101 poslancov, Samo Chalupka a duch doby

Foto: instagram.com/mireko_razon

Kto doteraz nedával pozor mal by sa dobre posadiť a chvíľku premýšľať o tom, čo sa včera v parlamente stalo. 101 poslancov hlasovalo za vypovedanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Ako už stihli postrehnúť novinári, Slovensko sa týmto príkladne postavilo do frontovej línie v boji za tradície vedľa takých priekopníkov tradičného blahobytu akými sú Ruská Federácia a Azerbajdžan.

Nebudem písať o obsahu dohovoru a tom, prečo neohrozuje spoločenské hodnoty, ani o tom, že vlastne chráni ženy pred rodovo podmieneným násilím. Písalo sa o tom neúrekom (1)(2). Nakoniec, stačí si prečítať samotný dohovor. Poviem radšej zopár niečo o tom, prečo je to téma.

Dohovor bol prijatý výborom ministrov Rady Európy a bol otvorený na podpis 11.5.2011 pri príležitosti ich 121. schôdze v Istanbule. Spájať obsah dohovoru s Tureckom, Islamom, islamizáciou, migrantmi, či osmanskými nájazdmi je asi taká blbosť ako spájať Ženevské konvencie s ementálom alebo Viedenský kongres s párkami.

Patrí medzi základné poučky politickej komunikácie, že na to aby ste namiešali ten správny koktejl, vezmete prvky národnej identity založenej na historickej mytológii, symboloch a stereotypoch a ich manipuláciou si z nich poskladáte naratív, ktorí obviní imaginárneho, abstraktného, alebo veľmi chudobného (aby sa nemohol brániť) nepriateľa a vzápätí ponúkne zopár riešení, ktoré vás z myslenej krízy vysekajú. Veľmi tradičná komunikačná stratégia vyburcovania a následného uspokojenia. Tieto pánske huncútstva musia byť však šité na mieru cieľovému obecenstvu. Tu do hry vstupuje Istanbul, Osmani a tak trochu aj Samo Chalupka.

V šestnástom a sedemnástom storočí si Uhorsko, vrátane niektorých území dnešného Slovenska, prešlo takmer stopäťdesiatimi rokmi brutálnej osmanskej okupácie. Táto časť histórie sa udržiava pri živote a mýtus Turčina Poničana sa na hodinách literatúry, reprodukuje z generácie na generáciu. Šikovný manipulátor preto vie pomerne jednoducho vytvoriť autentický dojem ohrozenia založený na reinterpretácii historickej krivdy. O technológiách propagandy by sa dalo písať donekonečna. Na Infosecurity.sk sa im do volieb 2020 budeme ešte veľa venovať.

Teraz pár riadkov o tom, prečo je dohovor politický problém. Vysvetliť totiž 101 poslancov ktorých počet o 11 kusov prekročili kvalifikovanú (ústavnú) väčšinu troch pätín, kedy už poslanci vedia meniť ústavu alebo vypovedať vojnu, sa nedá len Samom Chalupkom

Spiatočnícke postoje nie sú vlastné len dnešným 101. Už roky ich zdieľa a rozširuje dezinfo scéna a identifikuje sa s nimi čím ďalej tým viac ľudí. Rovnako, časť katolíckej cirkvi je na hony vzdialená modernému vnímaniu viery ktoré reprezentuje čím ďalej, tým viac veriacich na Slovensku. Tí majú plné zuby manipulácie, mocenských hier a preto už nie sú len tichou masou pod povrchom spoločnosti. KBS nemá monopol na vieru a existuje nemálo duchovných a inštitúcií v samotnej cirkvi, ktoré sa prikláňajú k progresívnejšej interpretácii viery. Aby ich bolo vidieť sa počuť, začali sa organizovať.

Niekto hovorí o kultúrnom boji. V politike, v spoločnosti, v cirkvi. Medzi tými ktorí vládnu strachom a palicou, rozdeľujú a chcú sa vrátiť späť v čase a tými ktorí hľadia do budúcnosti, zjednocujú, hľadajú spolupráce a riešenia.

Dnešné voľby budú kľúčové, ale tiež symbolické pretože odrážajú ducha doby. Keď nám včerajších 101 statočných niečo ukázalo úplne jasne, je to skutočnosť, že už nemáme politické spektrum z ľava, cez stred, doprava. Parlament sa polarizuje v priamom prenose. Niektorí to robia z ideologického presvedčenia, iní prezliekajú kabáty kvôli biznisu, tak ako to robili stále. Problém je v tom, že by to pomerne spoľahlivo mohlo odrážať stav v spoločnosti.

Smer preberá rétoriku antisystému, pretože inú možnosť už nemá. SNS a Most sú na tom úplne rovnako. Pre normálneho voliča absolútne zdiskreditovaní a navyše bez plánu, vízie, programu ako krajinu posunúť vpred. Vezú sa na spiatočníckej vlne a ťahajú nás dozadu, smerom k totalite. Dnes sa ukáže, aký je stav v polčase zápasu. Vo finále, v parlamentých voľbách 2020 budú na Slovensku len dva tábory. Tí ktorí sú proti vlasti, národu, tradíciám a zvrchovanosti a proti nim koalícia „národných síl“. Dnes sa ukáže, koľko je jedných a koľko druhých.

Riaditeľ a analytik portálu Infosecurity.sk | Študoval germanistiku a pracoval ako prekladateľ a tlmočník až do chvíle, kým sa nezačal naplno venovať žurnalistike. | Ako fotograf na voľnej nohe pracoval v Sýrii, Líbyi, Mali, Tunise, Jordánsku, Libanone, a na Ukrajine. Publikoval v zahraničných a domácich médiách a za svoju prácu dostal ocenenia Czech a Slovak Press Photo. | Rodina a dobrodružná profesia nejdú dokopy, nepriestrelnú vestu preto zavesil na klinec. | Vyštudoval medzinárodnú bezpečnosť na univerzite v Leicestri kde skúmal teoretické rámce propagandy v digitálnom, globalizovanom svete. | Zaujíma sa o dezinformácie a nevojenské spôsoby dosiahnutia strategických a politických cieľov. | V apríli 2019 založil portál Infosecurity.sk