(Ne)úspešný boj s klimatickými dezinformáciami

Zdroj: Pixabay.

Boj s dezinformáciami ohľadom globálneho otepľovania a klimatických zmien patrí medzi hlavné priority Facebooku. Experti ale tvrdia, že opatrenia sú neúčinné.

Facebook začal v posledných mesiacoch bojovať proti klimatickým dezinformáciám s podobnou stratégiou ako pri nepravdivých správach o COVID-19 či pri amerických voľbách.

Zriadil napríklad Klimatologické infocentrum, ktoré funguje v podobnom duchu ako COVID-19 centrum. Užívatelia sa tak môžu dostať k relevantným faktom a najnovším zisteniam renomovaných inštitútov a vedcov ohľadom klímy.

V niektorých štátoch Facebook dokonca pridáva link na Infocentrum k príspevkom o klimatickým zmenách. U nás však táto funkcia zatiaľ nie je dostupná.

Spoločnosť zároveň označuje falošné informácie varovnými štítkami a skupiny, ktoré dezinformácie šíria, nie sú vďaka algoritmu odporúčané ďalším užívateľom.

Opatrenia nie sú dostatočné

Na obrovské diery v boji Facebooku proti dezinformáciám spojeným s klímou upozorňujú mnohí odborníci. Problematické príspevky spoločnosť nevymazáva a užívateľov a skupiny šíriace klamstvá neodstraňuje.

Užívatelia, ktorí sa dostali do kontaktu s dezinformáciou o klíme, nie sú retrospektívne o tejto skutočnosti informovaní.

Nedostatočné opatrenia je navyše možné obchádzať. Ak sa napríklad jedná o názorový článok (op-ed), Facebook proti nemu nijako nezakročí.

Jedným z príkladov je článok z roku 2019 od Washington Examiner, v ktorom tvorcovia kritizovali klimatické modely na predpovedanie dopadov zmien používané vedcami po celom svete. Science Feedback, fact-checkingová organizácia spolupracujúca s Facebookom, označila článok za vysoko zavádzajúci. Vedľa príspevku sa objavilo varovanie, ktoré však po čase zmizlo. A dôvod? Výnimka, keďže sa jednalo o názor.

Analýza Influencemap.org ukazuje, akú veľkú úlohu hrá Facebook v šírení dezinformácií. V prvej polovici 2020 identifikovali len v USA 51 dezinformačných reklám o klimatických zmenách, s ktorými v priebehu šiestich mesiacov prišlo do kontaktu viac ako osem miliónov užívateľov. Odstránená bola iba jedna z nich.

Dezinformácie ohľadne klimatických zmien nie sú novým fenoménom, objavujú sa už od 80. rokov 20. storočia. V tom čase boli súčasťou lobingu ropného priemyslu, dnes sa k nim však pridávajú aj ostatné odvetvia vedené nadnárodnými spoločnosťami, ktoré by boli prípadnými opatreniami negatívne ovplyvnené.

Množstvo dezinformácií navyše výrazne znásobujú sociálne siete. Nie je to však spôsobené iba interentovými trollmi, ale najmä spoločnosťami, ktoré šírenie nepravidvých a zavádzajúcich správ platia. Za väčšinou dezinformácií stojí úzky okruh ľudí platený konzervatívnymi skupinami. Tieto správy sa zameriavajú na popieranie klimatických zmien, spochybňovaním urgentnosti problému a vytváranín nedôvery v klimatických vedcov.

Na problematiku pritom dlhodobo upozorňujú experti. Minulý mesiac napríklad 13 environmentálnych skupín, vrátane organizácií Greenpeace či Priatelia Zeme, vyzvalo Facebook, aby sa zaviazal k monitorovaniu nepravdivých informácií a uverejňovaniu pravidelných správ o ich aktuálnom stave.

Mark Zuckenberg: Je to vážny problém, ale…

Mark Zuckenberg, spoluzakladateľ a riaditeľ Facebooku, priznal, že klimatické zmeny sú vážnym problémom, avšak napriek tomu zostáva boj s dezinformáciami o klíme druhoradou záležitosťou.

Facebook delí dezinformácie do rôznych skupín, a podľa toho k nim aj pristupuje. Za smerodajný údaj platforma zvolila tzv. riziko bezprostrednej hrozby. Inými slovami, posudzuje sa, či nepravdivá informácia môže spôsobiť priame ohrozenie užívateľov.

Mark Zuckerberg povedal: „Klamstvá o koronavíruse majú potenciál ‚spôsobiť bezprostrednú fyzickú ujmu na zdraví,‘ zatiaľ čo dezinformácie o klimatických zmenách nie.“

Naomi Oreskes, profesorka z Harvardovej univerzity, však upozorňuje, že toto je chybné videnie problematiky a klimatické dezinformácie predstavujú obrovskú hrozbu. Prírodné katastrofy sa neustále zhoršujú práve kvôli rapídnym klimatickým zmenám a majú priamy dopad na život občanov.

Slabá osveta o problémoch globálneho otepľovania a klimatických zmien a následná nečinnosť majú už dnes vážne následky, ktoré sa budú v budúcnosti rýchlo zhoršovať.

Sociálna platforma na jednej strane avizuje, že chce bojovať s dezinformáciami, ale zároveň nechce zasahovať do individuálnych názorov a debát.

Facebook má obrovský potenciál vzdelávať a poskytovať relevantné fakty svojim takmer 2,8 miliardám užívateľov. Podľa Anthonyho Leiserowitza, zakladateľa a riaditeľa Yale Program on Climate Change Communication, pre Facebook toto nie je len príležitosť, ale zodpovednosť.