Ako kedysi tabakové koncerny, aj sociálne siete vedia, že predávajú produkt, ktorý je vysokonávykový a zdraviu škodlivý – najmä pre deti. Napriek tomu tvrdo chránia status quo.
V novembri 2024 Austrália prijala prelomový zákon, ktorý zakazuje osobám mladším ako 16 rokov prístup na sociálne siete. Vláda v Melbourne tým odštartovala ofenzívu proti tomu, čo mnohí vedci označujú za globálnu epidémiu detských psychických porúch. Interné dokumenty, svedecké výpovede a lekárske správy ukazujú, že technologické firmy riziká dôverne poznali. Napriek tomu uprednostnili dizajn, ktorý cielene útočí na tú najzraniteľnejšiu skupinu – deti.
Austrália pritom nie je jediná. Podobné opatrenia zvažuje aj Spojené kráľovstvo a Nórsko, zatiaľ čo v USA štáty ako Utah a Kalifornia prijímajú legislatívu na ochranu detí pred návykovým dizajnom sociálnych sietí. Niektoré štáty jednoducho pochopili, že model samoregulácie, pri ktorom technologické platformy sľubovali nápravu, definitívne zlyhal.
Sociálne siete sľubovali, že budú ľudí spájať. Prísľub modernej digitálnej budúcnosti sa však medzičasom rozpadol na prach. Okrem nastupujúcej politickej dystópie, ktorú sociálne siete poháňajú vpred, sú naše deti už viac než desaťročie nevedomými účastníkmi nekontrolovaného experimentu v réžii amerických digitálnych platforiem. Ľudia v pozadí tohto najväčšieho pokusu na celej jednej generácii detí veľmi dobre vedia, aké má dopady na ich psychické zdravie. Výskumy ukazujú jasnú súvislosť medzi intenzívnym používaním sociálnych sietí a nárastom depresií, úzkostí, porúch správania, porúch príjmu potravy či samovražedných myšlienok.
Algoritmy platforiem ako TikTok, Instagram a Facebook aktívne ťahajú mladých ľudí do bublín, kde vystupujú influenceri normalizujúci alebo romantizujúci poruchy príjmu potravy, sebapoškodzovanie a depresívne správanie. Nezávislý výskum organizácie CCDH ukázal, že testovacie účty registrované ako 13-ročné deti boli vystavené videám romantizujúcim samovraždy už do troch minút od prihlásenia. Uniknuté interné dokumenty z TikToku a Mety navyše potvrdzujú, že samotní zamestnanci o týchto javoch dobre vedia.
Tragický prípad britskej tínedžerky Molly Russellovej, pri ktorom súdny lekár oficiálne konštatoval, že sociálne siete prispeli k jej smrti „viac než minimálnym spôsobom“, je jedným z najvýraznejších varovaní. Počas šiestich mesiacov pred smrťou si prezrela viac ako 2 000 príspevkov spojených s depresiou, sebapoškodzovaním alebo samovraždou. Jej príbeh zostáva mementom toho, kam sa sociálne siete, ktoré sa tak vehementne vzpierajú regulácii, až dostali.
Zabudovaná závislosť
Prečo je pre deti také ťažké odložiť telefón? Odpoveď sa skrýva v zabudovanom dizajne sociálnych sietí, ktorý zneužíva prirodzenú biologickú zraniteľnosť detského mozgu. Ten je v období dospievania mimoriadne citlivý na sociálnu spätnú väzbu, uznanie od okolia a dopamínové odmeny, ktoré dnes nahrádzajú lajky a pochvalné komentáre. Zároveň však ešte nemá plne vyvinutú čelnú časť mozgu (prefrontálnu kôru), ktorá zodpovedá za ovládanie impulzov, pretože práve tu sa mladý človek postupne učí sebakontrole.
Platformy využívajú dizajnové prvky ako „nekonečné scrollovanie“ (infinite scroll) a dopamínové odmeny, ktoré fungujú na rovnakom princípe ako hracie automaty. Tieto funkcie sú zámerne navrhnuté tak, aby obchádzali vyvolávali kompulzívne používanie. Interné dokumenty spoločnosti TikTok priznávajú, že maloletí nevedia sami regulovať čas na platforme, a preto sú voči týmto manipuláciám bezbranní.
Zametanie pod koberec
Kým svedectvá whistleblowerov, známe najmä ako „Facebook Files“, odhalili, že spoločnosť Meta (vtedy ešte Facebook) mala interné dôkazy o škodlivosti svojich služieb, rozhodla sa ich utajiť. Vedenie firmy riziká verejne zľahčovalo. Keď sa interní výskumníci snažili analyzovať vplyv na bezpečnosť detí, právne a strategické tímy spoločnosti opakovane zasahovali s cieľom manipulovať ich snaženie a mazať dáta, aby tak minimalizovali právnu zodpovednosť Mety.
Americký digitálni magnáti mladých nevnímajú ako zraniteľnú skupinu obyvateľstva, ktorú je potrebné chrániť, ale ako kľúčové ekonomické aktívum. Interná komunikácia opisuje mladých používateľov ako „cenné, no nevyužité publikum“ a ako „zásobáreň“ nevyhnutnú pre budúci rast.
Technologické platformy sa historicky bránia akejkoľvek forme regulácie. Dnes sa k nim pridávajú aj predstavitelia americkej vlády, ktorí vynucovanie pravidiel zvonka často vykresľujú ako neprípustný útok na slobodu slova a úspešný americký biznis – najmä ak prichádza z Európskej únie.
Prečo regulácia funguje
Diskusia o riešeniach je už dávno spolitizovaná a rozdelená na dva tábory. Jeden volá po tvrdom zásahu a chce sociálnym zabrániť kontakt s detmi úplne – podobne ako to urobila Austrália. Druhý presadzuje názor, že bezpečné prostredie pre mladých má byť zabudované priamo do fungovania platforiem. Štáty by podľa neho mali zákonmi nútiť technologické firmy, aby odstránili návykové funkcie a manipulatívne mechanizmy. Inými slovami – nejde o zákaz, ale o prísnu reguláciu.
Vyšetrovanie nadácie Molly Rose Foundation z roku 2025 ukázalo, že napriek zavedeniu takzvaných tínedžerských účtov – teda špeciálnych profilov pre osoby mladšie ako 18 rokov – Instagram naďalej odporúčal videá o sebapoškodzovaní a samovraždách aj účtom registrovaným na deti. Tieto účty Meta zaviedla pod tlakom regulátorov, aby automaticky nastavila súkromie a obmedzila dosah citlivého či nevhodného obsahu. V praxi však zlyhali. Dlhoročná skúsenosť jasne ukazuje, že ak necháme sociálne siete, aby sa regulovali samy, technologické firmy túto benevolenciu zneužijú. Fakty zametú pod koberec, verejnosti klamú a lobujú u politikov proti akejkoľvek zmene.
Z interných dokumentov zároveň vyplýva, že o niektorých takzvaných bezpečnostných opatreniach bolo už vopred známe, že vôbec nefungujú. Meta si bola vedela, že deti pred ich vplyvom nijako zásadne nechránia, no napriek tomu ich ponechala v systéme. Skutočným účelom týchto opatrení nebolo zlepšiť duševné zdravie detí, ale zlepšiť verejný obraz firmy.
Trajektória regulácie sociálnych médií čoraz viac pripomína históriu tabakového priemyslu. Podobne ako tabakové giganty, aj spoločnosti, ktoré prevádzkujú sociálne siete vytvorili produkt, ktorý je preukázateľne zdraviu škodlivý, zatajili interné dôkazy a maximalizovali návykovosť svojho dizajnu, aby si poistili lojalitu zákazníkov.
Americkí politici môžu európsku reguláciu nazývať útokom na ich úspešný biznis. V skutočnosti však ide o to, aby Európa dokázala prísne a bez výnimiek vynucovať pravidlá, ktoré ju chránia a v tomto prípade predovšetkým jej deti. Ak chcú technologické platformy pôsobiť na starom kontinente, musia rešpektovať európske zákony. Regulácia nie je útok na slobodu slova, ako strašia fašisti. Dnes už nejde len o civilizačný štandard, ale o súčasť vznikajúcej bezpečnostnej architektúry, v ktorej je zdravie budúcich generácií kľúčovým predpokladom odolnej a funkčnej Európy.
Tento článok vznikol v spolupráci s neziskovým portálom stage.infosecurity.sk/. Pracujeme bez reklamy a grantov a sme nezávislí iba vďaka Vám. Veríte, že dobre informovaní ľudia tvoria modernú a odolnú krajinu? Pomôžte nám pokračovať.Nezmeškajte nové články a podcasty. Prihláste sa na odber e-mailom. Jedna správa týždenne, zadarmo.
