Prepojenie politických ambícií a povolania učiteľa môže byť problematické v kontexte kontroverzných vyjadrení v online priestore, šírenia dezinformácií alebo zastávania extrémistických postojov.
Z výberu 14 politických strán a hnutí Denníka N, vykonáva pedagogické povolanie 139 kandidátov. Mnohí z nich sú riaditelia škôl či učitelia a do predvolebných programov dokážu zo školstva priniesť cenné skúsenosti. Otázky ale môžu vzrastať predovšetkým pri kandidátoch s pochybnou rétorikou na sociálnych sieťach.
Aj učitelia môžu mať tendenciu k dezinformovaniu
Využívanie sociálnych sietí na komunikáciu s priaznivcami a verejnosťou je medzi slovenskými politikmi populárnym a strategickým ťahom. Facebookové profily a stránky niektorých kandidátov-pedagógov však môžu vyvolávať opodstatnené obavy.
Iveta Rajčániová (SMER – SSD), riaditeľka základnej školy v Nových Zámkoch, na svojej kandidátskej facebookovej stránke rázne odmieta „progresívno liberálne zverstvá“. Nedávno taktiež zverejnila staré video Michala Šimečku (PS) s popisom: „…možno u mnohých otrepaná, zabudnutá téma…V mojej rodine PRÁVE TERAZ, po 3 dávkach vakcíny, !!ŤAŽKÁ FORMA COVIDU!! !? Toto je tá SLOBODA!?“
Ďalší z kandidátov SMER – SSD Jozef Cuper na svojom súkromnom facebookovom profile pravidelne uverejňuje obsah so zavádzajúcim až konšpiračným charakterom. Ide napríklad o zdieľaný príspevok známej dezinformačnej stránky Neverím falošným politikom, video Martina Daňa, či článok portálu Na palete. Ten bol iniciatívou Konšpirátori.sk zaradený na zoznam stránok so sporným obsahom. Cuper je riaditeľom základnej školy vo Veľkom Krtíši.
Učiteľka angličtiny zo Spišskej Novej Vsi Ivona Kellnerová, kandidujúca za Republiku, sa na Facebooku rozhorčuje nad dúhami na obaloch značky Nivea, šíri zavádzajúce tvrdenia o médiách, o „policajnom štáte“ či „náhle zmiznutých“ vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva.
K online angažovaniu učiteľov sa vyjadril kandidát strany SME RODINA Rastislav Kunst. Riaditeľ školy v Rusovciach tvrdí, že osobné a politické presvedčenia by sa nemali dostávať do školských tried. Kunst zároveň uviedol, že kandidáti by si mali dať pozor na zdieľanie polarizujúcich názorov aj na sociálnych sieťach.
Učiteľov je nedostatok, chýba špecifická legislatíva
Známy je nedávny prípad prieniku dezinformačných aktérov do školského prostredia, na ktorý upozornila Aliancia stredoškolákov i popredné slovenské médiá. V máji tohto roka bol jedným z členov maturitnej komisie na strednej odbornej škole v Bratislave Milan Laurinec – dezinformátor pôsobiaci v antisystémovom zoskupení Občiansky tribunál.
O Laurincovej pochybnej aktivite na sociálnych sieťach v minulosti informovala aj Polícia SR. Laurinec odmietol, že by bol šíriteľom hoaxov a dezinformácií: „…Ja by som ich [študentov] ani nedezinformoval, keby som im povedal o tom, že trebárs Čaputová je nelegálna, to by som neklamal, ale nemienim to s nimi riešiť,“ povedal pre tvnoviny.sk.
Škola v Bratislave sa od situácie dištancovala. Riaditeľ údajne prijal Laurinca z dôvodu personálneho výpadku, pričom jeho minulosť bližšie neskúmal. „V Bratislavskom kraji sú stovky neobsadených miest, tým pádom školy, ako každý iný zamestnávateľ, potrebujú ľudí, a tým pádom robím s takými ľuďmi, akých mám,“ reagoval minister školstva úradníckej vlády Daniel Bútora.
„Dezinformácie na Slovensku sú vlastne legálne, lebo nikto nebol právoplatne odsúdený dokonca aj za zdieľanie zdravotníckych dezinformácií (…),“ komentuje prípad Vladimír Šnídl, redaktor Denníka N venujúci sa téme dezinformácií.
Inšpektorát práce aj minister školstva konštatujú, že konečná zodpovednosť pri výberovom konaní či prípadnom porušení pracovnej disciplíny je na strane zamestnávateľa.
Medzery v mediálnej gramotnosti
Prieskum agentúry Focus pre projekt People2People z roku 2019 sa zameriaval na dôveryhodnosť médií z pohľadu učiteľov. Reprezentatívna vzorka 523 učiteľov druhého stupňa základných škôl mala odpovedať na otázku: „Ak by ste mali svojim žiakom odporučiť médiá, kde môžu nájsť dôveryhodné informácie o tom, čo sa deje doma a vo svete, ktoré z nasledujúcich médií (či už v tlačenej alebo internetovej podobe) by ste svojim žiakom odporučili?“
Na základe otázky mali učitelia posúdiť 12 vybraných médií (okrem televízie a rádia). Na prvých dvoch priečkach sa umiestnili Aktuality.sk (médium by odporučilo 66 % opýtaných) a Hospodárske noviny (58 % opýtaných). Medzi zdroje s preukázateľnou dôveryhodnosťou (pozn. odporúča viac ako 50 % respondentov) sa však dostali aj dezinformačné weby Hlavné správy (57 %) a Zem a vek (53 %).
„Štatisticky je pravdepodobné, že väčšina z opýtaných učiteľov nie sú pravidelnými čitateľmi väčšiny z ponúkaných médií. Je teda možné, že časť učiteľov jednoducho ignorovala možnosť „nepoznám“ a dali svoje odporúčanie aj médiám, s ktorými mali minimálnu alebo žiadnu skúsenosť. Prieskum teda nemusí automaticky znamenať, že viac ako polovica učiteľov sú konšpirátori, ale znamená minimálne to, že veľká časť učiteľov má zlý prehľad o médiách a laxný prístup k selekcii zdrojov,“ zhŕňa tento prieskum Jakub Goda z Denníka N.
Tréning v mediálnej gramotnosti je dôležitý ako súčasť študentského kurikula, a preukázateľne aj výbavy pedagóga. Starší výskum Medzinárodného centra mediálnej gramotnosti (IMEC) Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave z roku 2013 prišiel so záverom, že pre výučbu mediálnej gramotnosti chýba učiteľom potrebná kvalifikácia.
Podľa výskumu „až 93% opýtaných škôl [z 567 zúčastnených základných škôl] uviedlo, že ich učitelia neabsolvovali žiadnu formu vzdelávania pre vyučovanie mediálnej výchovy. Len 7 % (39 škôl) škôl uviedlo, že ich učitelia absolvovali nejakú formu vzdelávania. Z toho 3% uviedli akreditovanú formu vzdelávania a 3% krátkodobú formu vzdelávania resp. 1% formu tréningu.“
Aj keď výskum IMEC bol realizovaný s odstupom desiatich rokov, situácia ohľadom mediálnej gramosti a kritického myslenia sa výrazne nezlepšila, keďže rozvoj digitálnych zručností stále nie je strategicky podchytený. Napriek vyššej digitálnej gramotnosti mladých Slovákov je stále problémom znalosť digitálneho prostredia u starších, nízka miera kritického myslenia, ako aj podliehanie obsahu, ktorý vyvoláva emocionálne reakcie. Keďže takýto typ obsahu sa dezinformátorom osvedčil na sociálnych sieťach, usilujú o manipuláciu mienky verejnosti najmä prostredníctvom týchto kanálov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
