Kto stojí za Facebookovou stránkou Tibora Gašpara?

Nešikovný programátor zabudol v zdrojovom kóde Gašparovho webu jedinečný identifikátor, ktorý sme priradili k správcovi jeho facebookovej stránky. Je ním Roman Vereš z nitrianskej reklamnej agentúry Chillix

Tibor Gašpar začal predvolebnú kampaň

Začiatkom augusta sme písali, že Tibor Gašpar si na Facebooku vytvoril novú online persónu, ktorá ho má reprezentovať v nadchádzajúcej kampani do parlamentných volieb.

Deje sa tak v kontexte odhalení, ktoré prináša vyšetrovanie okolo osoby s Mariána Kočnera. Tie ešte väčšmi spájajú orgány štátnej moci, medziiným políciu, s organizovaným zločinom v dobe, kedy bol Gašpar jej prezidentom.

Ten sa dnes prezentuje ako bezúhonný, svedomitý pán so zmyslom pre tradičné hodnoty, ktorý však svoju rétoriku prevzal z tradičných dezinformačných a antisystémových kanálov. Podľa vlastných slov sa Gašpar stal obeťou liberálnych médií, mimovládnych organizácií a bývalého prezidenta Kisku. Sumár z jeho opisu samého seba sme v minulosti už spracovali v článku.

Gašpar je dôvodne podozrivý z toho, že pre predstaviteľov organizovaného zločinu lustroval vybraných novinárov:

Ich spojenie fungovalo podľa podozrení polície približne takto: Marian Kočner požiadal Norberta Bödöra o lustrácie konkrétnych novinárov. Bödör napísal svojmu príbuznému, policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi, aby to vybavil. Ten to zadal svojmu podriadenému. Gašpar vzápätí poskytol informácie, Bödör ich posunul Kočnerovi a ten napísal Petrovi Tóthovi: „Ján Kuciak, Veľká Mača 556, Galanta.“ Tóth pre Kočnera sledoval novinárov a Kuciaka potom zavraždili.

Monika Tódová, 5.8.2019

Spoločným menovateľom Gašparovej komunikácie na Facebooku sú útoky na politických protivníkov, no najmä na vybrané média a ich predstaviteľov, ktorí o bývalom policajnom prezidentovi opakovane kriticky informujú verejnosť. Jeden z jeho statusov napríklad hovorí o tom, že:

„smrť dvoch mladých ľudí sa takmer od začiatku jej vyšetrovania stala nástrojom niektorých médií, mimovládnych organizácií a opozičných politikov v boji s vládnou mocou … tieto subjekty šíriace rovnakú liberálnu ideológiu, bez úcty k pamiatke zosnulých zneužívajú túto tragédiu na šírenie zla, nenávisti a polarizáciu spoločnosti.“

Tibor Gašpar, 25.8.2019

Keď Aktualiaty.sk Gašpara kvôli spojeniu s nitrianskou agentúrou kontaktovali, ten uverejnil konšpiračný status, ku ktorému pripojil koláž. Je na nej autor článku Martin Turček, šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy a George Soroš. Gašpar v statuse prepojenie na Soroša nijako nekomentuje.

Zdroj: Facebook Tibora Gašpara

Ako Vereš prezradil seba a svoju agentúru

Gašparova Facebooková stránka bola založená 10.5.2019, prvý príspevok sa na nej objavil 4.6.2019 a najneskôr do 25.8.2019 (kedy bol vytvorený screenshot) bola spravovaná iba jedným človekom. Jedného administrátora mala ešte asi dva týždne potom.

Tibor Gašpar však svoju facebookovú stránku nespravuje osobne. Dnes vieme, že jej administrátorom je Roman Vereš z reklamnej agentúry Chillix.

Gašparov web www.tiborgaspar.sk donedávna automaticky aktualizoval statusy z jeho Facebookovej stránky. Okrem krátkeho textu, ktorý má Gašpar aj na Facebooku, na nej nič iné nie je. Stránka je skôr o tom, aby držala doménu a odkázala tých návštevníkov, ktorí sa na ňu dostali cez vyhľadávač tam, kde Gašpar naozaj pôsobí – na sociálnu sieť.

Práve kvôli automatickým aktualizáciám statusov, musí byť web s Facebookom prepojený. Obsahuje preto v zdrojovom kóde, riadok 965, jedinečný prístupový kľúč (tzv. access token) ktorým získava prístup k administrácii Gašparovej facebookovej stránky. Ten kľúč tam samozrejme nemá čo hľadať. Nechal ho tam nešikovný programátor. Z pohľadu digitálneho forenzného vyšetrovania je to ako keby ste po sebe zanechali odtlačky prstov a DNA zároveň.

Potom, čo Vereša opakovane kontaktoval Martin Turček z Aktualít, access token z webu zmizol. Tento vývoj sme očakávali, preto sme web uložili v jeho pôvodnej verzii do internetového archívu – tak ako sa to v podobných prípadoch zvyčajne robí. Na rovnakom portáli sú napríklad archivované staré fóra blackhole.sk ktorých obsah musel pred nedávnom vysvetľovať Michal Truban. Prítomnosť prístupového kódu z Gašparovho webu si tak dnes môžete pozrieť aj vy.

Screenshot access kokenu na správu stránky Tibora Gašpara, tak ako ho môžete vidieť v zdrojovom kóde webu www.tiborgaspar.sk (na infosecurity.sk ho z redakčných dôvodov neuvádzame v plnej dĺžke)

Ďalším krokom v našom digitálnom vyšetrovaní, je overenie nájdeného access tokenu vo vývojárskom nástroji, ktorý ponúka samotný Facebook: Access Token Debugger. Tento ukáže, komu daný kľúč patrí a aké stránky spravuje.

Screenshot z nástroja Access Token Debugger ukazuje, že administrátorom Gašparovej stránky je užívateľ Roman Vereš

Na Facebooku však existuje niekoľko profilov s menom Roman Vereš. Tretím krokom, je preto použitie nástroja Facebook Graph API, (v adresovom riadku si môžete všimnúť náš access token), ktorý k menu Roman Vereš, ukáže jeho profilovú fotografiu.

Počas telefonického rozhovoru sme pánovi Verešovi navrhli vykonať jednoduchý test, ktorý v priebehu niekoľkých sekúnd mohol jednoznačne potvrdiť, či vyvrátiť, že je administrátorom facebookovej stránky Tibora Gašpara.

Požiadali sme ho zmeniť si svoju profilovú fotografiu, čo by sa ihneď bolo odrazilo v nástroji Facebook Graph API, ktorý ho spája s prístupový tokenom. Vereš po opakovaných výzvach jednoduchý test odmietol urobiť: „keby náhodou aj niekto cezo mňa, cez môj profil niečo také urobil, nespáchal som, ani nikto z môjho okolia nič trestnoprávne.“

Reklamná agentúra Chillix má v portfóliu známych slovenských a zahraničných klientov ako Martinus.sk, UKF, mesto NITRA, či Wrangler a United Colors of Beneton. Tibora Gašpara v portfóliu nenájdete. Vzhľadom na negatívne konotácie, ktoré so sebou prominentný a kontroverzný klient môže prinášať, je to pochopiteľné.

Gašpar a jeho administrátor zvolili mediálnu stratégiu, ktorou vedome zakrývajú financovanie reklamy

Všetci inzerenti, ktorí na Facebooku sponzorujú príspevky, spojené so súčasným, alebo bývalým kandidátom na verejnú funkciu, politickými hodnotami, či bezpečnosťou (presný popis tu a tu) sa musia Facebooku preukázať platným identifikačným dokladom s fotografiou. Sociálna sieť tak ku každej reklame zverejní zdroj jej financovania a sumu ktorú inzerent minul.

Na základe týchto informácií sa dá napríklad vidieť, že Ľuboša Blahu platí priamo strana SMER alebo, že SNS na Facebooku míňa s prehľadom najviac z celého slovenského politického internetu. Ako to presne funguje, sme už písali v článku.

Ku dnešnému dňu u Gašpara nájdeme päť záznamov o reklame, ktorú jeho administrátor spustil bez toho, aby uviedol informácie o jej financovaní. Kvôli porušovaniu pravidiel, Facebook všetky Gašparove reklamy zastavil.

Screenshot z facebookovej knižnice reklám vyhotovený 10.9.2019

Tibora Gašpara sme niekoľko týždňov opakovane upozorňovali, že porušuje pravidlá sociálnej siete a najmä, že pred verejnosťou úmyselne tají, kto jeho reklamu financuje. Naše komentáre boli administrátorom systematicky odstraňované. Na súkromnú správu nereagoval.

Na súkromnú správu administrátor neodpovedal
Komentár, ktorý sme Gašparovi napísali pod jeho posledný status 6.9.2019 jeho administrátor do niekoľkých minút odstránil

Administrátor maže kritické komentáre, ktoré sa Gašparovi do jeho nového mediálneho obrazu nemusia hodiť

Infosecurity.sk sleduje stránku Tibora Gašpara pomocou systému Blbec.Online a preto vieme, ktoré príspevky jeho administrátor vymazal:

Komentár odborníka na sociálne médiá Tomáša Kriššáka
Tento komentár je od Infosecurity.sk

Aký je rozdiel medzi Tiborom Gašparom a slobodnými médiami?

Pán Gašpar, plánuje na svojom Facebooku predstaviť sériu príspevkov a videí v ktorých verejnosti ukáže:

rozdiel medzi realitou a nekonečným kolotočom politickej propagandy, v ktorom sa od vraždy novinára a jeho priateľky zmieta slovenská verejnosť.

Tibor Gašpar, 25.8.2019

S dovolením sa o to pokúsime prví.

Rozdiel medzi pánom Gašparom a novinármi na ktorých pravidelne útočí je asi taký ako medzi jeho pôsobením na Facebooku a týmto článkom, na ktorom sme spolupracovali s portálom Aktuality.sk.

Najneskôr začiatkom roku 2019 sme si mohli všimnúť prienik naratívov z kedysi-periférie „divných webov“ dezinformátorov do hlavnoprúdovej politiky. Do svojej politickej komunikácie ich postupne zapracovávajú predseda parlamentu Danko, predseda SMERu Fico a mnoho iných. Tibor Gašpar sa iba rozhodol zviesť na vlne politickej komunikácie hráčov, ktorí krajine neponúkajú konštruktívne riešenia, no napriek tomu si nárokujú na prístup ku zdrojom štátu.

Gašparove texty nemajú analytický a faktický základ a neprešli by ani ako referát na vysokej škole, tobôž cez náročné redakčné štandardy médií na ktoré často útočí. Táto práca, je na porovnanie precízna, vyzdrojovaná a rigorózne založená na dokázateľných faktoch a skutočnostiach.

Taký je medzi nami rozdiel.

Zdroj: Titulný obrázok pochádza z Facebooku Romana Vereša a agentúry Chillix

Pomôžte zdieľaním

? Gašparov útok Sorošom na Aktuality.sk a na nás zdieľalo 360 ľudí. Pomôžte nám zdieľaním nášho statusu na Facebooku, ktorý odkazuje na tento článok, jeho číslo prekročiť. Zdvojnásobiť! ?


Využívame unikátny systém Blbec.Online, vďaka ktorému sme vám v tomto článku mohli priniesť komentáre, ktoré boli zo stránky Tibora Gašpara vymazané. Systém sa stále zdokonaľuje a rastie. V boji proti dezinformátorom ho ešte budeme potrebovať. Môžete ho podporiť aj takou malou sumou ako sú €3 mesačne.

Riaditeľ a analytik portálu Infosecurity.sk | Študoval germanistiku a pracoval ako prekladateľ a tlmočník až do chvíle, kým sa nezačal naplno venovať žurnalistike. | Ako fotograf na voľnej nohe pracoval v Sýrii, Líbyi, Mali, Tunise, Jordánsku, Libanone, a na Ukrajine. Publikoval v zahraničných a domácich médiách a za svoju prácu dostal ocenenia Czech a Slovak Press Photo. | Rodina a dobrodružná profesia nejdú dokopy, nepriestrelnú vestu preto zavesil na klinec. | Vyštudoval medzinárodnú bezpečnosť na univerzite v Leicestri kde skúmal teoretické rámce propagandy v digitálnom, globalizovanom svete. | Zaujíma sa o dezinformácie a nevojenské spôsoby dosiahnutia strategických a politických cieľov. | V apríli 2019 založil portál Infosecurity.sk