Ruská dezinformačná kampaň cieli na západný Balkán

Podľa najnovšej štúdie NATO StratCom COE sa na západnom Balkáne šíria proruské naratívy. Útočia najmä na Európsku úniu a NATO a oslavujú Rusko ako ochrancu tradičných hodnôt.

Putin Balkán

Analytici z Centra výnimočnosti strategickej komunikácie NATO (NATO StratCom COE) publikovali výsledky z výskumu prokremeľských naratívov na západnom Balkáne. Aj napriek tomu, že región nie je považovaný za hlavný cieľ, Rusko ho vníma ako ľahko dostupnú oblasť, v ktorej dokáže presadiť svoju rétoriku a záujmy.

Prokremeľské naratívy pochádzajú zväčša z portálu Sputnik Srbija

V regióne západného Balkánu je možné identifikovať početné množstvo médií a internetových portálov, ktoré slúžia na šírenie ruskej propagandy. Najdôležitejším z nich je Sputnik Srbija, srbská odnož medzinárodnej propagandistickej stanice Sputnik, ktorú financuje Rusko.

Sputnik Srbija síce publikuje články v srbčine, vzhľadom na jazykovú príbuznosť však má významný dosah na širokú verejnosť v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku a v Čiernej hore. Tieto správy následne preberajú ďalšie médiá v oblasti.

Kremeľ si v regióne udržiava rozsiahlu mediálnu infraštruktúru, vďaka ktorej je manipulácia verejnej mienky relatívne jednoduchá.

Analytici zo StratCom COE identifikovali hneď niekoľko proruských naratívov, ktoré sa na západnom Balkáne šíria. Ich hlavným cieľom je polarizovať spoločnosť. Sputnik Srbija tlačí do popredia kontroverzné témy, pričom využíva napätie medzi etnickými a sociálnymi skupinami v regióne.

Medzi hlavné ciele zavádzajúcich a dezinformačných naratívov patrí NATO a Európska únia

Európska únia a NATO sú tradične jednou z najčastejšie skloňovaných tém proruských aktérov. Západné organizácie sú obviňované z vytvárania napätia a zo snáh dosiahnuť v regióne hegemóniu. Ich politika je označovaná za provokatívnu a agresívnu.

Sputnik Srbija navyše šíri zavádzajúce informácie, podľa ktorých členstvo v NATO neprináša žiadne výhody, alebo má dokonca negatívne dopady. Takéto naratívy rozdeľujú spoločnosť najmä v Albánsku, Čiernej hore a v Severnom Macedónsku, ktoré sú členskými štátmi obrannej aliancie.

V podobnom duchu šíri Sputnik Srbija informácie aj o Európskej únii (EÚ). Európske krajiny údajne neberú ohľad na štáty západného Balkánu a ich jediným cieľom je ovládnuť región. EÚ je vykresľovaná ako slabá a vnútorne rozdelená organizácia.

Zároveň sú však EÚ aj NATO zobrazovaní ako slabí svetoví hráči, na rozdiel od silného Ruska.

Zavádzajúce a dezinformačné naratívy sú mimoriadne škodlivé najmä v Albánsku, v Čiernej Hore, v Severnom Macedónsku a Srbsku, ktoré sú kandidátskymi krajinami ašpirujúcimi na vstup do EÚ.

Podľa nedávnej štúdie Európskeho parlamentu (EP) pochádzajú pokusy o diskreditáciu EÚ na západnom Balkáne prevažne z Ruska, v menšej miere sú tieto snahy badateľné aj z Číny a Turecka.

Krajiny, ktoré majú prozápadne orientovanú zahraničnú politiku, ako napríklad Albánsko, Čierna Hora či Severné Macedónsko, sú zobrazované ako slabé, skorumpované, neschopné a podriadené západným mocnostiam. Naopak, Srbsko, ktoré sa v zahraničných záležitostiach orientuje skôr na Rusko, je prezentované ako líder v regióne.

Rusko ako ochranca tradičných hodnôt

Sputnik Srbija často publikuje články o „tradičných východných hodnotách“, najmä tých, ktoré sú spojené so slovanskou vzájomnosťou (idea panslavizmu) a s ortodoxnou cirkvou. Rusko je zobrazované ako ochranca hodnôt, náboženstva či rodiny.

Tradičné hodnoty sa objavujú v kontraste s hodnotami „dekadentného“ Západu. Liberalizmus, multikulturalizmus, prijímanie utečencov a migrantov či priznanie práv homosexuálom sú v proruských médiách vykresľované ako idey, ktoré ničia krajinu.

Týmto naratívom sa v regióne mimoriadne darí vzhľadom na prevažujúce konzervatívne postoje v spoločnosti.

Viac ako polovica obyvateľov západného Balkánu verí, že Západ sa snaží zničiť ich národnú identitu a tradičné hodnoty. V Srbsku, kde sa ruskej propagande darí najlepšie, zdieľa tento názor 69% opýtaných.

Prokremeľské naratívy škodia krajinám a rozdeľujú spoločnosť

Šírenie polarizujúcich naratívov spolu s dezinformáciami a zavádzajúcimi informáciami vytvára priestor pre šírenie škodlivého vplyvu nepriateľských aktérov. Jedná sa o obľúbenú stratégiu prokremeľských aktérov a jej vysoká efektívnosť sa naplno prejavuje najmä počas rôznych kríz.

Výskumníci z NATO StratCom COE zistili, že ľudia, ktorí sa prikláňajú k zahraničnej politike orientovanej na Rusko a Čínu zväčša odmietajú NATO a Európsku úniu. Zároveň sú náchylnejší veriť tomu, že Západ sa snaží zničiť ich tradičné hodnoty. Tí, ktorí veria, že západné krajiny potláčajú suverenitu štátov na západnom Balkáne v mnohých prípadoch dôverujú konšpiračným teóriám.

Podľa prieskumu z decembra 2020 verí viac ako 75% obyvateľov západného Balkánu  nejakej dezinformácii o koronavíruse. Zároveň, viac ako polovica opýtaných je presvedčená, že očkovanie proti COVID-19 je škodlivé.

Dezinformácie na západnom Balkáne predstavujú veľký problém a čoraz častejšie sa stávajú bežnou stratégiou domácich aj zahraničných aktérov na dosiahnutie svojich politických cieľov. Faktory, ktoré prispievajú k šíreniu nepravdivých informácií sú napríklad sociálna a politická nestabilita, vysoká miera korupcie či geopolitické problémy.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študentka magisterského stupňa Medzinárodných vzťahov na Karlovej univerzite v Prahe. Venuje sa vnútroštátnym vojnám a faktorom, ktoré občianske konflikty podporujú. Zaujíma sa taktiež o globálne dopady klimatických zmien, propagandu ako nástroj zahraničnej politiky štátov a ruský vplyv v regióne strednej Európy. Kontakt: katarina.drevena@infosecurity.sk