Prokremeľská propaganda sa snaží vyvolať neistotu, nestabilitu a strach, vytvoriť informačný chaos a ovplyvniť verejnú mienku. Jej prioritou nie je ani tak presvedčiť verejnosť o svojom postoji. Často chce totiž len vyvolať dostatočný zmätok, aby ľudia nevedeli, čomu majú napokon veriť.
S protichodnými informáciámi sa verejnosť stretávala aj v období zimných sviatkov 2023. V spleti informácií o ruskej neústupčivosti, či naopak, vôli dovŕšiť mier, otriaslo územím Ukrajiny najsilnejšie ostreľovanie od začiatku ruskej invázie.
Podľa hovorcu ukrajinského letectva Jurija Ihnata Rusko použilo 29. decembra takmer všetky typy striel vo svojom arzenáli – dovedna až 158. „Letelo všetko… akurát Kalibry neboli,“ uviedol Ihnat. Posledný takýto negatívny ruský rekord bol zaznamenaný v novembri 2022 a predstavoval 96 striel.
Moskva sa k útoku prihlásila s komentárom, že „boli zasiahnuté všetky určené objekty“. Nezmienila sa však o civilných cieľoch a obetiach z občianskych radov, ktoré presiahli 39 životov. Mohutné ostreľovanie následne pokračovalo aj v ďalších dňoch. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Rusko za tri dni vypustilo na Ukrajinu dokopy až 500 rakiet a dronov.
Vojna a mier – nie podľa Tolstého, ale Putina
Bezprecedentným útokom predchádzal úspech ukrajinských síl v podobe zničenia výsadkovej lode Novočerkassk, ale zároveň aj správa denníka The New York Times (NYT) zverejnená 23. decembra.
Americký denník na základe výpovedí dvoch bývalých vysokopostavených predstaviteľov blízkych Kremľu uviedol, že Vladimir Putin sa minimálne od septembra snaží cez sprostredkovateľov vysielať signály, že je pripravený zastaviť paľbu proti Ukrajine, ak si Rusko ponechá okupované územia.
„Hovoria, že sú pripravení rokovať o prímerí. Chcú zostať tam, kde teraz na bojisku sú,“ uviedol vysokopostavený zahraničný predstaviteľ, ktorý sa na jeseň stretol s reprezentantmi Moskvy. Bývalí ruskí zástupcovia tieto slová potvrdili, no doplnili, že Putin odmieta „ustúpiť čo i len o meter“.
Niektorí predstavitelia USA sa podľa NYT domnievajú, že môže ísť len o „starý známy pokus“ Kremľa zavádzať a nepredstavuje úprimnú ochotu Putina „zakopať vojnovú sekeru“.
Kremeľ chce presmerovať pozornosť, varujú analytici
Skeptickí sú aj experti z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorí veria, že Putin v skutočnosti nemá záujem o iné ukončenie invázie, ako to, z ktorého Rusko odkráča ako víťaz.
Podľa nich totiž Putin obdobné „mierové“ signály vyslal aj rok predtým, na jeseň 2022. Tá bola poznačená pre Rusko zdrvujúcou protiofenzívou Ukrajiny. Ukrajincom sa vtedy podarilo bleskovo oslobodiť takmer celú Charkovskú oblasť a veľkú časť Chersonskej oblasti vrátane oblastného hlavného mesta Cherson. Šokované ruské jednotky vtedy doslova zutekali z mnohých svojich pozícií. Kremeľ preto čelil nevídanej vlne kritiky z radov proruských blogerov.
Analytici pripomínajú, že cieľom vtedajšej „mierovej rétoriky“ Ruska bolo presmerovať pozornosť Západu na hypotetické mierové rokovania namiesto dodania ďalších zbraní Ukrajine. Tá totiž plánovala podniknúť druhú obdobne veľkú protiofenzívu na jar 2023, ktorá však vyžadovala doručenie ďalšej vojenskej techniky a munície.
„Kremeľ pravdepodobne používa skryté kanály na dosiahnutie tohto efektu aj počas súčasných diskusií o ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine,“ hodnotí ISW, ktorý zároveň kritizuje argumentačnú stránku správy z NYT.
„Ani The New York Times, ani jeho zdroje neponúkli dôvod, prečo by Putinova komunikácia cez skryté kanály mala odrážať jeho reálne ciele viac, ako jeho verejné vyhlásenia [v ktorých hovorí o zotrvaní vo vojne, pozn. red.],“ píšu americkí analytici. Dodávajú, že článok tiež nedokázal objasniť, či má údajný Putinov záujem o prímerie predstavovať len dočasnú pauzu, alebo úplne ukončenie vojny.
Naratív volania po mieri cez sviatočné obdobie využil Vladimir Putin aj pred rokom. Na 6. a 7. januára 2023, teda počas pravoslávnych Vianoc, vyhlásil pozdĺž kontaktnej línie jednostranné 36-hodinové prímerie. Moskva ho však nielenže nedodržala, ale vyhlásila ho iba 24 hodín vopred, čo znemožnilo pripraviť sa naň ukrajinskej strane.
Podľa ISW vtedy mohlo ísť o úmyselné snahy Moskvy vykresliť Kyjev ako porušovateľa práv veriacich na oslavu sviatkov. Zároveň sa seba samú snažila vykresliť ako vyznávačku týchto hodnôt – v nevyprovokovanej vojne, ktorú sama rozpútala.
Nie práve nadšená Čína
Putin teda podľa analytikov vojnu ukončiť nechce. S týmto predpokladom dávajú väčší zmysel nielen posledné masívne útoky na Ukrajinu, ale aj zistenie japonského spravodajského portálu Nikkei Asia, sesterského média Financial Times, zverejnené 28. decembra 2023.
Podľa neho mal Putin na marcovom osobnom stretnutí v Moskve informovať čínskeho prezidenta Si Ťin-Pchinga, že Rusko bude bojovať na Ukrajine ďalších päť rokov. Autor článku a výherca medzinárodnej ceny za žurnalistiku Katsuji Nakazawa tvrdí, že Putin chce dosiahnuť, aby Peking jeho inváziu naďalej podporoval.
Naťahovanie konfliktu však nie je v záujme Číny, pripomína Nikkei Asia. Pre rozsiahlu spoluprácu s Moskvou by jej totiž hrozilo, že sa dostane pod ešte väčší tlak krajín Západu. Čínska ekonomika navyše pociťuje vplyv medzinárodných sankcií už teraz.
Podľa japonského portálu je teda nepravdepodobné, že Putinove slová na Si Ťin-Pchinga zapôsobili pozitívne. Krátko po marcovom stretnutí prezidentov totiž Čína prvýkrát vyvinula diplomatické úsilie na ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine.
Filip Šebok, expert na Čínu pôsobiaci v pražskej Asociácii pre medzinárodné otázky (AMO), však poznamenal, že nešlo o skutočný mierový plán, ako je to dodnes nesprávne interpretované. Podľa neho išlo skôr čínsku desaťbodovú pozíciu k vojne na Ukrajine, ktorá bola navyše veľmi vágna. „Išlo skôr o PR cvičenie, než nejakú konkrétnu iniciatívu,“ uviedol Šebok.
Analytik tiež skonštatoval, že Pekingu vyhovuje oslabené Rusko. Posilnilo to totiž jeho mocenské postavenie a v ekonomickej oblasti profituje napríklad z toho, že si môže vyjednať lepšie ceny za dodávky ruských energií, od ktorých sa Západ odkláňa.
Príliš oslabené Rusko však vidieť nechce, pretože či sa to Číne páči, alebo nie, na medzinárodnej scéne zostáva jej najdôležitejším partnerom. „A príliš oslabené Rusko Číne pomáhať nebude, ale naopak, môže pre ňu byť aj záťažou,“ dodáva Šebok.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA na Slovensku.
