Vitajte pri čítaní 135. vydania nášho pravidelného DISINFO REPORTu.
Sexuálne násilie ako zbraň ruských vojakov. Zelenská na summite v Londýne vyzývala svetových lídrov na globálnu odpoveď
Olena Zelenská, prvá dáma Ukrajiny, na konferencii o predchádzaní sexuálnemu násiliu v ozbrojených konfliktoch uviedla, že kyjevská prokuratúra vyšetruje viac ako sto možných zločinov ruských vojakov. Svetových lídrov vyzvala na globálnu odpoveď a odsúdenie sexuálnych praktík, ktoré sa stali súčasťou stratégie ruskej armády. Zelenská podotkla, že vyšetrované prípady sú iba malým zlomkom a skutočné čísla obetí sú s vysokou pravdepodobnosťou mnohonásobne vyššie. „Najmladšia obeť znásilnení mala iba 4 roky a najstaršou obeťou bola 85 ročná žena,“ zdôraznila prvá dáma. Viac v článku.
Nová TikTok výzva slúži hackerom na šírenie malvéru
Výzva je známa ako „Invisible Challenge“ (neviditeľná výzva) a rozšírila sa iba nedávno. Od používateľa vyžaduje, aby pózoval nahý a použil špeciálny videoefekt s názvom „Invisible Body“ (neviditeľné telo). Efekt slúži na odstránenie nahej postavy z videa, pričom ju nahradí priehľadným obrysom. Hackeri zverejňujú videá na sociálnej sieti TikTok s odkazmi na falošný softvér s názvom „unfilter“. Ten vraj dokáže odstrániť efekt použitý vo videách a ukázať tak nahé telá používateľov. Obete potom nasledujú postup od podvodníkov. Vo výsledku si do svojich zariadení pustia malvér a odovzdajú tak množstvo osobných údajov a hesiel tretej strane. Viac v článku.
Bádateľ a InfoVojna vidia za krokmi holandskej vlády sprisahanie globálnych elít
Holandská vláda oznámila plán na zníženie emisií dusíka, čo okamžite vyvolalo protesty v krajine. Vláda Marka Rutteho plánuje odkúpiť 2 až 3-tisíce podnikov, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi, pričom vo väčšine prípadov ide o farmy. Robí tak v snahe redukovať emisie amoniaku a dusíka, ktoré sú podľa predpisov EÚ zakázané. V súčasnosti je agrosektor zodpovedný za 45 % emisií skleníkových plynov Holandska. Šarlatánsky web Bádateľ tvrdí, že napriek protestom proti vládnym opatreniam „holandská vláda je odhodlaná pokračovať vo svojom zlovestnom pláne zosúladenom s agendou WEF Klausa Schwaba“. Podobne argumentuje dezinformačné médium InfoVojna, podľa ktorého nejde o emisie dusíka alebo oxidu uhličitého, ale o „veľký reset globalizmu“. Viac v článku.
Mýty o NATO: Aliancia nemá od pádu železnej opony žiadny zmysel
Mnohí z odporcov NATO tvrdia, že Aliancia stratila zmysel svojej existencie po rozpade Varšavskej zmluvy na konci studenej vojny. NATO však opakovane preukazuje zmysel svojej existencie a tiež nášho členstva v tejto organizácii. Zmysel kolektívnej obrany je v súvislosti s vojnou na Ukrajine zrejmejší než kedykoľvek predtým.
Tvrdenie: Spolu so zánikom Varšavskej zmluvy malo zaniknúť aj NATO. Ak Západ deklaroval partnerské vzťahy s Ruskom, tak malo byť NATO rozpustené.
Fakty: Organizácia severoatlantickej zmluvy (NATO) vznikla v roku 1949 v atmosfére nedávno ukončenej druhej svetovej vojny a postupného, ale zároveň agresívneho rozpínania sovietskej moci v Európe. Napriek rozšírenej predstave o tom, že jedinou úlohou NATO v tomto období bolo odstrašovanie Sovietskeho zväzu, bola v skutočnosti táto funkcia len jednou z mnohých.
Medzi ďalšie poslania Aliancie patrilo napríklad potláčanie návratu nacionalistického militarizmu do Európy a podpora európskej politickej integrácie. Napriek tomu, že v roku 1991 Sovietsky zväz prestal existovať a studená vojna skončila, svet sa nestal zo dňa na deň bezpečným miestom bez akýchkoľvek hrozieb. Viac v článku.
Mýty o NATO: Severoatlantickú alianciu ovládajú USA
Všetka činnosť NATO je riadená z Washingtonu, tvrdia kritici Aliancie. Napriek tomu, že USA je členským štátom s najväčšími vojenskými kapacitami, každé rozhodnutie je prijímané jednomyseľne a všetci členovia majú rovnako silný hlas. Viaceré príklady z minulosti taktiež ukazujú, že členské štáty môžu z vlastného rozhodnutia odmietnuť participovať na vojenských akciách pod vedením USA.
Tvrdenie: Severoatlantickú alianciu ovládajú USA.
Fakty: Všetky rozhodnutia v NATO sú prijímané konsenzuálne, a teda žiadne rozhodnutie neprejde bez súhlasu všetkých 30 členov. Hlasovaniu prechádzajú diskusie a konzultácie medzi členskými štátmi s cieľom nájsť spoločnú dohodu. Rozhodnutie je teda vyjadrením kolektívnej vôle všetkých suverénnych štátov, ktoré sú členmi Aliancie. Dospieť k rozhodnutiu v NATO je teda veľmi náročné, nakoľko v Aliancii prebieha rozhodovanie výlučne konsenzom, nie väčšinovým hlasovaním, a teda pri každom dosiahnutom rozhodnutí musia byť prekonané odlišné záujmy a pozície.
Princíp jednomyseľnosti sa uplatňuje na každej úrovni, čo znamená, že všetky rozhodnutia NATO sú kolektívnymi rozhodnutiami všetkých členských krajín. Prijímanie rozhodnutí konsenzom znamená, že v NATO síce neprebieha žiadne hlasovanie, ale stačí len jeden člen na zablokovanie rokovaní. Členské štáty však majú medzi sebou konzultácie až kým nedosiahnu prijateľné rozhodnutie, s ktorým súhlasia všetky strany. V praxi to môže niekedy znamenať aj to, že sa členské štáty dohodnú, že sa v určitej otázke nezhodnú. Viac v článku.
Štátne inštitúcie sú pri komunikácii obranných tém úspešnejšie na Slovensku než v Českej republike
Témy súvisiace s obranou sú v slovenskom aj českom informačnom priestore komunikované vo veľkej miere, často v súvislosti s dôležitými politickými témami. Obranné témy sú ale zároveň terčom pre dezinformačných aktérov. Tí častokrát preberajú prokremeľské naratívy o vojne na Ukrajine a aktívne šíria ich mutácie.
Ktoré bezpečnostné a obranné témy sú dlhodobo zneužívané dezinformačnými aktérmi v Českej republike a na Slovensku? Ako ovplyvnila vojna na Ukrajine diskurz o obranných témach v českom a slovenskom informačnom priestore? Aké témy prevažovali v oboch krajinách pred inváziou Ruska na Ukrajinu a ako boli komunikované? Kto najčastejšie komunikuje obranné témy a s akými emóciami? Akú úlohu zohrávala pri komunikácii činnosť štátnych inštitúcií, mainstreamových médií alebo influencerov? Je v oboch štátoch pri komunikácii obranných tém očividný proruský alebo protizápadný sentiment a pre akých aktérov je príznačný? Ako zneužívajú dezinformační aktéri ačohentizmus?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom a analytičkou Bezpečnostného centra Evropské hodnoty Veronikou Krátkou Špalkovou.
Krátko z domova a zo sveta
- Algoritmy platformy TikTok podporujú šírenie obsahu o sebapoškodzovaní a poruchách príjmu potravy tínedžerom v priebehu niekoľkých minút po tom, čo o tieto témy prejavia záujem. Vyplýva to z nového výskumu Centra pre boj proti digitálnej nenávisti (CCDH).
- Čínskym lekárom a zdravotným sestrám bolo nariadené, aby pokračovali v práci, aj keď sú infikovaní Covid-19. Niektoré nemocnice v Pekingu majú až 80 % infikovaných zamestnancov, no mnohé z nich stále musia pracovať pre nedostatok personálu
- Spoločnosť Apple plánuje posilniť šifrovanie dát v iCloude. Apple tiež sľúbil, že spoločnosť by orgánom činným v trestnom konaní poskytla súbor nezašifrovaných správ, fotografií a poznámok.
- V novembri dosiahol počet migrantov do Spojeného kráľovstva rekordnú úroveň 504-tisíc osôb po príchode obyvateľov Ukrajiny a Hongkongu. Počet žiadostí o azyl je najvyšší za posledných 32 rokov, ale takmer 100-tisíc ľudí čaká viac ako šesť mesiacov na spracovanie svojich prvých žiadostí.
- Šesť čínskych diplomatov opustilo Spojené kráľovstvo a vrátilo sa do Číny. Dôvodom boli zábery z októbra, ktoré ukazujú, ako neznámi muži vychádzajúci z budovy konzulátu útočia na demonštranta a následne ho vedú do areálu konzulátu.
Ďakujeme, že odoberáte DISINFO REPORT.
Budeme ho neustále vylepšovať. Vaše návrhy a podnety nám prosím posielajte na info@infosecurity.sk
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU?
ĎAKUJEME!
