Konšpiračná teória je v jednoduchosti vysvetlením určitej udalosti alebo situácie ako výsledku tajného sprisahania (konšpirácie) zvyčajne malej skupiny ľudí. Často má politický či ideologický náboj, predovšetkým však odmieta všeobecne akceptované vysvetlenie udalostí alebo vysvetľuje udalosti, na ktoré pri súčasnom stave poznania neexistuje objektívna odpoveď.
Miera konšpiračného myslenia sa posilnila ruka v ruke s pandémiou Covid-19 a súvisiacou infodémiou. Na Slovensku ide o dlhodobý trend, pričom v roku 2022 dosiahlo konšpiračný index v hodnote 30.27. Ide o jednu z najvyšších hodnôt zo všetkých krajín, v ktorých sa prieskum podľa tejto metodiky realizoval. Podobne negatívne výsledky priniesol aj prieskum Globsec Trends z roku 2022 – v priemere konšpiračným teóriám verilo 54 % Slovákov.
Konšpiračné teórie existujú už stáročia a často vznikajú z potreby pochopiť svet okolo nás. Niektoré z nich sa spájajú s rôznymi politickými ideológiami, zatiaľ čo iné (napríklad tie o UFO či Area 51) tieto hranice opúšťajú. Poznáme aj relatívne neškodné teórie, ale sú aj také, ktoré zasievajú konflikt, oslabujú dôveru v inštitúcie, démonizujú skupiny ľudí, prípadne ospravedlňujú a vedú k násiliu.
Na začiatku je podozrenie
Konšpiračné teórie sa často zameriavajú alebo diskriminujú celú skupinu ľudí, ktorá je vnímaná ako nepriateľ stojaci za skutočnou alebo vymyslenou hrozbou. Takouto skupinou môže byť vláda, predstavitelia tajných spolkov, organizácií alebo inštitúcií, jedna alebo viacero spoločne pôsobiacich firiem alebo predstavitelia štátov, národov, náboženstiev, či dokonca mimozemské civilizácie.
Pôvodcom konšpiračných teórií je častokrát podozrenie či až paranoja. Javia sa ako logické vysvetlenie udalostí alebo situácií, ktoré sú ťažko pochopiteľné, a prinášajú falošný pocit kontroly. Hľadá sa najmä vinník či skupina sprisahancov, ktorí majú mať z konkrétnej situácie prospech alebo zisk. V zajatí konšpiračných teórií nie je nič náhodou. Pri hodnotení situácie sa skoro vždy zjednodušujú príčiny a zabúda sa na špecifiká či faktory, ktoré ju ovplyvnili.
Konšpiračné teórie sú škodlivé predovšetkým v troch zmysloch:
- Identifikujú nepriateľa a tajné sprisahanie, ktoré ohrozuje životy alebo presvedčenie ľudí. Vyvolávajú obranný mechanizmus, ktorý môže podnecovať diskrimináciu, ospravedlňovať zločiny z nenávisti, prípadne ho môžu využívať extrémistické skupiny.
- Šíria nedôveru vo verejné inštitúcie, čo môže viesť k politickej apatii alebo radikalizácii.
- Šíria nedôveru vo vedecké a lekárske informácie.
Komunita a králičia nora
Obsah konšpiračných teórií je emocionálne nabitý a odhalenie sprisahania, ktoré údajne ponúkajú, môže byť pre publikum satisfakciou. Dôkazy, ktoré ich majú potvrdzovať, sú zvyčajne slabé, no zároveň odolné voči vyvráteniu. Životaschopnosti konšpiračných teórií pomáhajú najmä psychologické predsudky, kognitívne skreslenia a nedôvera k oficiálnym zdrojom.
Podobný efekt prinášajú aj sociálne siete, ktoré umožnili rozmach konšpiračných teórií naprieč informačným priestorom. V prvom rade, ako komora ozvien (echo chamber) prispievajú k vytvoreniu spoločnej identity skupín presvedčených o konšpiračných teóriách. Jednotlivcom ponúkajú ľahký a trvalý prístup k obsahu, ktorý ich presvedčenie podporuje a môže viesť k radikalizácii.
Selektívny výber informácií vedie k postupnému odčleňovaniu sa od spoločnosti a ochrane svojho informačného prostredia. Tá môže zahŕňať snahy o diskreditáciu či útoky na tých, ktorí predkladajú protichodné dôkazy. Časom sa prívrženci konšpiračných teórií snažia o zisk spoločenského uznania alebo nových členov.
Hoci väčšina ľudí, ktorí šíria konšpiračné teórie, im skutočne verí, iní ich môžu používať cielene a cynicky, aby dosiahli svoje záujmy. Objavuje sa najmä zámer vyvolať či posilniť neistotu a úzkosť. Vystrašení ľudia sú totiž ľahšie manipulovateľní.
Konšpiračné teórie ≠ konšpirácie
Nie je možné tvrdiť, že by dôvody na nedôveru voči vláde či inštitúciám neexistovali, alebo že história nepozná sprisahania. Častejšie sa však sústreďujú okolo samostatných, od seba nezávislých udalostí alebo jednotlivcov. Ako príklad reálneho sprisahania môže poslúžiť škandál Watergate či uznanie viny tabakových spoločností pri zatajovaní škodlivých účinkov cigariet na zdravie.
Základný rozdiel od aktivít konšpiračných teoretikov je ten, že na odhalení sprisahaní sa podieľajú najmä tradičné médiá (častokrát za pomoci whistleblowerov) a robia tak na základe overiteľných faktov a dôkazov. Stále tiež platí, že skutočné sprisahania, dokonca aj veľmi jednoduché, je ťažké utajiť a bežne sa v nich vyskytujú neočakávané komplikácie.
Pre rozlíšenie konšpiračných teórií od reálnych sprisahaní možno použiť sedem znakov (model KONSPIR), ktorými sa konšpiračné teórie vyznačujú:
Kontradikcia myšlienok (Contradictory ideas): Ľudia, ktorí uverili konšpiračným teóriám, častokrát veria aj informáciám, ktoré si navzájom odporujú.
Opantanie podozrením (Overriding suspicion): Konšpiračné teórie odmietajú „oficiálne“ zdroje a všetky informácie, ktoré „nezapadajú“ do teórie. Presadzujú myšlienku, že „tradičné“ zdroje informácií sú nespoľahlivé, prípadne sú priamo „zapletené“ do sprisahania.
Nekalý zámer (Nefarious intent): Stály predpoklad, že ľudia a skupiny stojace za údajným sprisahaním majú nekalé úmysly – ich motivácia je vždy škodlivá.
Stála prítomnosť zla (Something must be wrong): Neustála prítomnosť presvedčenia, že „niečo musí byť zle“. Pre konšpiračných teoretikov nie je v skutočnosti nič tak, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad.
Prenasledovaná obeť (Persecuted victim): Prívrženci konšpiračných teórií veria, že sú obeťami sprisahania. Zároveň sa považujú za akýchsi hrdinov, ktorí sú dostatočne odvážni a zdatní na to, aby sa konšpirátorom postavili.
Imúnny voči dôkazom (Immune to evidence): Konšpirační teoretici si „dôkazy“ vyberajú selektívnym vnímaním informácií, ktoré podporujú ich teóriu, a zavrhujú všetko, čo je v rozpore s ich tvrdením. Dôkazy, ktoré konšpiračnej teórii oponujú, sú častokrát interpretované ako súčasť sprisahania.
Reinterpretácia náhodnosti (Re-interpreting randomness): Konšpiračné teórie povzbudzujú svojich prívržencov, aby „robili vlastný výskum“ a zbierali vlastné „dôkazy“. Tie majú potvrdiť jednotlivé tézy, pričom hľadajú spôsoby, ako spolu rôzne udalosti, ľudí a situácie prepojiť.
Ako pomáha psychika?
Prečo sú teda konšpiračné teórie ťažko vyvrátiteľné a pre časť populácie tak vierohodné? Viaceré štúdie poukazujú na to, že ľudí motivuje k viere v konšpiračné teórie potreba porozumieť svojmu okoliu a cítiť sa v ňom bezpečne, ako aj potreba mať pocit, že komunita, s ktorou sa stotožňujú, je nadradená ostatným.
Viera v konšpiračné teórie či dezinformácie teda môže byť vlastná každému, a to aj bez ohľadu na demografické či ekonomické faktory. Svojimi výsledkami to v roku 2022 potvrdil aj prieskum Slovenskej akadémie vied (SAV). Jedno zo zistení poukázalo na to, že „dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine bola špeciálne vysoká u ľudí, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o ochorení COVID-19“. Dôvodom môže byť aj to, že takto problematický obsah väčšinou šíria tie isté informačné kanály.
Svoj význam potvrdzujú určité osobnostné vlastnosti. Ľudia s pocitom antagonizmu voči iným a vysokou mierou paranoje sú náchylnejší veriť konšpiračným teóriám. Častejšie tiež ide o ľudí, ktorí sú neistí, emocionálne nestáli, impulzívni, podozrievaví, uzavretí, manipulatívni, egocentrickí a excentrickí.
Motivácie pre vieru v konšpiračné teórie sa teda líšia a vo všeobecnosti by sa dali rozdeliť do troch kategórií:
- Potreba získať informácie a vysvetlenia, ktoré ľuďom prinesú pocit istoty.
- Potreba cítiť sa bezpečne a mať nad vecami kontrolu.
- Potreba jednotlivcov mať dobrý pocit zo seba a zo skupiny, s ktorou sa identifikujú. Na individuálnej úrovni ide o budovanie pocitu nadradenosti vďaka presvedčeniu, že daný človek je jedinečný svojím prístupom k informáciám a pravde.
Nepresviedčame, neobviňujeme a nezosmiešňujeme
Rozhovory s blízkymi, priateľmi a členmi rodiny, ktorí sa ponorili do králičej nory konšpiračných teórií, môžu byť náročné a vyžadujú si poriadnu dávku trpezlivosti, kritického myslenia a trefných reakcií. Výzvou je najmä to, že väčšina zástancov konšpiračných teórií je o ich správnosti hlboko presvedčená a sústreďuje okolo nich svoj komplexný svetonázor.
Preto môžeme čakať, že narazíme na tvrdý odpor a možno aj potrebu reagovať na viacero konšpiračných teórií, ktoré spolu koexistujú a sú vzájomne prepojené. Zároveň platí, že každý argument, ktorý spochybňuje konšpiračnú teóriu, môže byť druhou stranou považovaný za dôkaz, že sme súčasťou sprisahania a len ďalej posilňuje samotné presvedčenie.
Ako teda postupovať? V prvom rade by sme si samotnú konšpiračnú teóriu (alebo ich súbor) mali naštudovať a porozumieť ich pôvodu. Kontext a informačný prehľad umožňujú klásť správne otázky. Rozhovor s obeťou konšpiračných teórií by nemal byť výsluchom, práve naopak, mali by sme sa snažiť viesť otvorený dialóg a klásť otázky, ktoré motivujú ku kritickému mysleniu.
Nepresviedčame, neobviňujeme a nezosmiešňujeme. Komunikujeme s empatiou a priamo neútočíme na presvedčenie druhej strany. Kým motivujeme k čerpaniu z iných zdrojov, nemôžeme zabúdať na to, že to, čo sa snažíme vyvrátiť, tvorí základné piliere myslenia, správania a svetonázoru konkrétneho človeka.
Základom je však najmä aktívny prístup a záujem. Zaslanie kvanta informácií s očakávaním, že človek razom zmení svoje myslenie, fungovať nebude. Efektívne je sa krok za krokom sústrediť nie na detaily, ale na jednoduché fakty a logiku.
Článok vznikol s podporou NATO. Za obsah sú výhradne zodpovední jeho autori.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
