Vojenská intervencia NATO v bývalej Juhoslávii je kontroverzná téma aj po 26 rokoch od jej uskutočnenia. Diskusie o nej bývajú ovplyvňované silným emočným nábojom, ale aj šíriacimi sa manipuláciami a dezinformáciami, ktoré operáciu dodnes sprevádzajú. Zavádzajúce interpretácie udalostí z roku 1999 vytvárajú úrodnú pôdu pre celkovú diskreditáciu NATO a negatívne vykresľovanie jeho aktivít.
Tento fenomén si do istej miery všímame aj na Slovensku, ktoré sa paradoxne stavia do pozície mediátora medzi Srbskom a Kosovom. Nepretržité etnické napätie a politické konflikty medzi Prištinou a Belehradom poskytujú priestor pre rôzne formy manipulácií, ktoré sa šíria nielen na Balkáne.
Ruskí propagandisti tému zneužívajú na ospravedlňovanie vojny proti Ukrajine
O problematike intervencie NATO v Kosove, respektíve v Juhoslávii, a pridružených dezinformácií sme už informovali, a to v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine. Ruskí propagandisti totiž aj túto tému zneužívajú na ospravedlnenie invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Dezinformácie o intervencii NATO sa prispôsobujú aktuálnemu vývoju v regióne a sú v informačnom priestore prítomné a populárne aj naďalej. Mapovaniu jednotlivých naratívov sa nedávno venovala kosovská pobočka Balkánskej siete investigatívneho spravodajstva (BIRN) v publikácii s názvom Príbeh našich klamstiev.
Výskumníci pracovali s dátami v rozmedzí od októbra 2022 do apríla 2023, pričom analyzovali príspevky s pôvodom v Kosove, ale taktiež v Rusku, Srbsku, Číne a ďalších štátoch. Podobné naratívy a vzorce ich šírenia potvrdila aj štúdia neziskovej organizácie National Democratic Institute (NDI) z roku 2024.
Podľa zistení BIRN bolo jednou z hlavných tém manipulácií počas sledovaného obdobia partnerstvo Kosova s NATO a samotná úloha a aktivity Aliancie v regióne. Hlavný ruský naratív sa však zameriava na vytváranie falošného ekvivalentu medzi Kosovom a východnou Ukrajinou. Intervencia NATO v roku 1999 tak podľa manipulácií s ruským pôvodom legitimizuje konanie Moskvy na Ukrajine.
Prípad Kosova však nie je možné porovnávať so situáciou na Ukrajine. Aj keď ruská propaganda sa snažila vytvoriť falošný príbeh o genocíde, v skutočnosti na Donbase neprebiehala žiadna genocída ani vyvražďovanie etnických Rusov alebo rusky hovoriacich Ukrajincov. Na druhej strane, vojna v Kosove bola pokračovaním juhoslovanských vojen, ktoré sú poznačené vzájomnými krvavými masakrami civilistov a genocídou.
Misinterpretácie pochádzajú aj od politikov a influencerov
V praxi sa ruská dezinformačná aktivita prejavuje napríklad zdieľaním nesúvisiacich záberov, ktoré rôzne proruské profily na sociálnych sieťach mylne interpretujú ako bombardovanie Juhoslávie.
Medzi najznámejšie prípady patrí fotografia malého dievčatka vedľa zavraždenej matky, ktorý v skutočnosti nepochádza z čias vojny v Juhoslávii, ale z rusko-bieloruského filmu Brestská pevnosť. BIRN tiež medzi príkladmi uvádza zdieľanie záberov z vojny v Iraku z roku 2003, ktoré v twitterovom príspevku k vojne v Juhoslávii nesprávne priradila ruská misia pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Okrem toho naďalej dochádza k zjednodušovaniu témy misie NATO v Kosove. Mnohí srbskí politici a influenceri uvádzali na sociálnych sieťach alebo počas verejných diskusií tvrdenia o tom, že Srbi boli obeťami bombardovania NATO. Nepriznali však, že bombardovaciu kampaň NATO vyvolalo samotné Srbsko násilím voči Albáncom v Kosove.
Napríklad srbský tenista Novak Djokovič spomínal počas rozhovoru v relácii In Depth na svoju skúsenosť s bombardovaním, pričom sa vyjadril, že v sebe našiel silu „odpustiť“ Západu to, čo „nespravodlivo urobil Srbsku“.
NATO malo plánovať etnické čistky
Na prelome rokov 2022 a 2023 Rusko uskutočnilo extenzívnu kampaň cielenú na diskreditáciu NATO. Kampaň sprevádzala spor medzi Belehradom a Prištinou ohľadom EČV značiek na autách kosovských Srbov. Tento rozpor viedol k vybudovaniu barikád na kosovsko-srbských hraniciach, pričom do akcií sa zapojilo niekoľko rôznych srbských proruských a krajne pravicových organizácií s napojením na Rusko.
O pár mesiacov neskôr cielili ruské manipulácie na regionálne voľby, pri ktorých šírili naratív o plánovaných etnických čistkách Srbov z Kosova, ktorú vraj mali pripravovať NATO a Západ.
BIRN vo svojej publikácii popisuje aj naratív, ktorý cieli zároveň na Srbov a Albáncov. V oboch komunitách sa snaží vybudovať pocit, že NATO stojí iba na tej druhej strane. Cieľom šírenia takýchto správ je pritom znížiť dôveru v jednotky KFOR (názov mierovej misie NATO „Sily pre Kosovo“), ktoré nestranne vojensky zabezpečujú mier v Kosove. Šírenie týchto naratívov výskumníci identifikovali ako v srbskom, tak aj albánskom jazyku. V tomto prípade však ide skôr o interné iniciatívy a nie aktivity externých hráčov.
Mierová misia KFOR býva častým terčom manipulácií
Dôležité je dodať, že misia KFOR sa nezapája do politického chodu na území Kosova, keďže na takúto akciu nemá mandát. Mandát misie vyplýva z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 a nasledujúcich vzájomných dohôd, pričom operácii udáva za cieľ udržiavať bezpečnosť a stabilitu vojenskou prítomnosťou.
Do politickej interakcie medzi Prištinou a Belehradom sú teda zapojené členské štáty NATO alebo EÚ, prípadne medzinárodné organizácie, avšak nie členovia misie KFOR, respektíve zahraničných vojenských útvarov pôsobiacich na území Kosova.
Napriek rôznym manipulatívnym obvineniam, ktoré sa šíria, fakticky nedošlo k situácii, keď by akcia KFOR priamo ovplyvnila politický akt alebo bola v rozpore s rezolúciou a mandátom misie. Nebolo tomu tak ani počas násilných stretov jednotiek KFOR so srbskými demonštrantmi v máji 2023 vo Zvečane, z ktorých Moskva obviňovala NATO a západnú propagandu.
Ruská propaganda sa snažila vyťažiť aj z útoku srbských militantov v Banjske v septembri 2023, po ktorom zo situácie obviňovala kosovskú vládu. Aj keď o bombových útokoch na kritickú infraštruktúru a policajnú stanicu na prelome novembra a decembra 2024 na severe Kosova ruská propaganda podobným spôsobom nereagovala, ruské vplyvové operácie v regióne sa pravdepodobne neskončili.
Pri žiadnom zo spomínaných bezpečnostných incidentov misia KFOR neprekročila svoje kompetencie a vykonávala ich v súlade s rezolúciou a svojím mandátom. Ak by svoj mandát prekročila, Belehrad alebo Moskva by iniciovali reakciu na pôde OSN. K takej situácii však zatiaľ – ani napriek viacerým eskaláciám – nedošlo.
Článok vznikol s podporou Open Information Partnership a Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.
