Zuzana Čaputová dáva nádej, no skutočný boj ešte len príde

117
Foto: instagram.com/radovanpala/
Pačil sa Vám článok? Zdieľajte ho.
  • 29
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
    29
    Shares

Prezidentka sa musí prihovárať podporovateľom antisystému a vrátiť im nádej na spravodlivú a slušnú krajinu. V najbližších parlamentných voľbách tým oslabí politikov, ktorým ide výlučne o prístup k zdrojom štátu.

Budúca koalícia národných síl

Vo včerajšom volebnom štúdiu(minúta 0:32:20) Denníka N sedí aj sociológ Michal Vašečka, ktorý na úplnom začiatku znepokojene hovorí, že pri hlasovaní o Istanbulskom dohovore, ktorého ratifikáciu zastavilo 101 poslancov, sme mohli v priamom prenose sledovať spoluprácu budúcej koalície SMERu, SNS, LSNS, Mostu-Híd a Sme Rodina. Iste si to mnohí všimli.

Včera ráno som písal, že v „parlamentných voľbách 2020 budú na Slovensku len dva tábory. Tí ktorí sú proti vlasti, národu, tradíciám a zvrchovanosti a proti nim koalícia národných síl.

Politika identity

Mali by sme začať hovoriť aj o tom, že čo niektorí nazývajú kulturkampfom v politike a cirkvi, je zásadnou štrukturálnou zmenou v spoločnosti, ktorá sa na Slovensku začína naplno prejavovať práve teraz. Veľká časť politikov a političiek už nereprezentuje hodnoty. Ľavičiarske, pravičiarske, konzervatívne. Reprezentujú identitu. Témami kampaní a verejnej diskusie sa namiesto tém ekonomických (mzdy, dôchodky), spoločenských (korupcia, súdnictvo) a strategických, stáva národ, suverenita a tradície, ich ochrana a rozvoj.

O politike identity sa dajú povedať dve zásadné veci. Po prvé, chytajú sa jej tí, ktorí sú bez plánu, vízie, programu ako krajinu posunúť vpred. Nebráni im to uchádzať sa o moc v štáte a získať prístup k jeho zdrojom. To je cieľ. O to celkom vedome ide. Po druhé, mobilizovať voličstvo na základe identity je bytostne naviazané na mentalitu vojenskej mobilizácie. Prečo?

Francúzska revolúcia dala svetu národný princíp – nástroj, ktorý spôsobil zásadný prevrat vo vedení vojny – prvýkrát sa zaviedla masová branná povinnosť.  Napoleonove Francúzsko tak mohlo vymeniť palebnú silu za silu ľudskú. To sa mohlo stať iba ak panovalo presvedčenie, že existuje ideál pre ktorý sa oplatí bojovať a v neposlednom rade, umierať. Kým predtým sa krv prelievala v mene kniežaťa, vladára, zemepána, teraz tu bol dôvod ušľachtilý – sloboda, rovnosť, bratstvo. Národ.

Problém je v tom, že v čase mieru je politika identity v priamom rozpore s hodnotami slobodnej občianskej spoločnosti, pretože je založená práve na stave ohrozenia a potrebe vnútorného, či vonkajšieho nepriateľa, teda niekoho, kto pre nás predstavuje existenčné nebezpečenstvo – tak ako pri reálnom vojenskom ohrození. To nemusí byť nutne fyzické, no malo by vyzerať dostatočne vážne, aby ohrozovalo náš spôsob života. Poznáte to. Migranti, islamizácia, rozvrat tradičnej rodiny, cudzie vojská…

Niektorí z ideologického presvedčenia, iní prezliekajú kabáty kvôli biznisu, tak ako to robili stále. Jendo je ale jasné. SMER, SNS, LSNS, Most-Híd a Sme Rodina hlasovali spolu, pretože inak to už nejde. Ich popularita ja na bode mrazu. U Fica začínala byť jeho argumentačná bezradnosť viditeľná, už vtedy keď položil milión na stôl a posadil zaň Soroša.

Aj včerajšie voľby ukázali, že popri spiatočníkom, ktorí nás ťahajú dozadu, stále existujú politická vôľa a osobnosti, ktoré majú jasnú víziu o smerovaní krajiny, hľadia do budúcnosti, zjednocujú, hľadajú spolupráce a riešenia.

Čo musí nasledovať

Parlamentné voľby budú na jeseň alebo o jedenásť mesiacov. Spiatočnícka koalícia národných síl bude strašiť migrantmi, homosexuálmi, rozvratom tradičnej rodiny, stratou národnej suverenity a bude rozdeľovať. Každý z nich si bude chcieť nielen udržať, ale prirodzene aj zvýšiť svoj volebný potenciál. Tomu sa rada a pohotovo prispôsobí dezinfo scéna, ktorej výtlak sme mali možnosť sledovať pri hlasovaní o Istanbulskom dohovore.

Nízka účasť pri včerajšej voľbe by sa dala vyložiť aj tak, že pravdepodobne žiadny z kandidátov pre mnohých prijateľný nebol. Nejde o malé číslo. Zvolenie Zuzany Čaputovej je tiež signálom, že na dezinformácie nedá zásadne veľká skupina ľudí, ktorá politiku strachu a rozdeľovania odmieta.

Prezidentka musí ukázať, že spoločenské normy, ktoré sa antisystém, dezinfo scéna a dnes už aj mainstreamoví politici a niektoré inštitúcie snažia posúvať, sa posúvať nedajú. Musí sa usilovať osloviť tých, ktorí v druhom kole kandidáta nemali a voliť neprišli. Ľudí zo šedej zóny antisystému, ktorí sa k nemu pridali, pretože inú možnosť nevideli. Môže im vrátiť nádej na spravodlivú a slušnú krajinu a oslabiť tým v nadchádzajúcich parlamentných voľbách výtlak tých politikov, ktorým ide len o prístup k zdrojom štátu.

Victor Breiner
Administrátor a analytik portálu Infosecurity.sk | Študoval germanistiku a pracoval ako prekladateľ a tlmočník až do chvíle, kým sa nezačal naplno venovať žurnalistike. | Ako fotograf na voľnej nohe pracoval v Sýrii, Líbyi, Mali, Tunise, Jordánsku, Libanone, a na Ukrajine. Publikoval v zahraničných a domácich médiách a za svoju prácu dostal ocenenia Czech a Slovak Press Photo. | Rodina a dobrodružná profesia nejdú dokopy, nepriestrelnú vestu preto zavesil na klinec. | Vyštudoval medzinárodnú bezpečnosť na univerzite v Leicestri kde skúmal teoretické rámce propagandy v digitálnom, globalizovanom svete. | Zaujíma sa o dezinformácie a nevojenské spôsoby dosiahnutia strategických a politických cieľov. | V apríli 2019 založil portál Infosecurity.sk