Bezpečnosť detí je v online priestore otázna. Technologickí giganti naďalej uprednostňujú zisky pred ochranou maloletých

Internet sa stal neoddeliteľnou súčasťou každodenného života detí, no narastajúci vplyv technológií prináša aj zvýšené riziká. Zatiaľ čo Európska únia úspešne prijala nové právne predpisy na ochranu detí online, USA sa stále snažia nájsť rovnováhu medzi bezpečnosťou a slobodou prejavu.

Internet sa v posledných rokoch stal významným zdrojom informácií, zábavy, komunikácie a vzdelávania. Zároveň je aj neoddeliteľnou súčasťou každodenného života mnohých ľudí, vrátane maloletých.

Až 90 % detí na Slovensku pravidelne používa internet, a to v rôznych formách – od hrania hier cez sledovanie videí až po komunikáciu s priateľmi či vyhľadávanie informácií pre školské účely. Zároveň až 32 % z nich na internete zažilo negatívnu skúsenosť, pričom 15 % opakovane.

Deti nástrahám internetu čelia častejšie než sa môže zdať 

Podľa Globálneho prieskumu online bezpečnosti 2023, ktorý zverejnila spoločnosť Microsoft, sa dospievajúce deti stretávajú s hrozbami na internete častejšie ako si ich rodičia myslia. Tí zväčša podceňujú nebezpečenstvá, s ktorými ich deti na internete prichádzajú do kontaktu.

Aj napriek používaniu bezpečnostných nástrojov sa deti stretávajú s online hrozbami čoraz častejšie a len málo z nich sa s takýmito skúsenosťami zdôverí rodičom. Problémom sú aj samotné algoritmy sociálnych sietí, ktoré ich môžu ľahko zaplaviť nevhodným obsahom a dezinformáciami.

Viac a viac vedcov poukazuje aj na negatívny vplyv sociálnych sietí na psychiku a mentálne zdravie maloletých. Podľa hlavného lekára USA Dr. Viveka Murthyho výskumy naznačujú, že používanie sociálnych sietí môže poškodiť duševné zdravie mladých ľudí.

„Deti sú na sociálnych sieťach vystavené škodlivému obsahu, od násilného a sexuálneho obsahu až po šikanovanie a obťažovanie,“ hovorí Dr. Murthy. Zároveň je presvedčený, že sociálne siete sú dôležitým faktorom v súčasnej kríze duševného zdravia mládeže, a preto je nevyhnutné sa týmto problémom urgentne venovať. 

Európska únia sa javí ako vedúca sila v regulácii online obsahu a zaisťovaní bezpečnosti detí na internete 

Spoločnosti Meta, ByteDance, X, Snap alebo Discord sú opakovane vyzývané na lepšiu reguláciu online obsahu. Napriek narastajúcim dôkazom o negatívnom vplyve sociálnych sietí a ich algoritmov na mentálne zdravie a bezpečnosť používateľov, technologickí giganti naďalej prioritizujú zisky.

Regulácia online platforiem je komplexný proces, ktorý nie je jednoduchý. Európska únia, v ktorej začalo v plnom rozsahu platiť nariadenie o digitálnych službách (DSA), je v tomto ohľade lídrom.

DSA, ktoré sa stalo plne vymáhateľným 17. februára tohto roku, núti digitálne platformy, ako napríklad Facebook, Instagram, TikTok či Snapchat, k dodržiavaniu pravidiel, ktoré zahŕňajú napríklad zákaz cielených reklám na deti či zavedenie dodatočných ochranných opatrení, akými sú upozornenia na prestávky a vypnutie automatického prehrávania.

EÚ už 19. februára 2024 začala formálne vyšetrovanie voči platforme TikTok, a to kvôli obavám z porušovania ochrany detí. Európska komisia (EK) vyšetruje, či TikTok neporušil svoje povinnosti voči mladistvým, ako ich stanovuje DSA. EK má totiž obavy z negatívneho vplyvu aplikácie na mladých ľudí, najmä z algoritmov, ochrany ich údajov a transparentnosti reklamy. V prípade preukázania viny bude možné uvaliť na spoločnosť finančné sankcie či blokovať platformu na európskom trhu.

Iniciatívy na zmiernenie negatívneho vplyvu sociálnych sietí na bezpečnosť detí online sa objavujú aj v ďalších krajinách. V Indii alebo Brazílii napríklad zákony upravujú zbieranie údajov o maloletých a zakazujú reklamu cielenú na neplnoleté osoby. 

Čína prednedávnom prijala zase nové zákony o kybernetickej bezpečnosti a o ochrane maloletých, ktoré obmedzujú online obsah pre deti, stanovujú denné limity hrania hier a vyžadujú vzdelávanie maloletých o bezpečnom používaní internetu. Je však dôležité povedať, že čínska vláda zároveň výrazne obmedzuje prístup k sociálnym a mediálnym platformám v rámci svojich snáh o monitorovanie a cenzúru internetu.

Spojené štáty v regulácii sociálnych sietí zaostávajú

V Spojených štátoch je ťažké žalovať sociálne siete kvôli starému federálnemu zákonu z roku 1996, ktorý ochraňuje technologické spoločnosti pred zodpovednosťou za obsah, ktorý používatelia zdieľajú na ich sociálnych sieťach. 

V roku 2024 však možno nastanú zmeny. Členovia amerického kongresu totiž predstavili niekoľko návrhov zákonov s cieľom posilniť ochranu detí a mladistvých online.

Jedným z nich je Kids Online Safety Act (zákon o bezpečnosti detí online), známy ako KOSA. Ten by vyžadoval, aby online platformy prijali opatrenia na zabránenie škodám, ako je šikana či sexuálne zneužívanie, a automaticky zapli najvyššie nastavenia ochrany osobných údajov pre používateľov mladších ako 18 rokov.

KOSA má podporu viacerých senátorov a lekárskych asociácií, vrátane Amerického združenia pediatrov. Spoločnosť Snap, ktorá vlastní SnapChat, sa nedávno stala prvým technologickým gigantom, ktorý zákon podporil

Legislatíva však čelí námietkam niektorých občianskych skupín, ktoré tvrdia, že by mohla obmedziť slobodu prejavu. Tvrdia, že definícia „škôd“ v zákone je príliš široká a nejasná. Mohla by tak podľa nich viesť k cenzúre obsahu politicky polarizujúcich tém, ako je reprodukčné zdravie alebo sexuálna identita.

The article is a part of the project “Strengthening the Resilience of Czech, Slovak and Polish Societies Prior to the 2024 European Parliament Elections” supported by the EU. You can find more information about the project on its website.

Funded by the European Union. The views and opinions expressed represent the views and opinions of the authors and do not necessarily reflect the views and opinions of the European Union or the European Commission. Neither the European Union nor the European Commission can be held responsible.

Je študentka magisterského stupňa Medzinárodnej politickej ekonómie na holandskej Univerzite v Groningene. Zaujíma sa o témy v oblasti geopolitiky, finančných trhov a ekonomických aj bezpečnostných aspektov migrácie. Vyštudovala bakalársky stupeň odboru Európske štúdia Univerzity Komenského v Bratislave, počas ktorého absolvovala študijný pobyt Erasmus+ na írskej Univerzite v Limericku.