Percento žien v politike je v súčasnosti stále nízke. K prvému januáru 2023 bolo podľa Organizácie Spojených národov (OSN) v národných parlamentoch po celom svete iba 26,5 % žien. Iba šesť z 54 suverénnych afrických štátov pritom malo v parlamente aspoň 40 % žien. Okrem patriarchálne nastavenej spoločnosti či sexizmu čelia africké ženy v mužmi dominovanej politickej sfére aj inému problému – rodovo orientovaným dezinformáciám.
Rodovo orientované dezinformácie
Cieľom mnohých dezinformácií, ktoré sa šíria sociálnymi sieťami, je ich terč zdiskreditovať. V prípade politicky aktívnych ľudí sa môžu dezinformátori snažiť o odradenie od politickej činnosti. Proti politikom a političkám sú teda používané ako zbraň.
Diskreditácia žien v politike je však ešte špecifickejšia. Odohráva sa prostredníctvom rodovo podmienených (z ang. gendered) dezinformácií. Ženy teda podliehajú dezinformačným útokom kvôli ich rodovej identite, a teda nie preto, že sú političky či inak verejne známe osobnosti. Ak sa však objavia útoky na mužských politikov, týkajú sa najmä ich profesných povinností, hovorí Lucina Di Meco, spoluzakladateľka iniciatívy #ShePersisted.
Podľa publikácie britskej vlády sa útoky zameriavajú najmä na vysokopostavené ženy, ako sú političky, novinárky či aktivistky. Tieto dezinformácie zahŕňajú napríklad príspevky obsahujúce falošné sexualizované informácie. Môže tiež ísť o upravené videá, obrázky či mémy, ktorých cieľom je niekoho zdiskreditovať alebo zosmiešniť. Okrem dezinformácií môžu byť však využívané aj tzv. malinformácie. Tie vychádzajú zo skutočných situácií a faktov, avšak bývajú zveličené tak, aby zavádzali a spôsobili potenciálne škody.
Pri šírení diskreditujúcich dezinformácií týkajúcich sa politicky aktívnych žien je využívaných niekoľko taktík. Dezinformácie sa zameriavajú na rodové stereotypy, mýty o rodovej rovnosti, ženské práva či sexuálne násilie.
Podľa štúdie Inter-parlamentnej únie z roku 2016 sa takmer 42 % opýtaných žien v parlamente stretlo s ponižujúcimi či sexuálnymi fotografiami seba samých na sociálnych sieťach. Štúdie sa zúčastnilo 55 poslankýň z 39 štátov sveta. Vyše 27 % opýtaných zaznamenalo neúctivé či sexuálne orientované komentáre na svoju osobu v tradičných médiách.
Štúdia pre Inštitút pre strategický dialóg (ISD) sledovala online útoky na kandidátov do amerického Kongresu v roku 2020. Jeden zo záverov výskumu hovorí, že ženy političky, kandidujúce za Demokratickú stranu, zažili desaťkrát viac online útokov a obťažovania na Facebooku (vrátane dezinformácií) ako ich mužskí kolegovia. V prípade republikánov bolo zaznamenaných dvakrát viac útokov na ženské členky ako na mužských členov.
Skôr pravidlo ako výnimka: dezinformácie cielené proti africkým političkám
Judy Kengo, kenská zákonodarkyňa, sa s genderovanými dezinformáciami stretla už niekoľko týždňov po nástupe do funkcie. Internetom sa začala šíriť falošná fotografia, na ktorej sa mala bozkávať so ženou. Tá predstavovala problém, pretože Kengo je političkou v jednom z najkonzervatívnejších regiónov v Keni. Okrem toho je homosexualita v Keni nelegálna a trestaná väzením.
Podľa Millie Odhiambo Mabony, členky keňského parlamentu, sú mnohé ženy odradené pred vstupom do politiky práve preto, že by čelili podobným útokom. Bývalá senátorka z Keni Millicent Omanga bola vystavená dvom videám, na ktorých mala mať údajne sexuálny styk. Obyvatelia Keni vtedy žiadali, aby odstúpila.
Kandidátka na prezidentku vo Rwande v roku 2017 Diane Rwigara čelila falošným nahým fotografiám. Fotografia Thuli Madonsely, bývalej verejnej ochrankyne práv, bola upravená tak, aby zobrazovala Mandoselu oblečenú v starej juhoafrickej vlajke reprezentujúcej bývalý apartheid.
Je pravdepodobné, že genderované dezinformácie v Afrike sa v budúcnosti stanú ešte rozšírenejšími. So zlepšovaním schopností umelej inteligencie (AI) má v súčasnosti možnosť vytvoriť deepfake fotografiu či video naozaj každý. Leah Kimathi, členka nevládnej organizácie Kenská rada pre zodpovedné sociálne siete, sa pre portál africanews vyjadrila, že platformy investujú do bezpečnosti v Afrike menej než vo zvyšku sveta. Biznis modely a algoritmy podľa Kimathi „posilňujú dezinformácie online“, a to s cieľom zarobiť na ich virálnosti.
Nejde o geograficky obmedzený fenomén
Trendu na rodovú identitu zameraných útokov sa nevyhla ani členka talianskeho parlamentu Laura Boldrini. Keď sa v roku 2018 dostala v Taliansku k moci nacionalisticko-populistická koalícia strany Liga (League) a strany Hnutie piatich hviezd (Five Star Movement), politická scéna v krajine sa stala presýtenou útokmi na politických oponentov, vrátane Boldrini. Politička sa aktívne venuje právam imigrantov a žien, a preto bola obeťou útokov a vyhrážok. Ako píše portál Coda Story, útoky smerované na Boldrini často vychádzali z jej rodovej identity ženy.
Rodovo podmienené útoky na političky sú rozšírené aj v susednom Maďarsku. Tvár ukrajinskej političky Svitlany Zališčukovej bola pridaná na postavu nahej ženy. Fotografia sprevádzala falošný tweet tvrdiaci, že Zališčuková prebehne nahá Kyjevom, ak ukrajinská armáda prehrá kľúčovú bitku.
Gruzínska novinárka a manželka gruzínskeho vysokopostaveného opozičného politika Tamara Čergolejšviliová sa objavila vo falošnom videu, na ktorom mala mať sexuálny styk s dvomi ďalšími osobami. V gruzínskej vysoko patriarchálnej a konzervatívnej spoločnosti toto pre Čergolejšviliovú predstavovalo problém. Muži, ktorí čelia podobným dezinformáciám, však neznášajú rovnaké následky ako ženy. „Možno rodiny trpeli, ale spoločnosť súdi menej,“ poznamenala samotná Čergolejšviliová.
Viceprezidentka USA Kamala Harrisová bola počas prezidentských volieb vystavená dezinformačnej kampani tvrdiacej, že moc získala výmenou za sexuálny styk s vplyvnými mužmi.
Problému čelíme aj na Slovensku
Podobnú rétoriku možno pozorovať aj na adresu slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá v minulosti čelila tvrdeniam o tom, že sa zameriava iba na vlastnú sebareprezentáciu a predstavenie šatníka a nemá reálne politické schopnosti. Viacnásobne boli proti nej využívané zmanipulované fotografie prezentujúce prezidentku ako Židovku či útočiace na jej vizáž.
Podľa výsledkov skúmania organizácie MEMO98 je Čaputová na Facebooku najviac osočovanou ženou spomedzi známych političiek a novinárok. Okrem nej sa problém týka napríklad političky Veroniky Remišovej či novinárky Moniky Tódovej, ktorá čelí osočovaniu najmä kvôli svojej investigatívnej práci. V poslednom období bol proti nej zneužívaný aj vzťah so sudkyňou Pamelou Záleskou, ktorý poslúžil dezinformátorom na rozširovanie homofóbnych vyjdarení.
Podľa MEMO98 boli v sledovanom období „političky reprezentujúce liberálnejšiu politickú agendu častejšie terčom rodovo zameraných dezinformácií ako ich kolegyne reprezentujúce konzervatívnejšie hodnoty“. Kampane obsahovali sexistické výroky a vulgárne komentáre primárne s cieľom ženy odradiť od pôsobenia v politických alebo mediálnych funkciách.
Lucina Di Meco, spoluzakladateľka iniciatívy #ShePersisted,poukazuje na to, že cieľom sexistických útokov je vykresliť politicky aktívne ženy ako „nedôveryhodné, neinteligentné alebo príliš emocionálne“ pre politiku. Ako vyplýva z vyššie uvedených príkladov, problém rodovo orientovaných dezinformácií cielených proti političkám, novinárkam či aktivistkám nie je geograficky obmedzený ani utíchajúci. Práve naopak, zdá sa, že útoky môžu byť v budúcnosti častejšie a rozšírenejšie, a to práve pre dostupnosť AI a rozšírený prístup k internetu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
