Na čínsky vplyv nie sme pripravení

Čína sa so svojou rastúcou ekonomickou, vojenskou a diplomatickou mocou nepretržite snaží vybudovať svet, v ktorom sa jej vplyv nedá prekonať, jej ambície sú nespochybniteľné a individuálne slobody ustupujú potrebám štátu. Ako je to ale s čínskym vplyvom na Slovensku? Máme dôvod na obavy?

V súčasnosti je čoraz jasnejšie, že Peking usiluje kombináciou digitálneho sledovania a násilia o absolútnu kontrolu nad svojím kultúrne, nábožensky a etnicky rozmanitým obyvateľstvom. V krajine etnická genocída časti vlastných občanov, ktorá má za úlohu v podstate zlikvidovať moslimskú kultúru v Číne.

Ak sa Čína takto správa k vlastnému obyvateľstvu, mali by sme byť obozretní voči jej zahraničnopolitickému smerovaniu a vplyvu na ostatné krajiny. V najnovšej správe analyzuje European Think-Tank Network on China (ETNC) súčasné trendy v presadzovaní čínskeho vplyvu v Európe.

Prístup Číny voči európskym krajinám stavia na využívanú troch nástrojov, ktorými sú podpora propagácie čínskej kultúry, ekonomická spolupráca a využívanie (sociálnych) médií na komunikáciu s verejnosťou. Všetky tri nástroje sú prvkami tzv. soft power, čiže mäkkej moci, prostredníctvom ktorej dokážu krajiny ovplyvňovať ostatných.

Vplyv Číny na Slovensku

V správe sa medzi sedemnástimi analyzovanými krajinami nachádza aj Slovensko. Spolu s Rakúskom či Poľskom patrí do skupiny štátov, v ktorých je Čínsky záujem na nízkej úrovni a nepredstavuje kľúčovú tému verejného diskurzu.

Čínske veľvyslanectvo na Slovensku v propagácii svojich názorov v slovenských mainstreamových médiách veľmi úspešné nebolo. Podľa čínskych diplomatov bola dôvodom neochota médií zverejňovať články veľvyslanectva. Niektoré z nich ale predsa len uverejnené boli, avšak, v médiách „alternatívnych“, ako napríklad Hlavné správy či Parlamentné listy, ktoré sú známe svojimi protizápadnými postojmi a šírením dezinformácií.

V poslednej dobe ale čínska diplomacia svoju činnosť na Slovensku zintenzívnila, najmä v súvislosti s hongkongskými protestmi, ktoré prepukli v roku 2019. Svoje aktivity rozšírila ešte viac po začiatku pandémie COVID-19 v minulom roku. Jednou z odpovedí na situáciu spojenú s koronavírusom bolo založenie účtu na Twitteri vo februári 2020. Čínske veľvyslanectvo okrem bežnej komunikácie zdieľalo aj niekoľko dezinformačných príspevkov, ktoré naznačovali, že vírus nemusel pochádzať z Číny.

(Ne)Kultúrne inštitúty

Kultúra a vplyv Číny sú na Slovensku čoraz viditeľnejšie aj cez tzv. Konfuciove inštitúty (KI).   

Podľa experta na Čínu Mateja Šimalčíka, ktorý sa podieľa na mnohých štúdiách a prieskumoch o čínskej prítomnosti v Európe a na Slovensku, je ich primárnou funkciou šírenie čínskej kultúry a jazyka, ale rovnako tak aj šírenie propagandy a ovplyvňovanie verejnej mienky vo vzťahu k Číne.

KI spadajú pod priamu kontrolu čínskeho ministerstva školstva, tým pádom aj pod kontrolu čínskej komunistickej strany a ich financovanie nie je dostatočne transparentné. Na našom území sa nachádzajú 3 takéto inštitúty, v porovnaní napríklad s Nemeckom, kde ich je 20.

Navyše, slovenský riaditeľ KI v Bratislave Ľuboslav Štora nedávno vzbudil záujem médií nevhodnou reakciou na prieskum Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS), ktorého členovia, vrátane Šimalčíka, dostali výhražný mail. V reakcii na daný výskum Štora uviedol: 

„To nemôžete brať vážne, že viacero čínskych korporácií je zapletených do sledovania a represií moslimskej menšiny v Číne. Kto vám financuje tieto nezmysly?“

„Spíte dobre? Mali by ste byť vo veľkom strese, keď idete po ulici…“

Štora sa za svoj mail ospravedlnil a uviedol, že reagoval s nadsázkou. Ospravedlnenie ale prišlo až po publikácii článku v Denníku N. Jeho neskorá odpoveď mala byť spôsobená tým, že si mail s otázkami našiel až neskôr v spame.

  Zdroj: konfucius.sk 

Situácia v EÚ

Podľa reportu ETNC je vplyv Číny v susednom Česku oveľa väčší, hlavne z hľadiska ekonomickej spolupráce. V nedávnom spore s Pekingom mal tiež predseda českého Senátu Miloš Vystrčil z ODS podľa čínskeho ministra zahraničia Wang Yi „zaplatiť vysokú cenu“ za svoju oficiálnu cestu na Taiwan, zameranú na podporu obchodných vzťahov.

Diskusia o Číne je na úrovni EÚ postavená na témach ľudských práv, na medzinárodnom vplyve a ambíciách Číny a na spravodlivosti v ekonomických vzťahoch. Vo všetkých týchto oblastiach je podľa správy od ETNC vnímanie EÚ čoraz skeptickejšie a COVID-19 tento trend ešte umocnil.

Pokiaľ ide o ľudské práva, Európska únia voči rastúcej domácej represii v Číne reaguje „hlasne a kriticky”, a to napríklad aj vo vzťahu k  situácii v Sin-ťiangu a Hongkongu.

Dúfajme, že štáty a ich lídri po celom svete obrátia svoju ľahostajnosť k pozornosti a začnú rozlišovať medzi obrazom, o aký sa Peking snaží, a jeho reálnou tvárou. V zahraničných vzťahoch sa Čína už dávno nezaujíma len o ekonomickú spoluprácu. Teraz je ten správny čas podniknúť efektívnejšie kroky a voči čínskemu vplyvu v Európe spozornieť.