Manipulovať s verejnou mienkou dnes môže takmer každý. Stačí si zaplatiť

Ovplyvňovanie verejnej mienky je stratégia stará pomaly ako ľudstvo samo. V minulosti si takáto činnosť vyžadovala efektívny propagandistický aparát s početným personálom. Celé toto úsilie navyše sťažovali obmedzené možnosti šírenia (dez)informácií. S príchodom online priestoru ale tieto prekážky zmizli a dnes už môže našou mienkou manipulovať takmer každý. Stačí si zaplatiť.

Nedávna štúdia špeciálneho útvaru NATO StartCom zmapovala, ako sociálne siete v uplynulom roku bojovali proti neautentickému správaniu. Pod to spadá napríklad kupovanie interakcií na sociálnych sieťach. Každý z nás si totiž môže za pár eur kúpiť lajky, zdieľania, komentáre, a iné služby. Ich poskytovatelia si touto činnosťou v minulom roku zarobili takmer 1,2 miliardy eur.

Stačí keď do Googlu zadáte „kupovanie lajkov a komentárov“ a dostanete odporúčania na tipy ako nakupovať interakcie či priamo odkazy na firmy, ktoré takéto služby ponúkajú.

Sociálne siete sa už niekoľko rokov zaväzujú, že svoj boj proti neautentickému správaniu zintenzívnia. Koľko z nich však počas minulého roku svojim záväzkom aj reálne dostálo?

Podľa štúdie StratComu zefektívnili svoje stratégie proti falošným účtom a ich aktivitám iba dve sociálne siete, a to Twitter a Facebook. Naopak Instagram, YouTube a TikTok sú na ovplyvňovanie verejnej mienky veľmi ľahko a často zneužívané aj naďalej. Tieto sociálne siete navyše nepodnikli žiadne zásadné kroky, ktoré by ich zraniteľnosť znížili.

Výskumníci StratComu od mája sledovali, ako sa nimi zadané príspevky šírili na Facebooku, Twitteri, Instagrame, Youtube a TikToku. Za 300 eur si na výskumné účely kúpili 1 150 komentárov, 9 690 lajkov, 323 202 zobrazení, 3 726 zdieľaní a 8 036 sledovateľov.

Hoci sa platformy ako Twitter či Facebook vo svojej reakcii na neautentické aktivity zlepšili, všetky siete ešte stále vykazujú mnohé nedostatky. Najväčším bol počet neodstránených umelo vytvorených interakcií. Z 337 768 takýchto interakcií ostalo aj po štyroch týždňoch 98 % stále aktívnych. Viazne aj overovanie a odstraňovanie falošných účtov. Zo 499 nahlásených falošných účtov ostalo aj po piatich dňoch 482 aktívnych.

Pri Twitteri bola rýchlosť odstránenia takýchto interakcií najlepšia. Bola dokonca až trikrát rýchlejšia než pri Facebooku. Pri tom zase StartCom zaznamenal zlepšenie v oblasti odstraňovania falošných zhliadnutí – Facebook dokázal odstrániť až 90 % z nich. Pri lajkoch, zdieľaniach a komentároch však aj naďalej ostáva značne neefektívny.

Instagram a YouTube podľa StratComu nevykonali v priebehu roka žiadne zásadné kroky proti neautentickým aktivitám a TikTok je na tom podľa štúdie úplne najhoršie.

Sociálne siete sa ešte pred dvomi rokmi prihlásili ku Kódexu zásad boja proti falošným informáciám, ktorý presadila Európska únia. Ako konštatuje samotná EÚ, jednotliví signatári síce súhlasili, že zavedú nové nástroje proti falošným účtom či proti zneužívaniu automatizovaných botov, zatiaľ sa však výraznejší pokrok nedostavil. Jednoduchosť manipulovania s verejnou mienkou ostatne dokazuje aj štúdia StratComu. Stačí 300 eur a na piatich sociálnych sieťach môžete dosiahnuť pomerne citeľného efektu.  

Falošné účty a neautentické správanie pritom predstavujú hrozbu hlavne z dôvodu, že ich nevyužívajú iba rôzny obchodníci na marketing svojich produktov, či influenceri na získanie followerov, ale aj teroristické organizácie na nábor nových členov a niektoré štáty na rozvrat vnútropolitickej situácie v zahraničí. Preto je nutné naďalej tlačiť na pokrok v tejto oblasti.

Študentka magisterského stupňa Medzinárodných vzťahov a Prekladateľstva a tlmočníctva anglického jazyka na Masarykovej univerzite v Brne. Zaujíma sa najmä o históriu a aktuálne politické dianie v anglofónnych krajinách, ako aj o politické a lingvistické aspekty propagandy a jej nástrojov.