Analýza Facebooku a webstránok v kontexte predvolebnej kampane

Miroslava Sawiris a Richard Kuchta z Globsecu sa počas predvolebnej kampane zamerali na výtlak a obsah sociálnych sietí či webov, ktoré môžu vplývať na voličské správanie a nepriamo tým ovplyvňovať samotné výsledky volieb. Tu sú ich hlavné zistenia

45% celkových interakcií (súčet páči sa mi, komentárov a zdieľaní) čitateľov na Facebooku si získali hlavnoprúdové médiá, čím si v online priestore udržali miernu prevahu nad dezinformačnými zdrojmi. Tie získali 34% celkových interakcií.

Do úvahy však treba brať skutočnosť, že štandardné spravodajské portály vyprodukujú viac obsahu ako tie dezinformačné. Nižšiu produktivitu však nahrádza väčšia virálnosť a popularita senzačných a často kontroverzných príspevkov z dielní dezinformačných webov. V priemere tieto dokázali vygenerovať až 946 interakcií na jeden príspevok. U štandardných médií to bolo 927.

Aj keď dezinformačné weby produkujú menej obsahu, generuje tento čitateľské interakcie porovnateľné s hlavnoprúdovými médiami.

Hlavnou témou dezinformačných webov bolo predovšetkým spochybňovanie hodnôt liberálnej demokracie, či vykresľovanie liberalizmu ako hrozby pre slovenskú spoločnosť. Nechýbali však ani témy korupcie, zasahovania do volieb či nedôvera voči mainstreamu – trend podobný tomu v prezidentských voľbách 2019. Dnes sa preto už pozeráme na 

„aktívnu, systematickú a dlhodobú snahu o podkopanie prodemokratického smerovania Slovenskej republiky … [a] jej ukotvenie v euroatlantických štruktúrach antisystémovými politickými prúdmi.“

Tým sa v posledných rokoch úspešne darí prenikať do hlavnoprúdového politického diskurzu.

Téma liberalizmu ako hrozby pre spoločnosť vrcholila v období, keď Tibora Rostasa, samozvaného šéfredaktora dezinformačného časopisu Zem a Vek, uznal špecializovaný trestný súd vinným z hanobenia rasy a národa za antisemitský článok Klin židov medzi Slovanmi.

Cieľovou skupinou dezinformačného obsahu sú predovšetkým konzervatívni voliči a ľudia, ktorí majú pocit vylúčenia z politického života. Vzbudzovanie nedôvery voči systému sa častokrát deje prostredníctvom umelého posilňovania konšpiračných presvedčení u voličov, teda toho, že udalosti v skutočnosti nie sú tým, čím sa zdajú, no pokútnym spôsobom sú riadené ľuďmi, či záujmovými skupinami v pozadí.

Najčastejšie spomínanou politickou stranou na stránkach Facebooku a weboch s problematickým obsahom bola ĽSNS. Oproti druhému SMERu-SD (77 zmienok) ich získala až 117.

Na dezinformačných weboch vedie tesne pred voľbami s tretinovým náskokom ĽSNS pred druhým SMERom.

Otvoreným skupinám na Facebooku, v ktorých sa šíria dezinformácie dominuje Vlasť – spomína sa najviac a v najlepšom svetle. Druhou v poradí je ĽSNS, ktorá svoj výtlak získava na úkor Vlasti. ĽSNS zaznamenala za posledné tri mesiace aj vysoký nárast popularity – z 28% na 45%.

Medzi najčastejšie zdieľané weby s problematickým obsahom patria predovšetkým Hlavné správy, Denník S či Magazín 1. Zdieľajú ich najmä anonymné Facebookové stránky ako Informácie bez cenzúry, Národný snem či Zdrojj.

ĽSNS disponuje aj vlastnou sieťou webov a facebookových stránok, ktoré síce vystupujú neutrálne, resp. anonymne, no šíria výlučne stranícku propagandu ĽSNS. Napríklad práve web magazín1.sk spravuje kotlebovec Mário Vidák. ĽSNS ho aj platí zo svojho transparentného účtu.

Hlavnoprúdové médiá na Facebooku dodržujú profesionálnu neutralitu. Taký obsah tvorí 95% všetkých ich príspevkov. Počet zmienok jednotlivých strán odráža výsledky volebných prieskumov a najčastejšie spomínanou stranou je preto SMER-SD. 

Dezinformačné weby sa venujú aj stranám, ktoré sa nachádzajú pod hranicou zvoliteľnosti (napr. Vlasť a Slovenské Hnutie Obrody – SHO) a do istej miery ich tým propagujú. Pre porovnanie, neutrálne príspevky tvorili v prípade problematických webov len 53% obsahu. 

Jednoznačne najčastejším cieľom útokov, respektíve negatívneho zobrazovania boli koalícia PS-Spolu (36x) a strana Za ľudí (32x). Pozitívny obsah si naopak vyslúžila predovšetkým ĽSNS (47x), nasledovaná stranami SMER-SD (12x), SHO (9x), Vlasť (8x) a Socialisti.sk (7x).

Štandardné a dezinformačné médiá zvádzajú v predvolebnom období na Facebooku až nebezpečne rovnocenný boj. Líšia sa však predovšetkým svojim prístupom k relevancii a neutralite publikovaného obsahu.

Problematické weby sa sústreďujú na pozitívnu propagáciu antisystémových politických strán, najmä ĽSNS a okrajovo aj Vlasť či SHO. Tieto získavali oveľa viac priestoru ako iné.

Umelo vytvárané naratívy/témy s cieľom podkopať demokraciu a polarizovať spoločnosť spoliehajú najmä na svoju virálnosť a vysokú popularitu. Kritickým je hlavne prienik tohto obsahu do hlavnoprúdového politického diskurzu, kedy začína byť vnímaný ako legitímna súčasť spoločenského povedomia. Polarizácia spoločnosti vedie k destabilizácii demokracie a hraje významnú úlohu pri ďalšom formovaní voličského správania.

Pôvodná analýza

Peter Dubóczi
Vyštudoval politológiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach | Momentálne doktorand na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach | Predtým factchecker pre portál demagog.sk | Venuje sa otázkam otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie v prostredí medzinárodných vzťahov | Zaujíma sa o politickú filozofiu, národný populizmus, kognitívnu bezpečnosť a hybridné hrozby.