V Bulharsku sa masívne šíria dezinformácie o utečencoch. Ide o reakciu na schválenie vstupu do Schengenu

Po vstupe Bulharska do Schengenského priestoru šírili miestne opozičné strany dezinformácie o utečencoch. Podľa nich je v krajine nadmerné množstvo utečencov, na ktoré bulharské autority nestačia a kvôli ktorým rastie v krajine kriminalita. Vláda tieto tvrdenia vyvracia. Kvôli dezinformáciám však už viacero cudzincov čelilo fyzickým a verbálnym útokom.

Zdroj: https://www.flickr.com/photos/modbulgaria/33130953160/in/photostream/

Po viac ako desaťročí debát všetky členské štáty Schengenu súhlasili s čiastočným prijatím Bulharska a Rumunska do európskeho priestoru bez hraníc. Rakúsko tak stiahlo svoje minuloročné veto ich vstupu. Jednou z podmienok bolo, že Sofia aj Bukurešť budú musieť prijímať migrantov, ktorým bol odmietnutý azyl v Rakúsku a ktorí sa do Schengenu dostali práve cez tieto dve krajiny. Viedeň pritom zdôraznila potrebu prijať najmä sýrskych a afganských utečencov.

Zároveň sa museli obe krajiny zaviazať prísnejšie dodržiavať Dublinský dohovor. Ten určuje, ktorý štát je zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl. O ten musia utečenci požiadať v prvej členskej krajine, do ktorej vstúpili. Doteraz umožňovali Bulharsko aj Rumunsko prechod migrantov do ďalších krajín, pokiaľ u nich nepožiadali o azyl, čím dohovor de facto porušovali.

Dezinformácie šíri opozičná krajná pravica aj ľavica

Po čiastočnom vstupe do Schengenu, v rámci ktorého získali obe krajiny prístup do bezhraničného priestoru cez morskú a leteckú dopravu, pričom o pozemných hraniciach sa ďalej rokuje, čelí proeurópska bulharská vláda vlne dezinformácií. Tie šíria predstavitelia krajnej pravice aj ľavice. Tvrdia, že sa z Bulharska čoskoro stane „trestanecká kolónia kriminálnikov, vrahov, znásilňovačov a prepieračov špinavých peňazí“.

Niektorí krajne pravicoví politici zdieľali videá bitky z centra hlavného mesta Bulharska, ktoré prezentovali ako útoky migrantov na miestnych obyvateľov. Polícia ale tieto vyjadrenia odmietla. Incident mal byť totiž potýčkou medzi dvomi bulharskými tínedžerskými skupinami.

Polícia naopak vyšetruje útok bulharských mladíkov na skupinu britských študentov pakistanského pôvodu. Viacerí zahraniční študenti sa po útokoch a kvôli stúpajúcemu napätiu navyše prestávajú cítiť v Bulharsku bezpečne. Mnohí tvrdia, že čelili xenofóbnym a rasistickým poznámkam.

Vláda nepravdivé informácie o vstupe do Schengenu vyvrátila

Na dezinformácie a útoky reagovala bulharská vláda prostredníctvom facebookového príspevku. V ňom vyvrátila, že by Bulharsko čelilo zvýšenému počtu migrantov na hraniciach.

K 11. marcu 2024 sa z členských štátov EÚ vrátilo do Bulharska 192 osôb v zmysle Dublinskej dohody, ktorú ako člen EÚ Sofia dodržuje od roku 2007. Bulharsko navyše pravidelne prevádzkuje transferové lety, ktorými vracia migrantov do ich krajín pôvodu, pokiaľ im nie je priznané právo na azyl.

Vláda zároveň poznamenala, že zvýšený počet migrantov sa nenachádza ani v centrách pre utečencov. Bulharská Štátna agentúra pre utečencov mala v čase písania tohto článku (3. apríla 2024) kapacity naplnené na 43 % a k dispozícii mala viac ako 3-tisíc voľných miest.

Polícia okrem toho upozornila, že tvrdenie o zvýšenej kriminalite kvôli utečencom je taktiež dezinformáciou. V roku 2023 spáchali zahraniční občania 287 trestných činov, kým bulharskí občania ich mali na svedomí 4345. Čísla tiež potvrdzujú znižujúci sa trend celkovej kriminality, keďže v roku 2013 bolo v Bulharsku spáchaných dokopy viac ako 10-tisíc trestných činov.

Dezinformácie môžu byť súčasťou vplyvovej kampane Kremľa

Bulharskí koaliční politici naznačili, že dezinformačná kampaň ohľadom utečencov by mohla byť súčasťou ruskej vplyvovej operácie. Kremeľ sa totiž dlhodobo snaží v obyvateľoch iných krajín vyvolávať strach z domnelých nepriateľov, napríklad z utečencov. Cieľom je, aby sa obyvatelia priklonili k proruským politickým stranám, ktoré ich prijímanie spravidla odmietajú. 

Dezinformácie o nelegálnych migrantoch zaznamenali tento rok aj v Spojených štátoch amerických, kde sú používané na získanie podpory pre republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa. Kremeľ totiž očakáva, že prípadný úspech Trumpa v prezidentských voľbách by mohol znamenať zastavenie americkej pomoci Ukrajine. To by Rusku výrazne pomohlo v jeho dobyvačných snahách.

Kremeľ pritom šíri dezinformácie o utečencoch už niekoľko rokov. Snaží sa tak destabilizovať primárne krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a seba vykresliť ako poskytovateľa bezpečia. Ide o dlhodobé úsilie Ruska vykresliť samého seba ako alternatívu voči Európskej únii.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentom bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na University of Glasgow. Je vice-prezidentom študentského združenia Glasgow European Society. Zaujíma sa o spôsoby fungovania a udržania demokracií, Rusko a jeho vplyv na európsku politiku, a aktuálne politické dianie.