Francúzska ministerka pre európske záležitosti Laurence Boonová nedávno vyjadrila obavu, že status kandidátskej krajiny EÚ vytvára z takéhoto štátu cieľ pre ruské dezinformačné kampane.
Cielená a kontinuálna vplyvová kampaň Ruska v kandidátskych krajinách podľa nej narúša dôveru ich občanov v EÚ a snaží sa ich udržať mimo európsky blok. Boonová preto navrhuje, aby EÚ zohrávala väčšiu úlohu v pomoci vládam v boji proti ruskému vplyvu. Dodáva, že dané aktivity je potrebné realizovať s rešpektom k suverenite jednotlivým štátov.
Podľa niektorých expertov práve štatút kandidátskej krajiny zvyšuje možnosť vplyvových kampaní Ruska s cieľom oslabiť dôveru voči EÚ. Predseda Európskej rady Charles Michel uviedol, že prijatie nových členov by sa malo uskutočniť do roku 2030.
Moldavsko ako prvé na rane
Jednou z najzasiahnutejších krajín ruským vplyvovým pôsobením je Moldavsko, ktoré je dnes v podobnej situácii ako Ukrajina pred februárom 2022. Časť jeho územia je totiž obsadená proruskými separatistami a prítomné sú aj ruské vojská. Ide o Podnestersko, ktoré vyhlásilo samostatnosť od Moldavska už v roku 1990, jeho nezávislosť však neuznáva žiadny z členov OSN.
Rusko si v krajine snaží udržať vplyv nielen cez proruský separatistický región. Médiá či energetika tvoria základ, na ktorom Kremeľ stavia svoje kampane. V oblasti energetiky je totiž Moldavsko úplne závislé od Ruska.
Politicky si Moskva v oblasti udržiava vplyv cez prokremeľské strany Socialisticko-komunistický blok (BSC) a Šor. Predseda BSC Igor Dodon je momentálne obvinený z vlastizrady aj kvôli jeho otvorenej podpore ruskej invázie na Ukrajinu.
Moldavci pritom podľa prieskumu z roku 2022 vnímajú EÚ veľmi pozitívne. Takýto postoj voči nej vyjadrilo až 60 % opýtaných. V máji 2023 sa dokonca v hlavnom meste Kišiňov konal pochod na podporu EÚ s názvom „Národné zhromaždenie“. Desaťtisíce občanov podporili vládu v snahe o urýchlenie vstupu Moldavska do EÚ.
Skupiny napojené na Rusko chceli zmeniť pomery v Moldavsku
Vo februári 2023 prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj oznámil, že ukrajinské bezpečnostné zložky narušili sprisahanie s cieľom zvrhnúť moldavskú prozápadnú vládu. Predstavitelia Moldavska neskôr uviedli, že sprisahanecká činnosť skupín podporovaných Ruskom mohla zahŕňať sabotáže alebo útoky na vládne budovy. Moskva tieto tvrdenia oficiálne popiera.
V reakcii na to moldavská vláda vyhostila desiatky ruských diplomatov. Podľa analytika Arnolda Dupuya z Atlantic Council by cieľom Kremľa malo byť zosadenie súčasnej vlády a jej nahradenie spriateleným kabinetom. Ten by zastavil zbližovanie sa s EÚ a zároveň by logisticky podporoval inváziu na Ukrajine.
Moldavská prezidentka Saia Sanduová vyzvala Brusel, aby začal prístupové rokovania, lebo „našu demokraciu môžeme zachrániť len ako súčasť EÚ“.
Rusko na západnom Balkáne udržiava vplyv aj pomocou investovania
V krajinách západného Balkánu využíva Rusko na spomalenie európskej integrácie najmä asymetrické prostriedky. Stratégie zahŕňajú využívanie regionálnych konfliktov aj zvyšovanie napätia medzi etnickými a náboženskými skupinami.
Podľa expertov z Rady pre zahraničné vzťahy (Council on Foreign Relations, CFR) zapája ruská vláda v rámci snahy získať politický vplyv štátom kontrolované spoločnosti, akými sú energetický gigant Gazprom a štátna banka Sberbank.
Robí tak prostredníctvom investícií, ale aj podpory klubov, škôl, športových tímov, náboženských centier alebo médií. Práve využívaním skrytých aktérov môže Rusko poprieť svoju štátnu angažovanosť a ponechať si tak vplyv na rôzne vrstvy spoločnosti na západnom Balkáne.
V Srbsku sú prostriedkom ruského vplyvu rôzne krajne pravicové hnutia. Výrazným aktérom je však aj srbská pravoslávna cirkev. Tá má úzke väzby na väčšiu ruskú pravoslávnu cirkev, od ktorej žiada napríklad politickú podporu v otázke nárokov na pravoslávne komunity v Kosove.
Okrem toho, správcom srbských pravoslávnych charitatívnych organizácií je Konstantin Malofejev, ktorý má blízko k Vladimirovi Putinovi. Malofejev vlastní aj prokremeľský dezinformačný kanál Tsargrad, cez ktorý šíri ruskú propagandu.Prieskumy z roku 2022 ukazujú úspešnosť ruských kampaní v Srbsku. Takmer 80 % opýtaných je proti sankciám voči Rusku. 61 % Srbov si zase myslí, že ich krajina by si mala udržať dobré vzťahy s Moskvou aj za cenu zhoršenia vzťahov s EÚ.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
