Tento rok sa Slovensko dostalo na 17. miesto v rebríčku slobody médií, ktorý každoročne pripravuje organizácia Reportéri bez hraníc. Krajina sa tým vrátila na rovnakú pozíciu ako v roku 2017, teda do čias pred vraždou novinára Jána Kuciaka. Lepší výsledok mala už len v roku 2016, keď sa objavila na 12. priečke.
To, že Slovensko opäť patrí k 20 štátom s najväčšou transparentnosťou médií, je výsledkom demokratických snáh v krajine a návratom k európskym hodnotám slobôd. Objektívnosť a nezávislosť novinárskeho sektora je pre nás zároveň istotou, že budú stabilným demokratickým pilierom.
Podľa Pavla Szalaia, šéfa odboru EÚ a Balkánu v Reportéroch bez hraníc, dopomohla k transparentnosti médií vláda bývalého premiéra Eduarda Hegera aj zmena riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS).
Napriek všetkým snahám sme však obdržali iba „uspokojivé“ hodnotenie. Dôvodom bolo najmä nepriateľské novinárske prostredie a s ním súvisiaci pomalý pokrok a aj fakt, že jediné slovenské verejnoprávne médium ostáva zraniteľné voči vonkajším záujmom.
Výsledok parlamentných volieb však môže transparentnosť médií výrazne zhoršiť. Krajine po nich totiž hrozí redefinovanie základných spravodajských hodnôt a novinárskej etiky politickými stranami.
Pre SMER – SSD je prioritou verejnoprávna televízia
Víťazná strana vo voľbách prišla s prísľubom financovania a legislatívnych zmien v riadení RTVS. Oba body programu však uverejnila bez detailov, preto nie je jasné, čo v ňom presne navrhovala a aká bola jej motivácia.
K angažovanosti v systematických zmenách v RTVS mohla stranu motivovať napríklad snaha o zrušenie občianskej povinnosti financovania verejnoprávnych médií či kontroverzná riadiaca minulosť v médiu.
Koncesionárske poplatky RTVS boli zrušené novelou NR SR a od júla tohto roka je verejnoprávna televízia a rozhlas každoročne platená štátom vo výške 0,17 % HDP. Právne kroky strany SMER – SSD v súvislosti s úpravou systému riadenia voči RTVS majú za cieľ „rozšíriť ich kompetencie a zodpovednosť“ za vysielanie a „zvýšiť ich odolnosť voči politickým alebo ekonomicky motivovaným vplyvom“. Nie je však jasné, ako to chcú v budúcnosti docieliť.
Nejasnosti sprevádzajúce mediálny program strany SMER – SSD sa nápadne podobajú na populizmus, ktorý využívala aj v minulých voľbách. Víťazstvo strany tak potenciálne môže znamenať, že sa svoje vízie ohľadom RTVS pokúsi pretaviť do mocensko-politického ovládania jediného verejnoprávneho média na Slovensku.
Republika by preferovala dezinformačné pseudomédiá
Český portál HlídacíPes.org porovnával volebné programy strán SMER – SSD a Republika. Obe v nich totiž vyhlasovali, že buď podporia dezinformačné weby, alebo legislatívne upravia slobodnú tvorbu v krajine.
Hnutie Republika vo svojom programe napríklad opísalo prozápadné názorové spektrum ako trend terajšej doby, ktorý polarizuje spoločnosť. Strana sa preto výrazne ohradila voči údajnému medializovaniu LGBT agendy, bulvarizovaniu spoločenského života, prejavom neúcty voči autoritám a kresťanským hodnotám.
Predstavitelia strany, ktorá sa do parlamentu napokon nedostala, sa zaviazali podporovať národnú identitu a pluralitu názorov. S tým súvisí aj navrhovaná „mediálna a informačná politika štátu“, ktorá obsahuje napríklad obranu spoločnosti pred „mediálnym šírením gender a transgender propagandy“.
Proti LGBT chceli členovia hnutia bojovať prostredníctvom vytvorenia zákona na ochranu maloletých pred „škodlivými účinkami dúhovej agendy v médiách a propagácie na zmenu pohlavia“.
Kontroverzným bol aj ich výklad slobodného prejavu, ktorý má zahŕňať aj šokujúce alebo znepokojujúce názorové presvedčenia bez ohľadu na spoločenské hranice. Práve to podľa strany vystihuje pluralitu, toleranciu a znášanlivosť vo vzťahu k médiám.
Svoju vlastnú víziu mediálnej plurality Republika napokon v programe predstavila ako priamu podporu alternatívnych médií. Podľa strany totiž ich práca dodržuje demokratický princíp slobodnej tvorby bez zásahov politickej či inej moci ústavných činiteľov.
Údajnej „agresívnej mediokracii“ tak strana mienila zabrániť prostredníctvom verejnej záštity vlasteneckej a konšpiračnej žurnalistiky a jej propagácie. Alternatívne médiá plánovali uprednostňovať aj pri politických diskusiách, rozhovoroch, či iných formách spolupráce.
Referendum o budúcnosti slobodnej žurnalistiky
Mimovládne organizácie sú podľa mienky strany Republika „politickými“. V prípade financovania zo zahraničia sú dokonca stranou označované za „zahraničných agentov“, ktorí by nemali poberať dávky zo štátneho rozpočtu. Politické diskusie v médiách by zas mali byť podľa Republiky každoročne kontrolované parlamentom, či dodržali princíp názorovej plurality. V prípade nedodržania plurality by médiá mali byť sankcionované.
Robert Fico, líder strany SMER – SSD, niekoľko rokov verejne hanil a osočoval novinárov, ktorí kritizovali jeho vládne kroky. Príkladom sú aj marcové trestné oznámenia strany na politických komentátorov Mariána Leška, Michala Havrana a Tomáša Hudáka. V auguste tiež skritizoval RTVS za to, že odignorovala jeho stranícke oslavy SNP vo Zvolene. Dva dni pred voľbami s ním dokonca maďarská verejnoprávna televízia M1 odvysielala exkluzívny rozhovor, v ktorom vystupoval ako najbližší politický priateľ Viktora Orbána.
Táto nadväznosť na maďarskú alebo ruskú mediálnu manipuláciu by mohla Slovensko degradovať na ďalší problematický štát EÚ. Dlhoročné zápasenie o dodržiavanie princípov právneho štátu by sa mohlo rozrásť o boj za slobodu slova.
Obavy o slobodu médií
Podľa tohtoročného prieskumu Media Freedom Poll sa až 62 % Slovákov obáva ovplyvňovania tlače. Výskumníci sa zamerali na preferencie vyše 4-tisíc respondentov v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4). Slovensko si v ňom však medziročne pohoršilo najviac – došlo k poklesu dôvery v nezávislosť médií až o 13 %.
Zaujímavosťou tiež je, že podľa vzorky hlasov v predchádzajúcich parlamentných voľbách má najväčšiu obavu o slobodu médií skupina voličov strany Kotlebovci – ĽSNS, a to až 84 % z nich. Podľa údajov z parlamentných volieb roku 2019 za nimi nasledujú voliči SMER – SSD s 68 %, OĽaNO s 67 %, Sme rodina s 58 % a PS s 56 %.
Koncept slobody médií sa však mohol pre jednotlivých respondentov významovo líšiť. Pre voličov strany PS to zrejme znamenalo, že sa boja, že médiá môžu byť na slobode obmedzované nedemokratickými silami.
Napriek tomu je však výsledok prieskumu v súlade s obsahom volebných programov strán Republika a SMER – SSD. Voliči týchto strán v ňom totiž ukázali, že prechovávajú najväčšiu mediálnu nedôveru voči novinárom a zvyknú skôr sledovať alternatívne médiá.
NIektorí z nich sa mohli tiež rozhodnúť, že celkom prestanú sledovať objektívne médiá a začnú hľadať informácie v alternatívnych médiách, ktoré v mnohých prípadoch šíria nefaktický či skreslený obsah.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
