Mýty o NATO: Aliancia nemá od pádu železnej opony žiadny zmysel

Mnohí z odporcov NATO tvrdia, že Aliancia stratila zmysel svojej existencie po rozpade Varšavskej zmluvy na konci studenej vojny. NATO však opakovane preukazuje zmysel svojej existencie a tiež nášho členstva v tejto organizácii. Zmysel kolektívnej obrany je v súvislosti s vojnou na Ukrajine zrejmejší než kedykoľvek predtým.

Aktuálne prebiehajúca vojenská agresia Ruskej federácie voči Ukrajine vnáša do politického a verejného diskurzu mnoho tém týkajúcich sa našej bezpečnostnej a zahraničnej politiky. Jedným z najčastejšie skloňovaných objektov týchto debát je Severoatlantická aliancia, ktorej súčasťou je Slovensko od roku 2004. Verejné povedomie o histórii a súčasnosti NATO je však preplnené mýtmi a nepresnosťami, čo býva často zneužívané dezinformačnými aktérmi na deformovanie legitímnej verejnej diskusie.

Jeden z najstarších mýtov o NATO tvrdí, že Aliancia po konci studenej vojny a rozpade Varšavskej zmluvy stratila svoj raison d’etre, teda význam existencie. Šíritelia tohto naratívu argumentujú tým, že úlohou NATO v období studenej vojny bolo vyvažovanie moci Sovietskeho zväzu v Európe, avšak po jeho rozpade spôsobuje pretrvávajúca existencia Aliancie geopolitickú nerovnováhu a ohrozuje našu bezpečnosť.

TVRDENIE: Spolu so zánikom Varšavskej zmluvy malo zaniknúť aj NATO. Ak Západ deklaroval partnerské vzťahy s Ruskom, tak malo byť NATO rozpustené.

Fakty: Organizácia severoatlantickej zmluvy (NATO) vznikla v roku 1949 v atmosfére nedávno ukončenej druhej svetovej vojny a postupného, ale zároveň agresívneho rozpínania sovietskej moci v Európe. Napriek rozšírenej predstave o tom, že jedinou úlohou NATO v tomto období bolo odstrašovanie Sovietskeho zväzu, bola v skutočnosti táto funkcia len jednou z mnohých.

Medzi ďalšie poslania Aliancie patrilo napríklad potláčanie návratu nacionalistického militarizmu do Európy a podpora európskej politickej integrácie. Napriek tomu, že v roku 1991 Sovietsky zväz prestal existovať a studená vojna skončila, svet sa nestal zo dňa na deň bezpečným miestom bez akýchkoľvek hrozieb.

Euroatlantický priestor zažil aj v období po konci studenej vojny niekoľko bezpečnostných kríz, ktoré zásadne uistili členov NATO o opodstatnenosti zotrvania v Aliancii. Jednou z nich bola napríklad vojna v Juhoslávii, v ktorej zomreli alebo boli presídlené stovky tisíc ľudí a krehký mier v Európe bol zásadne ohrozený. Vďaka aliančným misiám sa podarilo tento krvavý konflikt ukončiť a priviesť bojujúce strany k rokovaciemu stolu.

Vojna v Juhoslávii predstavovala tzv. konvenčnú  hrozbu, s akou NATO počítalo aj vo svojich strategických dokumentoch. V globalizovanom svete sa však začali objavovať aj nové a málo poznané druhy hrozieb, ktoré priniesli významné paradigmatické posuny vo vnímaní medzinárodnej bezpečnosti.

Jednou z nich bol vzostup islamského radikalizmu a čoraz agresívnejšie vystupovanie rôznych neštátnych ozbrojených aktérov. Tento trend vyvrcholil 11. septembra 2001 teroristickým útokom na Svetové obchodné centrum v New Yorku. NATO v tomto prípade zohralo kľúčovú úlohu pri zjednotení demokratického sveta v boji proti hrozbe islamského terorizmu.

Okrem samotných misií prispelo NATO svojím rozšírením tiež k demokratizačnému procesu v štátoch bývalého východného bloku. Zásadným spôsobom pomohlo nie len svojim členom, ale aj partnerom k profesionalizácii a nastaveniu demokratickej kontroly ich ozbrojených síl. Skrz Euroatlantické koordinačné centrum pre reakcie na katastrofy (EADRCC), ktoré je hlavným aliančným mechanizmom na zvládanie civilných kríz, bolo NATO schopné účinne koordinovať materiálnu či finančnú pomoc medzi svojimi členmi a partnermi počas pandémie ochorenia Covid-19. Slovensko v rámci tejto iniciatívy reagovalo na urgentnú žiadosť Severného Macedónska a poskytlo krajine štyri pľúcne ventilátory, ktoré pomohli zachraňovať životy.

Skutočný význam kolektívnej obrany, ktorú NATO poskytuje je však evidentný až dnes, keď za našimi východnými hranicami prebieha otvorený vojnový konflikt. Agresia Ruskej federácie voči suverénnej Ukrajine zároveň utvrdila členov Aliancie o správnosti rozhodnutia z roku 2016, kedy boli na území pobaltských štátov a Poľska rozmiestnené štyri multinárodné bojové skupiny za účelom odstrašiť potenciálneho agresora a upevniť solidaritu medzi členmi Aliancie. Eskalácia ruskej agresie na začiatku tohto roka preto pochopiteľne viedla k posilneniu východného krídla o ďalšie multinárodné bojové skupiny, z ktorých jedna bráni aj územie Slovenskej republiky.

Článok vznikol s podporou NATO.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študent bakalárskeho stupňa Bezpečnostných a strategických štúdií a Sociológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Zaujíma sa o islamský radikalizmus, výskum organizovaného zločinu a autoritárskych režimov. Kontakt: adam.mazuch@infosecurity.sk