Výrobca Sputnik V na svojom oficiálnom účte na Twitteri dezinformuje o vakcínach

Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Inak tomu nie je ani v prípade výrobcu ruskej vakcíny Sputnik V (Ruský fond priamych investícií), ktorý, podobne ako množstvo ruských inštitúcií, dezinformuje na svojom oficiálnom účte. Na propagovaní vlastného produktu by nebolo nič zlé, spoločnosť však úmyselne podkopáva dôveru v iné vakcíny.

Obrázok: Pixabay.

Na oficiálnom Twitteri Sputniku V je možné nájsť hneď niekoľko zavádzajúcich informácií a dát vytrhnutých z kontextu.

Medzi najzávažnejšie problémy patrí šírenie zmanipulovaných štatistík a faktov. Sputnik V napríklad vo svojich príspevkoch tvrdí, že Pfizer vakcíny sú spájané s vyššou mierou úmrtí. Predložené štatistické údaje však boli získané chybnou metódou a vakcíny preto nie je možné porovnávať.

Carl Bergstrom, profesor z Washingtonskej univerzity, uviedol: „Prichádza dnešná antivaxerská propaganda od výrobcu vakcín? Bohužiaľ áno. Výrobca vakcíny Sputnik V tweetuje absolútne nezmyselné štatistiky v snahe spochybniť bezpečnosť vakcín od svojich konkurentov.“

Moskva informuje netransparentne

Sputnik V zároveň zdieľal správu ruského ministerstva zdravotníctva, ktorá tvrdí, že ruská vakcína je účinná na 97,6 % a na 100 % efektívna v predchádzaní vážneho priebehu ochorenia COVID-19. Moskva je však už dlhodobo netransparentná, neposkytuje relevantné dáta a ani jedno z týchto tvrdení nebolo overené nezávislou stranou či iným regulátorom.

O západných vakcínach ako Pfizer, Moderna či AstraZeneca zdieľa Sputnik V pravidelne články, ktoré zveličujú riziko vytvorenia krvných zrazenín. Často navyše používa sarkastický tón a na svojich kritikov útočí vyhrážkami a podceňovaním, čím ešte viac podkopáva dôveryhodnosť vakcín.

Sputnik V má na Twitteri viac ako 153-tisíc sledovateľov a je to jediná vakcína, ktorá má oficiálny účet.

Taktika podobná Kremľu

V dezinterpretovaní na sociálnych sieťach je výrobca Sputnik V konzistentný s Kremľom. Oficiálny Twitter ruskej vlády napríklad šíril manipulatívne správy v snahe prepísať históriu druhej svetovej vojny a účty ruských ambasád sa vysmievali Veľkej Británii po otrave Sergeja Skripaľa.

Navyše, zo šírenia dezinformácií o vakcínach bol obvinený aj samotný Kremeľ. Internetové stránky priamo napojené na ruskú spravodajskú službu spustili kampaň proti západným vakcínam. Články spochybňujú efektivitu a bezpečnosť najmä vakcíny Pfizer pomocou zavádzajúcich tvrdení. Rusko obvinenia odmieta.

Mnohí odborníci sa zhodujú, že Rusko využíva vakcíny Sputnik V ako nástroj propagandy. Poukazujú najmä na to, že Moskva sa snaží vo veľkom distribuovať vakcíny do celého sveta a pritom nemá zaočkovaných ani 10% populácie. Prezident Putin zároveň odmietol uverejniť, ktorú z troch zaregistrovaných vakcín dostal.

Propaganda rozdeľuje európsku spoločnosť

V Európe tak pod vplyvom ruskej vakcíny dochádza k polarizácii spoločnosti. 

Najznámejším príkladom, k čomu môže ruská propaganda viesť, je ten náš slovenský. Kauza Sputnik V viedla až k odstúpeniu Igora Matoviča z premiérskeho postu. Problémy však týmto neskončili.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) bol poverený skontrolovať vakcínu Sputnik V. ŠÚKL v oficiálnom stanovisku uviedol, že nie je schopný ruskú vakcínu preveriť vzhľadom na nedostatok informácií a dokumentov od výrobcu. Doručených nebolo približne 80 % údajov. Výskumníci navyše zistili, že vakcíny v iných krajinách nie sú identické s tými, ktoré boli doručené na Slovensko.

Vysokú mieru spolitizovania celého prípadu nasvedčovali aj následné slovné útoky nového ministra financií Igora Matoviča na adresu ŠÚKLu. Matovičovi sa nepáčila kritika Sputniku V, ktorá ho vraj poškodzuje. 

Ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo koncom apríla zmluvu o nákupe ruskej vakcíny. Podľa odborníkov porušuje kontrakt na Sputnik V slovenské zákony, keďže mal byť utajený, pokiaľ sa obe strany nerozhodnú inak.

Čo sa s 200-tisíc dávkami vakcíny Sputnik V, ktoré sú už na Slovensku, stane, doteraz jasné nie je. Je však možné, že sa ním začne niekedy v júni očkovať.

Vyštudovala medzinárodné vzťahy na Karlovej univerzite v Prahe so zameraním na vnútroštátne a medzinárodné konflikty. Aktuálne sa venuje témam zaoberajúcim sa informačnou bezpečnosťou a problematike regulácie online platforiem. Kontakt: katarina.drevena@infosecurity.sk