Dezinformácie sú opakom všetkého dobrého, čo človek dokáže v slobodnom svete vytvoriť, tvrdí expert na kognitívnu bezpečnosť v Gerulata Technologies Tomáš Kriššák

V podcaste Disinfo Report hovoril expert na informačnú bezpečnosť v Gerulata Technologies Tomáš Kriššák o tom, prečo je problém dezinformácií dnes omnoho vypuklejší ako pred niekoľkými rokmi a čo robí v oblasti boja proti dezinformáciám občianska spoločnosť.

Nedávno vydaná epizóda podcastu Disinfo Report sa zameriava na to, prečo je problém dezinformácií dnes omnoho vypuklejší ako pred niekoľkými rokmi, čo robí v oblasti boja proti dezinformáciám občianska spoločnosť a aké sú rozdiely medzi digitálnymi platformami, ktoré Slováci využívajú.

V podcaste sa Tonka Zsigmondová rozpráva s expertom na informačnú bezpečnosť v Gerulata Technologies Tomášom Kriššákom.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • Ako sa zmenil slovenský informačný priestor za posledné roky?
  • Ktoré sociálne siete dnes na Slovensku predstavujú najväčšiu hrozbu v kontexte šírenia problematického obsahu?
  • Akú úlohu má monitoring a analytika z pohľadu odhaľovania dezinformácií či ich predchádzania?
  • Aká je úloha štátu alebo občianskej spoločnosti v boji proti dezinformáciám a ako sa ich prístup zmenil za posledné roky?
  • Prečo je občianska spoločnosť mnohými aktérmi vykresľovaná v negatívnom svetle a aký je skutočne jej význam?

Boju proti dezinformáciám sa venuješ už dlhodobo. Čo sa zmenilo od začiatku tohto problému, a naopak, čo ostáva rovnaké?

Za tie roky sa zmenilo to, že ten problém je, povedal by som, oveľa väčší než kedykoľvek predtým a je prítomný na viacerých platformách. Zmenilo sa vlastne to, že kým v minulosti si pamätám, že ešte niektorí ľudia si hovorili, že to je vlastne taká naozaj malá drobnosť, ktorá nás predsa nijakým spôsobom neohrozuje, tak dnes vidím, že mieru tohto rizika už rozlišuje každý. Povedal by som, že nenájdeme jedného človeka, ktorý by nevedel povedať približnú definíciu toho, čo je dezinformácia a podobne.

A zároveň, zmenil sa rozmer toho problému v tom, že je podľa mňa pre mnohých ľudí oveľa ťažšie rozlíšiteľný, pretože tých vplyvových operácií, dezinformácií a vôbec takýchto rôznych klamov je naozaj tak veľa a majú častokrát takú, povedal by som, subtílnu, nuansovú podobu, že mnoho ľudí si vlastne ten problém uvedomuje, ale neuvedomuje si, akým spôsobom sa k nim tento problém dostáva. Takže toto je taká podľa mňa najväčšia zmena, taká subtílnosť toho problému.


Veľmi kritickou skutočnosťou je to, že kým tento problém dokáže zamestnávať veľa ľudí, ktorí sa mu venujú – veď tých zdrojov dezinformácií sú na Slovensku tisícky – tak tých, ktorí sa venujú tomu, aby proti dezinformáciám niečo robili, aby zvyšovali informačnú bezpečnosť, sú stále len desiatky.


No a čo sa za ten čas zmenilo, je aj to, že napríklad štát začal túto výzvu konečne brať vážne a začal vytvárať rôzne vlastné personálne kapacity na to, aby robil napríklad strategickú komunikáciu. Čo sa zároveň nezmenilo, je, že štát napríklad nepridal v tom, aby sa menila a zlepšovala štruktúra vzdelávania, ktorá by pripravovala nové, ale aj súčasné generácie na nové informačné prostredie, ktoré nanešťastie tento negatívny fenomén obsahuje. A to je myslím niečo, kde by sme mali veľmi intenzívne zabrať.

Posledné, čo vnímam, je mierne posilnenie toho, čo robí občianska spoločnosť. Ale aj tu sa znovu ukazuje, že veľmi kritickou skutočnosťou je to, že kým tento problém dokáže zamestnávať veľa ľudí, ktorí sa mu venujú – veď tých zdrojov dezinformácií sú na Slovensku tisícky – tak tých, ktorí sa venujú tomu, aby proti dezinformáciám niečo robili, aby zvyšovali informačnú bezpečnosť, sú stále len desiatky. Takže tá asymetria, ktorú spôsobuje aj to, že napríklad štát, ale aj súkromný sektor do tejto oblasti investuje naozaj veľmi málo prostriedkov, tak tento problém pretrváva. Takže to je ten súčasný stav, kde sa nachádzame.

Ako dnes vyzerá slovenský informačný priestor? Je aréna Facebooku stále najväčším problémom?

Tak slovenský informačný priestor je momentálne už dosť košatý, ale Facebook ako taký je stále najviac dominantný. Počet používateľov tejto platformy na Slovensku sa pohybuje okolo 2,3 až 2,5 milióna, kým ostatné platformy, napríklad Instagram alebo TikTok majú približne milión používateľov.

Taký Telegram, ten je najmenší, ale dá sa povedať, že obsahovo najtemnejší a najtoxickejší. A potom sú tu rôzne iné platformy, cez ktoré sa celkom úspešne šíria rôzne naratívy, príbehy, dezinformácie a podobne, spomenul by som ešte YouTube. Na rozdiel od iných krajín v strede a východe Európy, u nás sa ešte stále nerozmohla ruská sociálna sieť VKontakte. Takže, povedal by som, že gro toho problému, gro tých rizík zostáva stále v americkej  platforme Facebook spoločnosti Meta.

Prečo je dôležité informačný priestor monitorovať, a zároveň, aké iné aktivity je potrebné vyvíjať?

Monitorovanie toho priestoru je v podstate dobré práve preto, aby sme tie otvorené dáta mali nejako, povedal by som, pod dohľadom. Aby sme ich dokázali tak makroekonomicky alebo makro-analyticky analyzovať.

V podstate, pre štát je napríklad analýza informačného priestoru úplne kľúčová v tom, aby napríklad získal situačný prehľad a mohol si nastaviť napríklad priority strategickej komunikácie. To je napríklad niečo, čo sa na Slovensku aj deje a z čoho mám radosť, lebo je to potvrdenie takého kontinuálneho strategického uvažovania na tejto úrovni a vďaka tomu vlastne vieme zistiť, čo sa to v informačnom priestore deje, aké sú trendy, ale napríklad vieme vidieť aj akí sú aktéri, ktorí rozširujú rôzne naratívy.

Nebyť analýzy informačného prostredia, tak by sme napríklad nepoznali, dá sa povedať, taký ten kompletný prehľad a mapu napríklad proruských aktérov, ktorí v kritickom období invázie na Ukrajinu začali otravovať slovenskú spoločnosť proruskými naratívmi, pričom sa z taktických dôvodov tvária, že to robia pre dobro samotného Slovenska, čo je vlastne taká cynická lož.

Všetky tieto analytické výstupy, ktoré pomáhajú lepšie chápať to, čo sa deje v informačnom prostredí, majú pôvod práve v analytike, takže tam je naozaj jej najväčší prínos a zmysel.

Kto sú dnes hlavní šíritelia dezinformácií? Čo ich spája?

Za posledné dva roky sa to trošku na Slovensku zmenilo a momentálne sú najviac vplyvové operácie, dezinformácie a podobne vysielané cez aktérov, ktorí majú politické ambície, čiže sú to napríklad rôzni politici a podobne.

Ale zároveň, veľmi sa im začalo dariť preto, lebo často ich obsahy nekriticky preberajú aktéri, ktorých sme v minulosti poznali skôr ako také antisystémové dezinformačné pseudomédiá. Tie vlastne momentálne fungujú ako taký amplifikátor, ktorý vlastne pomáha rozšíriť vplyv týchto rôznych umelých naratívov do širšej spoločnosti.

Čiže, je vidieť takú symbiózu toho antisystémového ekosystému, ktorého vrchol, korene a životná sila pochádzajú z toho politického prostredia a odtiaľ to priamo prechádza do tých pseudomédií, ktoré začali vznikať na Slovensku primárne po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2014, teda na jej prvopočiatku, keď bol obsadený Krym, Donbas a tak ďalej.

Častokrát sa v súvislosti s dezinformáciami stretávame aj s útokmi na občiansku spoločnosť. Aké naratívy možno vidieť a prečo je občianska spoločnosť takým vďačným cieľom?

Tak ten hlavný naratív je v podstate presviedčanie verejnosti, že občianska spoločnosť, to je nejaká zapredaná skupina, ktorá slúži napríklad Sorosovi alebo Amerike a podobné nezmysly. Sú to vlastne umelé konštrukcie, s ktorými napríklad narába aj režim Viktora Orbána v Maďarsku, narába s nimi napríklad aj mnoho populistov tu na Slovensku už dlhé roky.

Ich cieľom je znížiť alebo úplne zničiť legitimitu existencie občianskej spoločnosti, ktorá sa na Slovensku v podstate nerozvíja len posledných 30 rokov, od pádu socializmu po 1989, ale je treba si uvedomiť, že občianska spoločnosť je a bola súčasťou slovenskej spoločnosti dávno predtým ako vôbec vzniklo prvé Československo. Ľudia sa organizovali v spolkoch a organizáciách, ktoré mali za cieľ naplniť nejaký spoločenský cieľ alebo niekde posunúť našu spoločnosť dávno predtým.

Keď si vezmeme aj to, ako kedysi fungovali napríklad štúrovci, tak rôzne osobnosti z tých spolkov fungovali v rôznych združeniach. Keď si vezmeme, ako funguje napríklad ženské združenie Živena a podobne, to sú vlastne združenia s naozaj dlhou tradíciou, ktorých existenciu a legitimitu sa vždy snažili napádať práve aktéri, ktorí to s demokraciou a s občanmi nemysleli nikdy dobre. Či už si zoberieme históriu Slovenského štátu, či už si zoberieme históriu, kedy nám od 1948 vládli komunisti, ktorých primárne kontrolovali komunisti v ruskom Kremli…


Falošný negatívny obraz, ktorý sa tu o občianskej spoločnosti tvorí, to je naozaj umelý konštrukt, ktorý vyhovuje tým istým negatívnym aktérom, protidemokratickým, protiobčianskym aktérom, ktorí sa snažia aj cez politickú moc deformovať to, akým spôsobom sa Slovensko vyvíja.


Čiže naozaj, tá dynamika spoločnosti, ktorá je aj umelo presviedčaná, aby nebola na strane občianskej spoločnosti, ona vždy bola a je niečo, čo slúži autoritárom. A nebolo tomu inak ani v minulosti, ani teraz. Na to by ľudia mali na Slovensku myslieť, že občianska spoločnosť je náš prirodzený spojenec, nie nepriateľ, hoci sa o tom snažia mnohí aktéri verejnosť aktívne presvedčiť.

A treba si tiež uvedomiť, že väčšina občianskych spoločností na Slovensku je v podstate zodpovedná za výkon vecí, na ktoré nestačí štát. To hovoríme o charite, sociálnej starostlivosti, rôzne domovy dôchodcov, rôzne hospice a tak ďalej, kresťanské charity a neviem čo ešte. A zároveň ešte aj športové spolky, ktoré vlastne pomáhajú rozvíjať telesnú a pohybovú zdatnosť obyvateľstva a zároveň organizujú všetko pre to, aby sme tu jednoducho mali výkonnú štruktúru na vytváranie športových talentov.

O občianskej spoločnosti sa dá hovoriť naozaj veľmi veľa, ale je potrebné stále opakovať, že ten falošný negatívny obraz, ktorý sa tu o občianskej spoločnosti tvorí, to je naozaj umelý konštrukt, ktorý vyhovuje tým istým negatívnym aktérom, protidemokratickým, protiobčianskym aktérom, ktorí sa snažia aj cez politickú moc deformovať to, akým spôsobom sa Slovensko vyvíja.

Prečo podrývanie demokracie prostredníctvom dezinformácií niektorým aktérom vyhovuje? Akú úlohu hrá polarizácia spoločnosti?

V podstate je to presne taký ten civilizačný zápas, že každý aktér, ktorému je bližšie korupčné správanie, obchádzanie zákonov, ignorovanie práva a tak ďalej, jednoducho pre takého aktéra je existencia tých civilizačných pilierov ako je právo, spravodlivosť, občianska spoločnosť, prekážkou pre napĺňanie nejakých osobných cieľov a podobne.


Dezinformácie sú zneužitím slobody prejavu, sú zneužitím pilierov demokracie, sú zneužitím dobroty v človeku. Sú naozaj niečím skorumpovaným, manifestáciou toho, že človek sa môže sám sebe vzdialiť a začne vykonávať cieľavedome zlé kroky, ktorými škodí.


Kto sa orientuje v slovenskej politike, minimálne v tom, čo sa tu dialo posledných 30 rokov a vie si spočítať, ktoré vlády tu 12 rokov pôsobili mimoriadne korupčne, tak chápe, prečo práve títo aktéri v dnešnej dobe idú napríklad proti civilizačným polierom, ktoré stavajú aktivisti alebo osoby v občianskej spoločnosti.

Svet samozrejme nie je čierno-biely, ale tento konkrétny naratív naozaj dopĺňa doslova také čierno-biele videnie toho sveta, kedy je to dobro slovenskej spoločnosti ohrozené zlom a to zlo sa ho potrebuje zabaviť, aby dokázalo mať voľné pole pôsobnosti na výkon svojich vlastných osobných toxických plánov, ktoré idú proti verejnému záujmu.

Sú dezinformácie a demokracia kompatibilné?

Nemyslím si. Demokracia je priestor, kde žijú slobodní občania, ktorí si uvedomujú vážnosť a zodpovednosť budovania slobodnej, kvalitnej a inkluzívnej spoločnosti, kde je pravda najvyšším princípom, ktorý sa opiera o ľudskú prirodzenosť. A ako povedal Štefánik – pravde veriť, pravdu brániť a pravdu žiť. Je potrebné sa týchto hodnôt držať aj v 21. storočí.

Dezinformácie sú v podstate zneužitím slobody prejavu, sú zneužitím pilierov demokracie, sú zneužitím dobroty v človeku. Sú naozaj niečím skorumpovaným, manifestáciou toho, že človek sa môže sám sebe vzdialiť a začne vykonávať cieľavedome zlé kroky, ktorými škodí.

Nemyslím si, že existuje jeden príklad dobrej dezinformácie. Dezinformácia je od svojej podstaty niečo, čo človek cieľavedome vytvorí, aby škodil, aby klamal. Ja sám to považujem za opak toho všetkého dobrého, čo človek dokáže v slobodnom svete vytvoriť.

Hovorí odborník na informačnú bezpečnosť v Gerulata Technologies Tomáš Kriššák.

Podcasty si môžete vypočuť aj cez Apple PodcastsSpotifyGoogle Podcast a YouTube.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/