Získajú občianstvo aj volebné právo. Ako je téma občianstva pre zahraničných Maďarov komunikovaná v maďarsko-slovenskom informačnom prostredí?

Posledné desaťročie slovensko-maďarských vzťahov je výrazne podmienené problematikou získavania občianstva etnickými Maďarmi v zahraničí. Otázka je ovplyvnená najmä Orbánovou novelou zákona o štátnom občianstve z roku 2010, ktorá vyvolala diskusiu o možnom zneužívaní volebného práva pre zahraničných Maďarov. SR v reakcii na danú situáciu zrušila možnosť dvojitého občianstva, čo dodnes ovplyvňuje diskurz o eventuálnej úprave zákona o štátnom občianstve.

Maďarsko občianstvo
Obrázok: Flickr

Po novele maďarského zákona o štátnom občianstve v roku 2010 môžu Maďari žijúci na území iného štátu získať maďarské občianstvo zjednodušeným postupom. Novela zákona umožnila etnickým Maďarom požiadať o udelenie občianstva bez toho, aby mali trvalý pobyt na území Maďarska. To platí v prípade, ak majú maďarský pôvod, nemajú záznam v registri trestov a preukázali znalosť maďarského jazyka.

Zjednodušený proces získavania občianstva

Od 3. januára 2011 sa zahraniční Maďari môžu uchádzať o maďarské štátne občianstvo v zjednodušenom konaní. De facto stačí poukázať aj na silnú citovú väzbu danej osoby na Maďarsko.

Novela zákona vychádzala z dielne vládneho bloku Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP). V danom čase sa dotýkala viac ako dvoch miliónov etnických Maďarov žijúcich v strednej a východnej Európe.

Slovenský vládny kabinet reagoval novou právnou normou. Na základe nej ľudia, ktorí dobrovoľne prijali štátne občianstvo iného štátu, automaticky prichádzajú o slovenský pas. 

Zákon o štátnom občianstve pripravil v období od 17. júla 2010 do 16. septembra 2021 o slovenský pas 3 836 osôb. Z toho len necelé 4% boli osoby, ktoré prijali občianstvo maďarské. 

Je potrebné dodať, že maďarská strana neposkytuje zoznam občanov. Slovensko teda nemá možnosť kontrolovať, či daná osoba prijala maďarské občianstvo, alebo nie. Nemožno teda vylúčiť, že počet osôb, ktoré požiadali o občianstvo zjednodušeným postupom nie je vyšší.

Volebné právo

Pri zjednodušenom spôsobe nadobúdania maďarského občianstva v zahraničí nejde len o symbolický význam či citovú záležitosť. S maďarským pasom je totiž spojené aj hlasovacie právo v maďarských parlamentných voľbách. 

Podľa nového volebného zákona sa konali už parlamentné voľby v roku 2014. K voľbám sa registrovalo približne 200-tisíc zahraničných Maďarov.

K získaniu hlasovacieho práva pritom stačí predbežná registrácia cez internet. Podľa aktuálnych údajov maďarského národného volebného úradu je momentálne zaregistrovaných 403 593 zahraničných občanov, ktorí môžu voliť.

Praktické dôsledky

Hoci zahraniční Maďari nemajú právo hlasovať v jednomandátových obvodoch, svoj hlas môžu odovzdať na celoštátne stranícke kandidátky. Podľa výpočtov tak môžu ovplyvniť osud 2 až 3 parlamentných kresiel. V 199-členom maďarskom parlamente sa to môže zdať ako málo. Pri získaní ústavnej väčšiny však môže zavážiť aj jedno kreslo.

Pokiaľ ide o volebné výsledky, u zahraničných voličov je evidentná podpora strany Fidesz. Jej doterajšie výsledky v rámci tejto časti elektorátu totiž vždy presahovali hranicu 90%.

Zákaz dvojitého občianstva

V roku 2014 sa najviac zahraničných Maďarov k voľbám zaregistrovalo v rumunskom Sedmohradsku, v srbskej Vojvodine a v Nemecku. Napríklad v Sedmohradsku vzniklo po zmene zákona vyše 170-tisíc nových voličov.

Na druhej strane, Slovensko v roku 2010 inštitút dvojitého občianstva zakázalo. Získanie občianstva iného štátu zároveň podmienilo stratou toho slovenského. Maďari na Slovensku sa pravdepodobne práve z obáv o stratu slovenského občianstva o nové občianstvo hromadne nehlásili.

Dvojité občianstvo zakazuje aj Ukrajina. To môže byť dôvodom, prečo štatistiky maďarského Národného volebného úradu neuvádzajú presný počet slovenských a ukrajinských občanov disponujúcich maďarským volebným právom. 

Známy je iba celkový počet žiadostí o registráciu a registrovaných voličov z krajín, ktoré zakazujú dvojité občianstvo. Ten presahuje 23-tisíc.

Otázka dvojitého občianstva

Odkazy na problematiku dvojitého občianstva sú prítomné vo verejnej diskusii aj na sociálnych sieťach. Napriek tomu ich nájdeme výrazne menej, ako v prípade ďalších nami skúmaných naratívov. 

Príspevky rozoberajúce túto tému sa nachádzajú aj v maďarskej časti slovenskej infoscény, avšak v menšom počte. V posledných 8 mesiacoch sme v spolupráci s International Republican Institute’s Beacon Project monitorovali maďarsko-slovenský informačný priestor.

Predmetom skúmania boli verejné profily skoro 30 predstaviteľov maďarskej menšiny (politikov, politických strán, médií, spoločenských udalostí, rôznych záujmových skupín ale aj radikálnych zoskupení – celý zoznam bude dostupný v záverečnej správe), selektované na základe dosahu ich obsahu, ako aj ich spoločenského významu.

Prvým krokom bola základná filtrácia obsahu na základe kľúčových slov, prostredníctvom ktorej bolo od januára 2021 do konca augusta 2021 nájdených 8 201 príspevkov. Tie boli následne manuálne filtrované a kódované. Z celkového počtu príspevkov (3 434) bolo 42% relevantných v súvislosti so skúmanými naratívmi. 

Otázka dvojitého občianstva sa objavila len v 3% z nich, aj napriek tomu, že v skúmanom období sa odohrávala zmena slovenského zákona a štátnom občianstve.

Skoro polovica príspevkov bola kombináciou tohto naratívu s naratívom slabej podpory maďarskej menšiny na Slovensku. 76% príspevkov podporovalo naratív, že etnickí Maďari na Slovensku by mali mať možnosť prijať aj maďarské občianstvo, pričom 22% príspevkov malo negatívny charakter.

Touto témou sa v našej vzorke najviac zaoberali spravodajské portály (70%) a politici, resp. politické strany (29%).

Ak je slovenská vláda v otázke štátneho občianstva takto proti národnostným menšinám, tak neostáva nič iné, ako sa vydať cestou občianskej neposlušnosti! Komentár Dénesa Száraza.“

Najväčšiu pozornosť táto téma získala v nami skúmanej vzorke v marci 2021, teda v období, keď sa po schválení vládou novela zákona o štátnom občianstve dostala do parlamentu a bola posunutá do druhého čítania.

Podľa návrhu novej legislatívy by slovenské občianstvo prijatím cudzieho osoby nemuseli stratiť – mimo iné – vtedy, ak majú na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudnú, povolený a evidovaný pobyt najmenej päť rokov (údaj aktuálny v čase nadobudnutia cudzieho občianstva).

Autorky: Michaela Ružičková, Karin Kőváry Sólymos

This report has been prepared with support from IRI’s Beacon Project. The opinions expressed are solely those of the author and do not reflect those of IRI.

Vyštudovala politológiu na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde získala titul PhD. Zároveň je výskumníčkou pre Adapt Institute. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative a ako analytička pre Strategic Policy Institute. Absolvovala krátkodobú stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk