Dezinformačné trendy počas volebných období v rôznych európskych krajinách zmapovalo a analyzovalo Európske observatórium digitálnych médií (EDMO). Cieľom pracovnej skupiny EDMO bolo „monitorovať a čeliť akýmkoľvek pokusom o ovplyvňovanie a podkopávanie dôvery verejnosti v demokratický proces“.
Výsledná správa celoročného úsilia pracovnej skupiny vychádza z analýzy vyše 900 fact-checkingových článkov. Tie pokrývali 11 rôznych prezidentských a parlamentných volieb naprieč Európou. Medzi analyzovanými štátmi sú Bulharsko, Čierna Hora, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Grécko, Slovensko, Poľsko, Španielsko a Turecko.
Najčastejšie sa dezinformovalo o údajnej manipulácii volieb
Dezinformačné naratívy boli rozdelené do 11 kategórií. Častými témami boli vojna na Ukrajine, migrácia, klimatická zmena a Európska únia (EÚ). Analyzované fact-checkingové články overovali aj klamlivé tvrdenia v oblasti ekonómie, LGBTQIA+ komunity či náboženstva. Obľúbenými boli taktiež témy týkajúce sa zdravia, COVID-19 či zahraničnej politiky konkrétnych štátov.
Celkovo však boli najčastejšími nepravdivé informácie o samotných voľbách a volebných procesoch. Témy ako údajná nelegitímnosť volebného procesu alebo nedôveryhodnosť zvolených zástupcov boli identifikované v každej zo sledovaných krajín.
Medzi klamlivé tvrdenia spojené s voľbami patrilo napríklad video, v ktorom istý muž tvrdil, že obyvatelia domovu sociálnej starostlivosti v blízkosti poľského Osvienčimu budú nútení voliť stranu Právo a spravodlivosť (PiS). Fact-checkeri zistili, že obyvatelia tohto domova sú v skutočnosti nespôsobilí na právne úkony, a teda nemajú právo voliť.
Tvrdenia o možnej manipulácii hlasov voličov sa vyskytli aj v Španielsku a Estónsku. Fínov zase strašila možnosť nelegálnej úpravy odovzdaných hlasov, Turkov možná neplatnosť hlasovacích lístkov. Všetky tieto dezinformácie lokálne fact-checkingové portály vyvrátili.
Tvrdenia o nelegitímnosti volieb v mnohých krajinách sprevádzali aj obvinenia z údajných zahraničných vplyvov. V Španielsku to mali byť údajné pokusy marockých úradov či predsedkyne Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Neexistujú však žiadne dôkazy o tom, že by boli španielske voľby ovplyvňované.
Väčšina tém v Česku pochádzala z ruskej propagandy
Susedné Česko sa počas uplynulého roka potýkalo najmä s vojenskými a obrannými témami, a to napríklad prostredníctvom falošného tvrdenia o obnovení povinnej vojenskej služby. Novozvolený prezident Petr Pavel, ktorý mal podľa falošného článku povinnú vojenskú službu obnoviť, však nič podobné nevyhlásil.
Správa EDMO podotkla, že mnohé témy u nášho suseda boli prebraté z ruskej propagandy a venovali sa vo veľkej miere vojne na Ukrajine. O tej sa volebné dezinformácie šírili aj v Estónsku, na Slovensku, v Bulharsku či Poľsku.
U našich severných susedov tvrdil napríklad politik Piotr Panasiuk, známy šírením proruských dezinformácií, že ruský útok na Černihiv z augusta 2023 mal za cieľ zničiť sídlo ukrajinských bezpečnostných síl. Ruská armáda vtedy zasiahla hlavné námestie, divadlo a univerzitu. Pri útoku zahynulo sedem civilistov, ďalších najmenej 110 bolo zranených. Panasiuk svoje tvrdenie neskôr zmenil. Na divadlo zaútočili preto, lebo sa v ňom konalo školenie pre operátorov dronov. V skutočnosti sa v divadle konala výstava výrobcov dronov.
Terčom klamstiev je aj naďalej Európska únia
V skúmaných krajinách sa šírili aj falošné naratívy spojené s EÚ. Napríklad v Bulharsku dezinformátori tvrdili, že krajina ako jediná z členov EÚ o svojom členstve nerozhodla v referende. V skutočnosti referendum o vstupe neprebehlo v 11 krajinách. Okrem Bulharska sa tak nestalo napríklad na Cypre, v Taliansku, Španielsku či Portugalsku.
V ostatných štátoch sa EÚ zase často spomínala v spojitosti s klimatickou krízou a s ňou pridruženými legislatívami. Fínskom sa napríklad šírilo tvrdenie, že klimatické opatrenia zvyšujú nezamestnanosť. Nezamestnanosť sa môže v dôsledku klimatických opatrení v krajine skutočne mierne zvýšiť, ide však len o približne 0,5 % nárast.
Na španielskych sociálnych sieťach sa zase objavil príspevok tvrdiaci, že krajina v boji s klimatickou krízou „zruší poľnohospodárstvo“. Údajne sa tak malo stať v dôsledku dohody, ktorú mala, okrem iných, podpísať aj Česká republika. Dohoda, alebo skôr prehlásenie, skutočne podpísané bolo. Ide však o záväzok znížiť emisie metánu, nie zrušiť poľnohospodárstvo.
Podobné vyhlásenia sa objavovali aj v rámci volebnej kampane pred parlamentnými voľbami na Slovensku. V danom období témy životného prostredia a európskych zelených opatrení preberali najmä krajne pravicové strany ako Kotlebovci – ĽSNS a Republika. Ich členovia pritom v mnohých ohľadoch zavádzali a šírili nepravdy.
Trendom boli aj otázky náboženstva a ochrany sexuálnych menšín
LGBTQIA+ komunita bola zase terčom volebných dezinformácií v Grécku, Bulharsku či Španielsku. Práve v španielskej volebnej debate prehlásil líder krajne pravicovej nacionalisticke strany Vox Santiago Abascal, že zákon týkajúci sa transrodových ľudí umožní chrániť násilníkov. Tento „transgenderový zákon“ umožňuje ľuďom legálne zmeniť pohlavie od 16 rokov alebo od 12 so súhlasom rodičov.
Podľa Abascala by sa mohol muž po napadnutí ženy „vyhovoriť“ na to, že sa identifikuje ako žena, a teda by nebol stíhaný za rodové násilie. To však nie je pravda. Ak by aj bola v takomto prípade násilníčkou transrodová žena, ktorá by nemala legálne zmenené pohlavie na ženu, bola by stíhaná podľa pohlavia, ktoré má registrované. Tento zákon teda neumožňuje vyhnúť sa trestu za rodové násilie.
Náboženstvo sa ukázalo ako jedna z dominantných tém v Turecku. Internetom sa šírilo video, na ktorom údajne prezidentský kandidát Kemal Kılıçdaroğlu nazval moslimského proroka Mohameda „nemým diablom“. Video však bolo vytrhnuté z kontextu. V pôvodnom znení majú politikove slová iný význam.
Na druhú stranu, Čierna Hora najviac riešila dezinformácie pôvodom zo Srbska, ako aj vzťahy so susednými štátmi. V médiách sa napríklad objavili správy o možnom stiahnutí uznania Kosova zo strany Čiernej Hory. Išlo pritom len o dezinterpretáciu pôvodného výroku novozvoleného prezidenta krajiny Jakova Milatovića.
Fact-checkingový portál tieto správy vyhodnotil ako dezinformačné, keďže išlo o mix faktov a nepresného alebo nie úplne pravdivého obsahu. Srbské médiá tiež šírili klamlivé naratívy týkajúce sa verejných financií a rozpočtu Čiernej Hory.
Ruskými propagandistickými naratívmi sa to na Slovensku hemžilo
Slovensko malo problém s dezinformáciami v mnohých oblastiach. Predseda strany SMER-SSD Robert Fico či líder strany Republika Milan Uhrík šírili pred predčasnými voľbami varovania o možnom volebnom podvode.
Slovákov sa snažila ovplyvniť aj deepfake nahrávka o údajných plánoch na zmanipulovanie volieb. Obeťami boli predseda strany Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka a novinárka Denníka N Monika Tódová. Rovnako sa vyskytli klamlivé a zavádzajúce príspevky týkajúce volebného programu strany PS či obsah zobrazujúci imigrantov ako násilných a privilegovaných. Viaceré údajné body volebného programu PS boli v príspevku na Facebooku vytrhnuté z kontextu, prekrútené či nepravdivé.
Dezinformačné príspevky týkajúce sa imigrantov na Slovensku mali zase za cieľ vyvolať nenávisť. Netýkalo sa to pritom iba nelegálnych migrantov, ktorí Slovensko často používajú ako tranzitnú krajinu, ale aj utečencov z Ukrajiny.
Podľa analýzy EDMO sa na Slovensku šírili predovšetkým naratívy, ktoré pochádzali z ruskej propagandy. Týkali sa najmä ukrajinského obilia či cien energií, ktoré mali byť vysoké vplyvom sankcií uvalených na Rusko.
Robert Fico taktiež vyhlásil, že „vojna na Ukrajine začala v roku 2014, keď ukrajinskí nacisti a fašisti začali vraždiť ruských občanov na Donbase a v Luhansku“ (video, 22:45). Tým zopakoval často sa opakujúce tvrdenie Kremľa, ktorým sa snaží ospravedlniť svoj nelegálny útok na suverénnu Ukrajinu.
Neexistujú žiadne dôkazy o to, že by na Donbase genocída rusky hovoriaceho obyvateľstva prebiehala alebo bola plánovaná. Tvrdeniami o nacistoch a fašistoch sa proruskí aktéri zvyknú odvolávať na organizácie ako Azov alebo Pravý sektor, ktoré mali v minulosti problém s takýmito tendenciami vo svojich radoch. To však nemožno tvrdiť o ukrajinskej armáde, jej politikoch či krajine ako celku. Jediným cieľom takejto rétoriky je delegitimizovať napadnutý štát a viktimizovať agresora.
The article is a part of the project “Strengthening the Resilience of Czech, Slovak and Polish Societies Prior to the 2024 European Parliament Elections” supported by the EU. You can find more information about the project on its website.
Funded by the European Union. The views and opinions expressed represent the views and opinions of the authors and do not necessarily reflect the views and opinions of the European Union or the European Commission. Neither the European Union nor the European Commission can be held responsible.
