021 potvrdzuje jej snahu používať spolitizovanú vakcinačnú diplomaciu na oslabenie pozície Západu. V tejto taktike bude zrejme pokračovať aj v roku 2022 v súvislosti s COVID-19.
Diplomacia vlčích bojovníkov (wolf warrior diplomacy) predstavuje nový adaptovaný spôsob komunikácie a reakcie v zahranično-politických otázkach Číny voči jej kritikom. Základným prvkom je namiesto rozsiahlej reakcie na štát reakcia na konkrétnu osobu alebo organizáciu.
Čína očakáva, že personalizovaná odpoveď umlčí autora kritiky a ukáže, že rozhorčenie Číny nie je namierené proti všetkým cudzincom, prípadne celým štátom. Personalizované odpovede boli v roku 2021 určené napríklad neziskovým organizáciám či úradom v Európe a Ázii.
Terorizmus a migrácia
Hrozba terorizmu je podľa EFIS v Estónsku veľmi nízka. Autori predpokladajú hrozbu pre svojich občanov skôr v zahraničí. Celková úroveň teroristickej hrozby v Európe je však naďalej vysoká, obzvlášť v krajinách s početnými moslimskými komunitami.
Pre Estónsko ani Európsku úniu by migrácia z Afganistanu nemala predstavovať veľkú výzvu. Za rok 2021 vstúpilo na územie Únie len niekoľko tisíc utečencov z Afganistanu. Rok 2022 by teda nemal priniesť žiadnu vlnu podobnú tej z roku 2015, avšak konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou môže celú situáciu zmeniť.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
