Falošný dátum na balení vakcíny. Nejde o prvý ani posledný prípad úpravy fotografie za účelom šírenia dezinformácií

Obrázok: https://twitter.com/Braveheart_USA

Na sociálnej sieti Twitter sa šíri digitálne upravená fotografia balenia vakcíny od spoločnosti AstraZeneca, ktorá údajne „dokazuje“, že vakcína bola vyrobená už v roku 2018. Účelom šírenia danej fotografie je, ako inak, spochybniť existenciu pandémie.

Na internete sa objavila fotografia, podporujúca konšpirácie ohľadom pandémie. Nachádza sa na nej balenie od vakcíny proti COVID-19 s dátumom výroby „2018. 07. 05.“. Slúžiť má ako dôkaz toho, že pandémia nie je reálna, a že farmaceutická firma disponovala vakcínou dávno predtým, ako boli registrované prvé prípady tohto ochorenia.

Snímka koluje po viacerých sociálnych sieťach, pričom ju zdieľa stále viac užívateľov.

Pravda sa skrýva v detailoch

Pravdivosť a originalitu fotografie spochybňuje viacero osôb. Medzi nimi napríklad hovorca spoločnosti AstraZeneca, ktorý potvrdzuje, že spoločnosť žiadne balenie pre vakcínu COVID-19 v roku 2018 nevyrobila. 

Okrem toho sa k obrázku vyjadruje aj expert na manipuláciu fotografií Dr. Thorsten Beck. Tvrdí, že dátum na fotografii má rozdielnu a výraznejšiu farbu ako zvyšný text balenia, pričom na mieste dátumu nemožno badať ani odrazy svetla. Navyše, dátum je umiestnený pod iným uhlom ako balenie, na ktorom sa nachádza.

Pri porovnaní s originálnymi baleniami od výrobcu expert spozoroval ďalší rozdiel, kedy na origináloch nachádza dátum expirácie označený ako „EXP“, avšak dátum výroby prítomný nie je. 

Naopak, v prípade upravenej fotografie sa na balení nachádza iba dátum výroby. Na základe týchto argumentov konštatuje, že obrázok možno s vysokou pravdepodobnosťou považovať za podvrh, využívajúci digitálnu úpravu fotografií.

Digitálna úprava – úspešný manipulačný nástroj

Úprava digitálneho obsahu akým sú fotografie či videá nie je v súčasnosti žiadnou novinkou. Avšak s vývojom technológie a vyššej dostupnosti pre bežných užívateľov predstavuje stále rozšírenejší a ťažšie odhaliteľný trend.

Navyše sa stále častejšie stáva nástrojom dezinformačných kampaní alebo propagandy a predstavuje tak hrozbu v podobe zastrašovania, destabilizácie, klamania alebo ohýbania reality. 

Na digitálne upravené videá či fotografie sme viackrát upozorňovali spolu s ďalšími portálmi, napríklad tu, tu alebo tu.

Dvakrát overuj, raz zdieľaj!

Našťastie však existujú spôsoby, ako podvrhy odhaliť v reálnom čase a v istej miere tak zamedziť ich ďalšiemu šíreniu. Jedným z nich je práca rôznych redakcií, organizácií či médií vykonávajúcich fact-checking a odhaľujúcich pravosť kontroverzných materiálov.

Okrem toho sa do boja zapájajú aj samotné sociálne siete, ktoré v istej miere upozorňujú svojich užívateľov na obsah, ktorý bol upravený za účelom šírenia dezinformácií. V prípade upraveného balenia vakcíny sa tak stalo na Facebooku a Instagrame.

Za zmienku stojí aj experimentálny softvér s názvom Assembler od spoločnosti Google, ktorý umožňuje rýchle odhaľovanie upravených fotografií a overovanie ich pravosti. Aj keď tento experiment už skončil, prezentuje metódu, akou by v budúcnosti mohla spoločnosť bojovať proti klamlivým snímkam.

Ďalším možným spôsobom obrany proti falošným fotografiám je individuálna činnosť každého užívateľa internetu. Medzi odporúčané techniky patria najmä spätné vyhľadávanie obrázkov, overenie metadát, dôraz na sledovanie svetla a tieňov na fotografiách či využívanie kritického myslenia.