Podľa správy GLOBSEC Trends 2020, až 34% ľudí v strednej a východnej Európe verí, že COVID-19 je len podvod určený na manipuláciu s občanmi.
Práve pandémia preukázala, aký zásadný význam má obmedzenie dopadu dezinformácií na našu spoločnosť – nasvedčujú tomu aj stovky úmrtí v dôsledku dezinformácií týkajúcich sa koronavírusu, ktorým sa dalo predísť. Zvýšiť odolnosť voči dezinformáciám dokážeme iba prístupom, ktorý obsiahne celú našu spoločnosť. Ak chceme vytvoriť zdravšie informačné prostredie, takýto prístup sa musí skladať z účinných a vopred dobre premyslených postupov.
Miroslava Sawiris, vedecká pracovníčka GLOBSEC-u, uvádza 5 hlavných nástrojov na boj proti dezinformáciam:
- právne nástroje na európskej alebo národnej úrovni
- obmedzenie financovania dezinformácií
- zodpovedné digitálne občianstvo
- kvalitná žurnalistika
- strategická komunikácia
Všetky tieto prvky si vyžadujú spoluprácu verejných činiteľov a štátnych inštitúcií, výskumnej obce, aktérov občianskej spoločnosti, ale aj samotných občanov, užívateľov internetu a sociálnych sietí.
Základné pravidlá
Členské štáty EÚ musia v prvom rade aktívne prispieť k rýchlej implementácii navrhovaného zákona o digitálnych službách, ktorý stanovuje už dlho očakávané a potrebné hranice v digitálnom priestore. Medzi základné pravidlá patrí okrem iných aj zásada, že čo je nezákonné offline, je rovnako nezákonné aj online. Napríklad popieranie holokaustu na sociálnych sieťach.
Tieto regulácie by mali navyše podporovať aj transparentnosť a zodpovednosť v oblastiach, ako je hodnotenie a moderovanie obsahu. Správny prístup pri rozpoznávaní a označovaní dezinformácií je tiež kľúčovým aspektom v boji proti škodlivému obsahu.
Dezinformácie bez dotácií
Sloboda prejavu neznamená právo profitovať z dezinformácií. Podľa GDI (Globálneho dezinformačného indexu) predstavuje odhadovaný ročný zisk dezinformačných webov 235 miliónov dolárov – to dopomáha dezinformačným aktérom k neuveriteľnému vplyvu.
Odstrihnutie dezinformácií od finančných stimulov by viedlo k okamžitému zlepšeniu kvality informačného prostredia, pretože by to obmedzilo ich dosah. Narušiť ekonomickú situáciu dezinfowebov dokážu napríklad právne nástroje tým, že zabezpečia, aby reklamné agentúry neboli schopné umiestňovať reklamy na stránky šíriace falošné správy, nenávistné prejavy, alebo konšpiračné teórie.
V tomto úsilí si organizácie občianskej spoločnosti nachádzajú svoju cestu – na Slovensku s úspešným projektom konspiratori.sk, v Česku nelez.cz alebo Stop Hate for Profit v USA. zväčša Sú založené na zvyšovaní povedomia o škodlivom vplyve dezinformácií a zároveň vyzývajú spoločnosti, aby zrušili umiestňovanie reklám na takéto platformy.
Zodpovedné digitálne občianstvo
Používatelia bez potrebného digitálneho vzdelania sa často ocitajú v obkľúčení informácií zo stále nových kanálov z celého spektra internetu. Často v tejto záplave nevedia rozlíšiť pravdu od neprávd. Následne tak môžu nevedomky šíriť nenávisť či zdieľať dezinformácie.
Všetci musíme akceptovať skutočnosť, že používaním sociálnych sietí sme povinní rozšíriť našu zodpovednosť aj na online sféru. Koncept zodpovedného digitálneho občianstva je rovnako nevyhnutné zahrnúť do výuky pre všetky vekové skupiny, počnúc základnými školami. Hlavnou prioritou vzdelávacích inštitúcií by mala byť informovanosť občanov a ich digitálna gramotnosť. Jednotlivci by mali predovšetkým sledovať viaceré zdroje správ a byť aspoň čiastočne skeptickí voči tomu, čo čítajú a pozerajú.
Kvalitná žurnalistika
Vlády by mali podporovať spravodajskú gramotnosť a silnú profesionálnu žurnalistiku. Spravodajská sféra musí poskytovať vysoko kvalitnú žurnalistiku, aby si získal dôveru verejnosti a vyvrátil falošné správy a dezinformácie.
Po celom svete existujú pochybnosti týkajúce sa kvality informácií dostupných pre širokú verejnosť. Nezávislú žurnalistiku je preto potrebné systematicky podporovať, napríklad financovaním mediálnych zdrojov. Podpora miestnych redakcií a ochrana investigatívnych novinárov pred hrozbami a útokmi môže fungovať ako silná protilátka proti zvyšujúcemu sa šíreniu toxického obsahu.
Strategická komunikácia
Štátna správa a mnohé inštitúcie často trpia neschopnosťou správne komunikovať spôsobom, ktorý by bol pre verejnosť prístupný a zrozumiteľný. Tento nedostatok je stále zreteľne vidieť v prípade premiéra Igora Matoviča, napríklad počas kľúčového informovania o nedávnom plošnom testovaní.
Je nanajvýš dôležité, aby všetky štátne inštitúcie proaktívne informovali občanov o svojich aktivitách, aj za účelom získania si ich dôvery. V opačnom prípade vzniká informačná medzera, ktorá môže byť ľahko zneužitá škodlivými subjektami.
Falošné správy a sofistikované dezinformačné portály sú obzvlášť problematické v demokratických systémoch a čoraz viac sa diskutuje o tom, ako riešiť tieto problémy bez toho, aby sa oslabili výhody digitálnych médií. V záujme zachovania otvoreného a demokratického systému je dôležité, aby vláda, firmy a spotrebitelia pri riešení týchto problémov spolupracovali.
Proaktívne opatrenia na podporu zodpovedného digitálneho občianstva, podpora kvalitnej žurnalistiky či vedenie efektívnej strategickej komunikácie pomôžu zvýšiť celkovú odolnosť voči ovplyvňovaniu a šíreniu škodlivého obsahu. Už len čiastočný pokrok v každej z týchto piatich domén by viedol k zlepšeniu kvality nášho spoločného informačného prostredia.
