Plošné testovanie – stav (komunikačnej) núdze

Predstavitelia štátu a jeho inštitúcie dlhodobo nedokážu reagovať na hrozby, ktoré predstavujú dezinformácie a populizmus na sociálnych sieťach. Teraz im to zlomí krk.

Politická kampaň sa dávno presunula na Facebook, kde podľa pokrivených pravidiel ziskuchtivej spoločnosti žije vlastným životom. Nemá na ňu dosah žiadny slovenský regulátor či štátny úradník. Polícii nezostáva nič iné, ako záplavu hoaxov o covide-19 na Facebooku pracne vyvracať, pretože ich divoké šírenie nevie ovplyvniť. Červený telefón, ktorý majú niektorí úradníci k dispozícii, vo Facebooku zdvihne človek z PR, ktorý protistranu uistí, že sa o problém postará.

Posledné voľby do NR SR ukázali, že slovenská stranícka politika zmenu informačného prostredia už čiastočne pochopila. Najmä však neonacisti, populisti a ostatní prospechári, ktorých politickou agendou je dostať sa bez práce ku zdrojom štátu. 

Práve oni pochopili, že na to, aby dosiahli vysoké volebné výsledky, v skutočnosti nemusia robiť vôbec nič užitočné. Stačí, aby na Facebooku konzistentne a dlhodobo útočili na všetko a každého, aby šírili nenávisť a polarizovali spoločnosť. 

Bez toho, aby proti korone pohli čo i len prstom, budú práve oni najbližšie dva týždne bezohľadne drviť zvyšky spoločenskej súdržnosti a vzájomnej spolupatričnosti, len aby na tom politicky zarobili. Nie je vôbec vylúčené, že sa im to pri dnešnom stave nakoniec aj podarí.

Stav núdze: Štát vs Antisystém

Blaha, Uhrík a Mazurek sú na špici. Reči o ľavici a pravici sú už dávno iba teplým vzduchom. Spoločne pózujú na fotografiách s prokremeľskými „novinármi“ a komunikačne sa líšia iba v slovíčkach. 

V paralelnom vesmíre sociálnej siete, o ktorého dynamike slovenské úrady vedia iba pramálo, predstavujú tvrdý antisystém. Oni a plejáda iných, ktorí unisono pôsobia na ľudí tam, kde to štát nevidí.

Dlhodobo a bezohľadne podmývajú hodnoty fungujúcej demokratickej spoločnosti, postavenej na univerzálnej rovnosti, vymožiteľnosti práva a humanizme. Propagujú silný štát, ktorého sú, zhodou okolností, práve oni predstaviteľmi.

V ňom má národný princíp prednosť pred ľudskými právami. Vyčistený on ľudskoprávnych mimovládok, ktoré by sa vŕtali v porušovaní práv občanov či korupcii predstaviteľov štátu. Žiaden Európsky súdny dvor, Istanbulský dohovor, Ženevské konvencie či Parížska dohoda. Žiadne zásahy do svojvôle štátu. Tak ako napríklad v Rusku. Páni a dámy ho nakoniec radi a často chvália.

Blaha okrem písania na Facebook dlhodobo nerobí nič. Napriek tomu ho pôsobenie na sociálnej sieti vystrelilo za jedno volebné obdobie z 2 746 na 60 263 preferenčných hlasov a aj na podpredsednícku stoličku rozkladajúceho sa Smeru. 

Uhríkove vystúpenia v Európskom parlamente sú ostatným delegátom na smiech, no perspektívnemu podpredsedovi ĽSNS to vôbec nevadí. Nerozpráva totiž na svojich kolegov z Bruselu, no svoje videá natáča výlučne pre slovenské publikum, napríklad aj v takmer prázdnej rokovacej sále. 

Obaja páni sa pred pár dňami slávnostne pochválili ďalšou desaťtisícovou métou – počtom fanúšikov, ktorých na Facebooku nazbierali. Presne toto predstavuje totiž vrchol ich súčasného politického pôsobenia. Ak sa rozhodnete v ich portfóliu hľadať konštruktívne politiky, ktoré títo dvaja páni pre krajinu a ľudí presadili, hľadali by ste márne.

Napriek varovaniam odborníkov, komunikáciu v online priestore štát nepochopiteľne prenecháva dezinformátorom, neonacistom a populistom. Dôsledkom tejto nedbalosti je stav, v ktorom štát čokoľvek užitočné urobí, ocitne sa pod paľbou masívnej presily. Okrem prezidentky nikto z predstaviteľov štátnej moci útoky antisystému na sociálnej sieti neustojí. 

Prečo? 

Všetky ministerstvá, Úrad vlády SR, všetci ministri a predseda parlamentu – spolu 28 facebookových stránok – vygenerovali za posledných sedem dní presne 50,7 percent z výtlaku, ktorý za rovnaký čas vytvorili spolu Blaha, Uhrík a Mazurek. Až na výnimky roztrúsené naprieč štátnou správou, štát dodnes nepochopil, že s voličmi už nekomunikuje iba cez tlačovky a prostredníctvom médií. 

Nie až tak nový priestor dokonale vyplnili nedemokratické sily, ktoré dezinformáciami a lacným, no účinným populizmom rozbíjajú spoločnosť, pričom im dnes vládni predstavitelia vlastnou, hrubo nezvládnutou krízovou komunikáciu výdatne pomáhajú. 

Paradoxne, na ministerstve obrany, ktoré má plošné testovanie ľudí na covid-19 implementovať, proliferácii dezinformačných stratégií a potrebe strategickej komunikácie rozumejú veľmi dobre. Pravdepodobne sa budú snažiť vecne a proaktívne komunikovať, no riešenie šité horúcou ihlou na poslednú chvíľu nenahradí chýbajúcu infraštruktúru a dobrý úmysel zrejme nebude efektívny.

Dezinformácie podmývajú vieru ľudí v štát a jeho inštitúcie

Takto znie jedna z univerzálnych poučiek propagandy. Dnes sme však svedkami toho, že niektorí predstavitelia štátu už pomoc dezinfoscény takmer nepotrebujú a oslabiť dôveru občanov v protipandemické opatrenia dokážu úplne sami.

V stave, kedy vláda nemá dosah na ľudí na Facebooku, ju teraz čakajú dva týždne, počas ktorých ich musí čo najviac presvedčiť, aby sa prišli nechať otestovať. Ako to však býva, keď je všetko povedané a urobené, je oveľa viac povedané ako urobené. 

Dva týždne pred prvým testovacím kolom stále nevieme, ako vlastne bude prebiehať, kde, za akých bezpečnostných podmienok a či na to vôbec máme dostatok zdravotníkov. Majú ľudia prísť s kufrom, ak by v prípade pozitívneho testu museli ísť do štátnej karantény?

Experti krútia hlavou a nechápu, prečo štát nekomunikuje s ľuďmi dlhodobo, proaktívne a priamo, pretože, ak to nebolo jasné doteraz, dnes už niet pochýb o tom, že hovoríme o otázkach národnej bezpečnosti. 

Riaditeľ Inštitútu strategických politík Matej Kandrík upozorňuje, že najbližšie dva týždne má vláda proti sebe „dezinfo guerrillu so šesťročnými skúsenosťami, zakotvenú v dobre rozvinutej sieti webov, facebookových stránok a skupín – zdroje a spôsoby tisíckrát overené a plne funkčné, s logistikou ako švajčiarske hodinky.“

Narozdiel od ostatných predstaviteľov štátu a ich nedostatočnej komunikácie na sociálnej sieti existuje predsa len jeden príklad dobrej praxe. Pani prezidentka. 

Zuzana Čaputová a jej tím prevádzkujú profil, ktorý sa v porovnaní s ostatnými predstaviteľmi verejnej správy výtlakom pohybuje v stratosfére. Za posledný polrok dokázala jej stránka vygenerovať presne 51 percent z toho, čo všetky stránky jednotlivých ministrov, predsedu parlamentu, ministerstiev a Úradu vlády dokopy. Prezidentka pritom uverejnila iba 3,6 percent z toho, čo ostatných 28 stránok. Jej výtlak a potenciál sú ohromné.

Premiér Igor Matovič však o operácii Spoločná zodpovednosť vrchnú veliteľku ozbrojených síl, ktoré budú za jej implementáciu zodpovedné, neinformoval. „Asi nepotrebujú, aby sa najdôveryhodnejšia politická tvár v republike postavila za ich vec,“ komentuje ďalšie komunikačné faux pas Kandrík.

V nedeľu sa na Facebooku premiér prezidentke ospravedlnil a jedným dychom dodal, že to vlastne nebola jeho chyba. Prestrelka premiéra a prezidentky v médiách a na Facebooku v čase núdzového stavu nie je ideálna predstava o strategickej komunikácii v réžii štátu.

Ľudia opatreniam neveria, lebo neveria štátu

Gastroprevádzky sú zatvorené, no poslanecký bufet pokračuje ďalej, premiér je na svadbe bez rúška, či spackaná tlačovka v Bruseli. Nezvládnutá komunikácia v čase núdzového stavu prirodzene a pochopiteľne oslabuje dôveru ľudí v opatrenia.

Jedným z posledných klincov do rakvy dôvery bolo násilné zhromaždenie neonacistov a nespokojných ľudí pred úradom vlády. Zúčastnení sa rozhodli porušiť bezpečnostné opatrenia a vystavili tak riziku nákazy ostatných ľudí v krajine. 

V čase, kedy je práve kvôli tomu obmedzený počet ľudí na šesť a reštaurácie, bary a kaviarne prichádzajú do existenčných problémov, polícia dovolila tisícke demonštrantov zhromaždiť sa pred úradom vlády. Na miesto im pristavila aj antikonfliktný tím.

Polícia však mohla postupovať aj inak. Sledujúc priebeh zhromaždenia a komunikáciu niektorých skupín na internete pred aj po skončení, mohla polícia neumožniť hromadný pochod stoviek neonacistov na Námestie slobody. 

Ak by identifikovala jeho účastníkov už na stanici, prípadne im neumožnila hromadný pochod na neohlásené zhromaždenie, mohla predísť násiliu, ktoré sme videli a tiež zhromaždeniu desiatok potenciálne pozitívnych a infekčných ľudí v tisícovom dave, ktorí sa o pár hodín neskôr rozpŕchli po krajine.

Polícia na Facebooku oznámila, že vyšetruje protiprávne konanie, ktorého sa niektorí zúčastnení mali dopustiť, nehovorí však nič o tom, že vyše tisíc ľudí by malo niesť následky za vedomé porušenie protipandemických opatrení, za ktorých dodržiavanie sa niektorí podnikatelia dostali do existenčných problémov. Vynucovanie opatrení počas núdzového stavu iste nie je zvláštne očakávanie. 

Strategická komunikácia štátu v čase krízy má byť aj o tom, že v krajine, v ktorej iba málo ľudí verí v univerzálnu rovnosť ľudí pred zákonom ukáže, že nariadenia platia pre každého. Najmä, ak má pred sebou ešte dvojtýždňový presviedčací maratón.

Čo ďalej?

Ak vláda vôbec vydrží dve kolá testovania, bude ju v blízkej budúcnosti čakať ešte veľmi dôležitá komunikačná kampaň, v ktorej bude širokej verejnosti vysvetľovať, že v novej vakcíne proti koronavírusu nie sú mikročipy. Úplne vážne. Podľa včerajšieho prieskumu agentúry Focus 31 percent učiteľov na druhom stupni základých škôkl si myslí, že očkovanie je prípravou na čipovanie ľudí. Je iste legitímne sa nazdávať, že vakcínu môže v budúcnosti odmietnuť možno až tretina populácie. S dnešnými komunikačnými kapacitami štátu v presile jedného Dávida proti stopäťdesiatim Goliášom to nepôjde.

Blaha, Uhrík, Mazurek a celá dezinfo guerrilla nemusí vymýšľať koleso – stačí reagovať na komunikáciu štátu. Všetkým zúčastneným to ide výborne.

Čomu dnes slovenská vláda, či štátne inštitúcie vôbec nerozumejú, je skutočnosť, že ony síce môžu v reálnom svete hypoteticky aplikovať tie najlepšie riešenia, ktorými by sme išli príkladom ostatným krajinám, naštartovali ekonomiku alebo efektívne odškodnili a stimulovali podnikateľov – no napriek tomu prehrajú.

Do paralelného vesmíru, ktorý siaha do každej slovenskej obývačky, každého vrecka s telefónom, majú totiž minimálny dosah. V ňom sa potenciálne užitočná práca úradníkov za niekoľko krátkych týždňov zmení na debakel. Nejde o to, čo sa stalo, ale o to, čo si myslia ľudia, že sa stalo. Je to iba ďalšia, univerzálne platná poučka.

Doterajšie stratégie zlyhali úplne

Efektivitu overovania, vyvracania či fact-checkingu lží na sociálnej sieti sme si mohli overiť v sobotu, keď spropagandizovaný dav vylamoval bránu na Úrade vlády a vystavoval seba samých, svoje deti a vlastne nás všetkých nebezpečenstvu nákazy.

Ďalšia skúška príde o dva týždne, kedy plošné testovanie odmietne príliš veľa ľudí na to, aby celé testovanie vôbec malo zmysel. Reagovať na šírenie dezinformácií bez vývoja a zavádzania proaktívnych stratégií totiž funguje presne takto. Vôbec.

Práve v týchto dňoch sa ukazuje, že boj proti dezinformáciám, propagande a v konečnom dôsledku proti neonacizmu, populizmu a autoritárstvu je bezpečnostná téma, ktorá má byť strategickou prioritou a krajina musí mať nejaké centrálne teleso či inštitúciu v správe štátu, ktorá bude vedieť príslušnú expertízu a implementáciu zabezpečiť. U nás to zrejme musí zastrešiť niektorá z iniciatív občianskej spoločnosti.

Všetky naše doterajšie odpovede na problém sú defenzívne – oni vystrelia a my vysvetľujeme. Myšlienka, že informačná vojna sa dá vyhrať čisto obrannými stratégiami, je scestná. 

Videli ste už gladiátora, ktorý by víťazne odkráčal z arény iba preto, lebo vedel šikovne mávať štítom?

Victor Breiner
Riaditeľ a analytik portálu Infosecurity.sk | Študoval germanistiku a pracoval ako prekladateľ a tlmočník až do chvíle, kým sa nezačal naplno venovať žurnalistike. | Ako fotograf na voľnej nohe pracoval v Sýrii, Líbyi, Mali, Tunise, Jordánsku, Libanone, a na Ukrajine. Publikoval v zahraničných a domácich médiách a za svoju prácu dostal ocenenia Czech a Slovak Press Photo. | Rodina a dobrodružná profesia nejdú dokopy, nepriestrelnú vestu preto zavesil na klinec. | Vyštudoval medzinárodnú bezpečnosť na univerzite v Leicestri kde skúmal teoretické rámce propagandy v digitálnom, globalizovanom svete. | Zaujíma sa o dezinformácie a nevojenské spôsoby dosiahnutia strategických a politických cieľov. | V apríli 2019 založil portál Infosecurity.sk