Voľby ako ilúzia v autokratických režimoch

Voľby sú dnes v drvivej väčšine štátov sveta pravidelným procesom opakujúcim sa každých pár rokov, a to aj v štátoch s autokratickým režimom, kde reálne nemôžeme hovoriť o ich slobodnom a férovom priebehu. Sú teda ilúziou, ale ako nástroj legitimity vládnej pozície fungujú perfektne.

Zdroj pôvodného obrázka: Unsplash

V minulosti legitimovali vládnu pozíciu štátnikov ideológie ako komunizmus a nacionalizmus. V monarchiách a teokraciách bolo, a niekde dodnes aj je, právo vládnuť ospravedlňované božou vôľou. Dnes sa len ťažko hľadá alternatíva voči demokratickému režimu.

Preto sa aj autokracie pokúšajú vyvodiť legitimitu svojej vlády z vôle väčšiny. Politický pluralizmus je ale v autokratických režimoch čistou fikciou, prevažuje rituál pravidelne sa opakujúcich zmanipulovaných volieb.

Vlády povolia určitému množstvu občanov kandidovať, aby imitovali slobodné demokratické voľby. Kohokoľvek, kto by mohol mať reálnu šancu na úspech alebo je priveľmi kritický k vláde však zatknú, nechajú zmiznúť alebo „spáchať samovraždu“.

Aj falošné voľby nesú riziká

Sfalšované voľby však môžu vyústiť do ošemetnej situácie. Víťazstvo vládnej strany s priveľkým náskokom môže vyvolať podozrenie a vyprovokovať protivládne protesty, ako tomu bolo minulý rok v Bielorusku.

Priveľká účasť voličov zase môže zaistiť hlasy opozícii, a následná drvivá prehra môže byť ťažko sfalšovateľná. To je príklad Zambie, kde sa v auguste 2021 aj napriek snahám úradujúceho prezidenta nepodarilo zabrániť výhre opozičného kandidáta o viac než milión hlasov.

Menšia voličská účasť je pre režim bezpečnejšia, pretože poskytuje väčšie šance podporovateľom režimu. Prečo teda vôbec plytvať čas sfalšovanými voľbami?

Viva la libertà!

Napríklad v Nikarague bojuje tento rok o znovuzvolenie súčasný prezident Daniel Ortega, ktorý je pri moci už štyri za sebou nasledujúce funkčné obdobia. Kampaň má značne uľahčenú, keďže väčšina jeho oponentov zmizla, ďalší boli zatknutí alebo vyhnaní do exilu. Nezávislé médiá sú v krajine cenzurované a hlavná opozičná strana ani nebola pripustená k voľbám. Preto by sa dalo o zmysle samotných volieb polemizovať.

Podobné praktiky využívala aj administratíva prezidenta Nicolása Madura počas minuloročných volieb vo Venezuele. Tesne pred voľbami vláda zakročila proti disidentom, novinárom a aktivistom. Voľby, ktoré nakoniec opozícia bojkotovala, skončili pre Madura a jeho spojencov ziskom 91% kresiel v Národnom zhromaždení.

Podľa Michaela Shiftera, prezidenta Washingtonského think tanku Inter-American Dialogue, existujú príklady porušovania demokratických princípov vo viacerých štátoch. Avšak prípad Nikaraguy predstavuje dramatickú eskaláciu systémových represií, akú sme v Latinskej Amerike mohli vidieť naposledy v 80. rokoch.

Shifter tvrdí, že zmyslom volieb v Nikarague bolo primárne dať Argentíne a Mexiku dôvod, aby sa vyhli hlasovaniu Organizácie amerických štátov o odsúdení antidemokratických represií prezidenta Ortegu.

Predstierajte, že usporadúvate voľby, a my budeme predstierať, že vás volíme

Parlamentné voľby v Rusku vyhrala, neprekvapujúco, Putinova strana Jednotné Rusko. Získala tak 324 zo 450 kresiel v Dume. V porovnaní s rokom 2016 ide o stratu 19 kresiel.

Napriek drvivej podpore strana nenechala nič na náhodu. Neváhala a vyplatila predvolebné peňažné bonusy dôchodcom a vojakom – dvom kľúčovým volebným skupinám. Nezávislých novinárov kritizujúcich vládu označila za zahraničných agentov.

Alexej Navaľnyj a jeho straníci boli označení za extrémistov, jeho strane bolo zakázané kandidovať, pričom niektorí predstavitelia boli dokonca zatknutí alebo nútení opustiť Rusko.

Viacerí kandidáti z iných strán boli obvinení zo zločinov alebo im bolo znemožnené kandidovať kvôli údajným nezhodám v byrokracii. Kandidát strany Jabloko Boris Visněvskij dokonca stál proti dvom oponentom, ktorí sa nie len že rovnako volali, ale ešte aj vyzerali ako on.

Situácia v Rusku sa za posledných päť rokov zmenila. Popularite prezidenta Putina a jeho strany ublížila dôchodková reforma z roku 2018. Podľa niektorých prieskumov klesla podpora vládnej strany pod 30%. V roku 2014 Putinova podpora predstavovala približne 84%, v súčasnosti klesla zhruba na 65%.

Podľa politológov Ivana Krasteva a Stephena Holmesa slúžia voľby aj na iné účely. Môžu fungovať ako prieskum spoločenských nálad a testovať schopnosti a lojalitu regionálnych politikov.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentom magisterského stupňa Medzinárodných vzťahov na Masarykovej univerzite v Brne. Stážoval v Amnesty International a absolvoval Scholarship for Peace and Security od OBSE. Zaujíma sa o aktuálne politické dianie, populizmus, hybridné hrozby a Blízky východ. Ovláda základy ruského a talianskeho jazyka. Kontakt: andrej.struhar@infosecurity.sk