V posledných rokoch sa výzvou v online priestore stávajú nenávistné prejavy a ich prerastanie do offline sveta vo forme nenávistných činov, verbálnych aj fyzických útokov. Časť problému tkvie v tom, že doposiaľ neexistuje jednotná medzinárodne uznávaná definícia nenávistných prejavov. Boj proti nim sťažuje aj skutočnosť, že kritériá na ich definovanie sa v jednotlivých štátoch líšia, prípadne úplne absentujú.
Nenávistné prejavy ohrozujú sociálny mier
Podľa Cambridge Dictionary je možné ako nenávistný prejav vnímať verejný prejav, ktorý vyjadruje nenávisť alebo nabáda k násiliu voči osobe alebo skupine osôb, a to na základe takých faktorov ako je rasa, náboženstvo, pohlavie alebo sexuálna orientácia. Vo všeobecnosti je teda nenávistným prejavom komunikácia, ktorá osočuje ľudí na základe ich príslušnosti k určitej skupine.
Nenávistné prejavy môžu byť prezentované rôznymi formami, ako sú obrázky alebo mémy, rozprávky, hry, piesne, reč, gestá, symboly atď. Zároveň platí, že môžu byť prítomné ako v online, tak aj v offline priestore. Okrem toho, niektoré definície zahŕňajú aj takú komunikáciu, ktorá podporuje atmosféru predsudkov a neznášanlivosti v spoločnosti. V tomto zmysle môže daný druh komunikácie podnecovať diskrimináciu, nepriateľstvo a násilné útoky.
Organizácia Spojených národov (OSN) v súvislosti s nenávistnými prejavmi upozorňuje na skutočnosť, že ide o urážlivé posolstvá, ktoré môžu v krajnom prípade ohrozovať sociálny mier.
V snahe pomôcť vytvoriť jednotný rámec na riešenie tohto problému v celosvetovom meradle bola v Stratégii a akčnom pláne OSN proti nenávistným prejavom zakotvená definícia nenávistného prejavu ako „akéhokoľvek druhu komunikácie v reči, písme alebo správaní, ktorý útočí alebo používa pejoratívny alebo diskriminačný jazyk s odkazom na osobu alebo skupinu na základe toho, kto sú, inými slovami, na základe ich náboženstva, etnickej príslušnosti, národnosti, rasy, farby pleti, pôvodu, pohlavia alebo iného identifikačného faktora“.
Prerásť môžu do nenávistných činov
Podobne ako OSN, aj Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) v spojitosti s nenávistnými prejavmi upozorňuje na nebezpečenstvo pre súdržnosť demokratickej spoločnosti, ochranu ľudských práv a právny štát. Dodáva, že v prípade nedostatočnej reakcie na danú hrozbu môže dochádzať k násilným činom a konfliktom v širšom meradle.
Nenávistné prejavy sú v tomto kontexte vnímané ako extrémna forma intolerancie, ktorá prispieva k trestným činom z nenávisti. S ohľadom na historické skutočnosti je tiež možné tvrdiť, že práve nenávistné prejavy boli zámerne využívané na polarizáciu spoločnosti a mobilizáciu skupín proti sebe s cieľom vyvolať násilnú eskaláciu, zločiny z nenávisti, vojnu a genocídu.
Masívne šírenie nenávistných prejavov malo tragické dopady napríklad v Rwande, kde došlo v roku 1994 ku genocíde práve vplyvom podnecovania nenávisti medzi etnickými skupinami. Podobným príkladom boli výzvy na vyhladenie etnických skupín počas násilností v Keni po prezidentských voľbách v roku 2007.
ECRI na základe svojho monitoringu konštatuje, že v členských štátoch EÚ je evidentné pretrvávanie, či dokonca nárast ultranacionalistických, xenofóbnych, rasistických nenávistných prejavov, ako aj nenávistných prejavov namierených proti sexuálnym menšinám. Tento trend do veľkej miery súvisí s rozmáhaním krajne pravicových síl naprieč Európou, ale aj s nedostatočnou reguláciou sociálnych sietí a online fór.
Práve v online priestore dochádza v posledných rokoch ku kumulácii rôznych foriem nenávistných prejavov: od antisemitských posolstiev cez urážky na základe farby pleti až po toxické prejavy incelov a nenávisť namierenú proti ženám.
Problém rezonuje aj na Slovensku
Podľa výskumu Slovenského národného strediska pre ľudské práva z roku 2023 sa nenávistný jazyk rozmáha aj na slovenskom Facebooku, a to vrátane politických profilov. Dotýka sa to primárne rómskej a moslimskej menšiny, ako aj LGBTI+ komunity. Ich nenávistné zobrazovanie v dlhodobom horozinte prispieva k stereotypizácii a vykresľovaniu menšín ako hrozby. To v konečnom dôsledku vytvára prostredie, v ktorom sú nenávistné prejavy bagatelizované až normalizované.
Analytičky GLOBSECu v jednej z nedávnych štúdií upozorňujú na fakt, že aj „po tragickom teroristickom útoku na Zámockej ulici sú práva LGBTI+ ľudí naďalej ústredným bodom politického boja, ktorý mnohí politici využívajú na polarizáciu spoločnosti na Slovensku“. Monitoring slovenských sociálnych médií vrátane Instagramu, Facebooku, Telegramu a YouTube v období medzi 1. júnom a 1. augustom 2023 ukázal naratív o tzv. LGBTI+ propagande v prípade 18 % skúmaného obsahu.
„Najviac nenávistných príspevkov sme našli na Telegrame. LGBTI+ komunita tu bola vykresľovaná negatívne či dokonca urážlivo až v 88 % prípadov. Na Telegrame sa zároveň ďaleko častejšie ako na iných sociálnych sieťach objavovali urážky, nadávky a konšpiračné tvrdenia namierené voči LGBTI+ ľuďom. Celkovo nám teda táto platforma vyšla ako najtoxickejšia,“ vysvetlila pre Infosecurity.sk jedna z autoriek štúdie Nikoleta Nemečkayová.
Opačná situácia bola podľa Nemečkayovej na platforme Instagram. Až 75 % príspevkov na tejto sieti totiž obsahovalo pozitívnu zmienku a žiadny zo vzorky sa o LGBTI+ komunite nevyjadroval negatívne. Autorka však objasnila, že problémom boli komentáre pod príspevkami, kde sa často objavovali nadávky, vyhrážky na adresu LGBTI+ ľudí či problematické gify.
Facebook osciloval medzi týmito dvomi protipólmi. „Aj keď sme narazili na negatívny či urážlivý príspevok, málokedy sa vyrovnal intenzite príspevkov na Telegrame,“ dodala. Rozdiely naprieč jednotlivými sociálnymi sieťami sú podľa nej aj pri iných témach ovplyvňované demografiou používateľov, ale aj rôznou mierou regulácie.
Úlohu zohráva konšpiračné myslenie
Podľa spomínanej štúdie GLOBSECu obsahovalo až 7 % všetkých analyzovaných príspevkov na sociálnych sieťach istú formu konšpiračného zobrazovania sexuálnych menšín. Nemečkayová zároveň upozornila na vzrastanie tejto formy nenávistných prejavov v predvolebnej kampani.
Dôležitú rolu pritom zohráva vysoká miera konšpiračného myslenia, ktorá je na Slovensku prítomná. Podľa Nemečkayovej sú konšpiračné teórie späté s nenávisťou voči sexuálnym menšinám prevalentné predovšetkým na Telegrame. Monitoring GLOBSECu ukázal ako najúspešnejší kanál slovenského krajne pravicového konšpirátora Daniela Bombica, známeho pod pseudonymom Danny Kollar. Nemečkayová v rozhovore priblížila, že v Bombicových príspevkoch „sa opakovane objavili tvrdenia, ktoré dehumanizovali a démonizovali LGBTI+ komunitu. Miesto o ľuďoch hovoril o „agende“, ktorej cieľom má byť „genocída európskych národov“, „náhrada Slovanov“ či „normalizácia pedofílie“.“
V tomto zmysle dané príspevky interpretujú LGBTI+ komunitu ako domnelého nepriateľa, čo je taktika vlastná tvorcom konšpiračných teórií. Nemečkayová upozornila aj na líniu proruského sentimentu naprieč týmto telegramovým obsahom. „Nachádzame tu podobnosť s kremeľskými naratívmi, ktoré vykresľujú LGBTI+ ako „agendu či ideológiu zhýralého a morálne skazeného Západu“. Seba naopak Kremeľ stavia do role ochrancu tradičných hodnôt a „normálnosti“,“ dodala expertka.
Ako sa dá proti nenávisti v online priestore bojovať?
Aj keď sa tieto typy prejavov vo veľkej miere kumulujú na sociálnych sieťach, platformy ako Meta, X alebo Google vo svojich pravidlách nenávistné prejavy zakazujú. Centrum transparentnosti Facebooku napríklad uvádza, že nenávistné prejavy nie sú povolené, pretože vytvárajú prostredie zastrašovania a vylúčenia, a v niektorých prípadoch môžu podporovať páchanie násilia offline.
Ako nenávistné prejavy platforma definuje útoky na ľudí na základe chránenej charakteristiky (prináležitosti ku skupine na základe rasy, etnickej príslušnosti, národnosti, zdravotného postihnutia, náboženského presvedčenia, kasty, sexuálnej orientácie, pohlavia, rodovej identity a vážnej choroby). Pod útokmi sa rozumejú „násilné alebo dehumanizujúce prejavy, škodlivé stereotypy, výroky o podradnosti, vyjadrenia opovrhnutia, znechutenia alebo odmietnutia, nadávanie a vyzývanie na vylúčenie či segregáciu“.
Podobnú politiku má aj platforma X, kde nemá byť povolené zneužívanie motivované nenávisťou, predsudkami alebo netoleranciou, a správanie, ktorého cieľom je zneužívanie jednotlivcov alebo skupín na základe ich domnelej príslušnosti k chránenej kategórii. Napriek tomu dochádza na X vo veľkej miere k prejavom antisemitizmu a islamofóbie. Platforma v moderovaní publikovaného obsahu zlyháva dlhodobo, čo sa odráža aj v šírení rasistických posolstiev či popierania holokaustu.
Pomáha osveta aj technológie
ECRI vo svojej publikácii uvádza sadu odporúčaní pre štáty EÚ. Okrem iného vyzdvihuje nutnosť vzdelávania a zvyšovania povedomia verejnosti o tejto téme. Samotné poskytovanie informácií by pritom malo ísť ruka v ruke s posilňovaním dôvery v demokraciu a jej piliere, umocňovaním tolerancie a rešpektu k ľudským právam a diverzite v spoločnosti.
Podľa Nikolety Nemečkayovej je potrebné mať na mysli „vzdelávanie a osvetu o tom, čo je a čo nie je nenávistný prejav, ako a kam ho môžem nahlásiť a ako sa proti nemu brániť“. V rozhovore pre Infosecurity.sk zdôraznila potrebu pomáhať obetiam online nenávistných prejavov. Ako príklad uviedla iniciatívu Zastavme nenávisť, ktorej súčasťou je aj portál Infosecurity.sk.
Dôležitú úlohu majú aj rôzne fact-checkingové organizácie, ktoré pomáhajú zvyšovať povedomie o hrozbách v informačnom priestore. Kontinuálny boj proti dezinformáciám, mýtom a stereotypom môže pomáhať znižovať stereotypizáciu a stigmatizáciu.
Nemečkayová upriamila pozornosť aj na nové možnosti v technologickej oblasti. Vyzdvihla „používanie AI nástrojov na monitoring online priestoru a identifikáciu nenávistných príspevkov“. Tie môžu uľahčiť prácu nielen mimovládnym organizáciám zameraným na pomoc obetiam nenávistných prejavov, ale aj policajným zložkám, ktoré môžu postihovať ich pôvodcov. Ako uviedla analytička, takýto nástroj sa vyvíja napríklad v rámci medzinárodného projektu VIGILANT, ktorého je GLOBSEC súčasťou.
Infosecurity.sk je spolu s ďalšími slovenskými projektami a médiami súčasťou iniciatívy #BezHejtu. Na kampani spolupracujú členovia PR agentúry Seesame a technologickej spoločnosti TrollWall, ktorá vyvinula AI nástroj na odhaľovanie a skrývanie nenávistných komentárov na Facebooku. Cieľom kampane #BezHejtu je práve očista informačného priestoru od nenávistných prejavov a urážok, zaistenie bezpečného a inkluzívneho online priestoru pre všetkých ľudí, ako aj snaha znižovať politickú a spoločenskú polarizáciu v online sfére. Tieto ciele je možné dosahovať zvyšovaním úrovne kultúrnosti a slušnosti v komentárových sekciách.
Článok vznikol s podporou NATO. Za obsah sú výhradne zodpovední jeho autori.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
