Predstavte si situáciu, kde počas súboja dvoch nadzvukových stíhačiek je jedna z nich v skutočnosti riadená na základe výpočtov umelej inteligencie (AI). Iná situácia by mohla zahŕňať strety dvoch a viacerých stíhačiek, kde by v kabíne nesedel ani jeden živý pilot. Vďaka najnovším výdobytkom technológií už tieto scenáre nepredstavujú utópiu, ale možnú podobu budúcich vojnových konfliktov.
S najnovším prelomom v oblasti integrácie AI do vojenského letectva prišli na konci roka 2024 inžinieri zo Severozápadného inštitútu strojárstva a elektrotechniky v Chianjang. Inštitúcia, ktorá patrí priamo pod spoločnosť Norinco – jedného z najväčších výrobcov vojenskej techniky v Číne – publikovala štúdiu o vývoji nového systému s názvom „Červené oko“. Na základe simulačných testov systém preukazuje schopnosti predpovedania manévrov nepriateľského stíhacieho lietadla v rekordne krátkom čase.
V praxi by to znamenalo, že aj najskúsenejší piloti na svete by počas priamej konfrontácie voči stíhačke riadenej týmto AI programom nemali šancu.
Bezpilotná éra vzdušnej nadvlády?
Americkí výskumníci z Agentúry pre pokročilé obranné výskumné projekty (DARPA) skúmali bližšie možnosti bezpilotného letectva už od roku 2019. V simulovanom turnaji proti sebe najprv postavili osem počítačov riadených ľuďmi, ktorí využívali letecké simulátory z platformy F-16. Na konci sa v simulácii voči sebe postavili najlepší počítač s upraveným algoritmom a skutočný pilot, ktorý mal v tom čase nalietaných cez vyše dvetisíc hodín. Výsledkom súboja bolo skóre 5:0 pre počítač.
Špecializovaný algoritmus umelej inteligencie vyvinutý spoločnosťou Heron Systems (dnes Shield AI) bol následne v roku 2024 otestovaný vo fyzickom priestore pomocou bezpilotného lietadla X-62A Vista. Na posádke dvojpilotného lietadla sa počas skúšok nachádzali v prípade nutnosti dvaja pasažieri, ktorí boli súčasťou manévrovacieho súboja s pilotmi elitných strojov F-16. Pozorovania preukázali, že autonómne riadenie za pomoci AI poskytuje stabilný a bezpečný spôsob uskutočňovania dynamických manévrov v boji zblízka.
USA zároveň do roku 2028 plánujú dosiahnuť vytvorenie samostatnej letky, ktorá by pozostávala z vyše tisíc bezpilotných lietadiel.
Vývoj v oblasti vojenskej umelej inteligencie rovnako podnietil jednotlivé štáty a ich vzdušné sily k testovaniu vlastných programov vojenského letectva, ktoré implementujú strojové učenie umelej inteligencie. Medzi ne patrí napríklad Veľká Británia so svojím projektom stíhačiek šiestej generácie Temptest, spoločný program Nemecka, Francúzska a Španielska so skratkou FCAS či indický projekt CATS.
Červené oko vs. inštinkt pilotov
Unikátnosť využitia umelej inteligencie spočíva v jej možnosti prekonávania ľudských limitov. Čínskym inžinierom sa na základe simulanovaných súbojov ich AI modelu s americkou stíhačkou F-15 údajne podarilo demonštrovať, že tento cieľ je možný.
Doterajšie letecké systémy využívajúce AI sa spoliehali na predpovedanie manévrov pilotovaných lietadiel na základe snímania trajektórie letu. To spôsobovalo, že tieto systémy boli veľakrát neefektívne voči inštinktom a nekonvenčným spôsobom letu skúsených letcov.
Systém „Červeného oka“ sa však naproti tomu zamierava na fyzikálnu mechaniku stíhačiek. Výskumný tím pod vedením Lina Zhiweia analyzoval za pomoci modifikovanej neurónovej siete YOLOv8 infračervené snímky riadiacich plôch stroja svojho súpera. Na základe tejto metódy je možné predpovedať manéver nepriateľského stíhacieho lietadla za pomoci snímania minimálnych ohybov kovu.
To v praxi znamená, že takáto umelá inteligencia dokáže predpovedať netradičné manévre najskúsenejších pilotov ešte predtým, ako nadobudnú svoj efekt. Znižuje sa tým reakčný čas na pohyb brániaceho sa stroja.
Širšie možnosti
Tento spôsob implementácie AI predstavuje posun od odhadovania, kam protivník letí, k poznaniu toho, čo sa chystá urobiť.
Primárnym účelom tohto modelu je možnosť rozpoznávania manévrov protivníka v leteckom boji zblízka. Vďaka technologickému pokroku v oblasti radarov a elektronického boja sa však očakáva, že klasické „dogfights“ budú vo vzduchu čoraz zriedkavejšie.
Avšak možnosti využitia vylepšenej manévrovateľnosti za pomoci AI presahujú ich použitie pre stíhacie lietadlá. Takýto systém by sa pravdepodobne mohol využiť aj pre riadenie rakiet, čo by v prípade úspechu výrazne znemožnilo možnosti protivzdušnej obrany. Nateraz však daný systém nebol otestovaný v reálnom svete, čo naznačuje snahu Pekingu o opatrnosť v citlivom odvetví vojenského letectva.
Článok vznikol s podporou Holandského veľvyslanectva na Slovensku.
