Aktuálne prebiehajúca vojenská agresia Ruskej federácie voči Ukrajine vnáša do politického a verejného diskurzu mnoho tém týkajúcich sa bezpečnostnej a zahraničnej politiky. Jedným z najčastejšie skloňovaných objektov týchto debát je Severoatlantická aliancia, ktorej súčasťou je Slovensko od roku 2004. Verejné povedomie o histórii a súčasnosti NATO je však preplnené mýtmi a nepresnosťami, čo býva často zneužívané dezinformačnými aktérmi na deformovanie legitímnej verejnej diskusie.
V predchádzajúcom článku sme zhrnuli argumenty podporujúce tvrdenie, že NATO nepredstavuje pre Rusko hrozbu a dlhodobo sa snažilo o vytvorenie korektných partnerských vzťahov.
Ruské obavy o svoju západnú hranicu je možné interpretovať jedine s ohľadom na historickú skúsenosť Ruska s vojenskými vpádmi zo západu, či už išlo o švédskeho kráľa Karola XII., Napoleona alebo Hitlera. Pochopiteľne, daný kontext v súčasnosti už nie je relevantným. Zdrojom obáv môžu byť okrem toho geografické podmienky, konkrétne charakter Východoeurópskej nížiny, v rámci ktorej neexistuje žiadna prírodná prekážka medzi Ruskom a zvyškom Európy.
Posilňovanie východného krídla NATO je preto často vykresľované ako hrozba zo západu, na ktorú je Rusko nútené reagovať. Keďže NATO predstavuje obrannú alianciu, naratív je mylný, býva však často zneužívaný na ospravedlňovanie ruskej agresie. Zároveň úplne ignoruje vývoj udalostí vedúcich k posilneniu východného krídla, ako aj bezpečnostné záujmy štátov susediacich s Ruskom, pre ktoré predstavuje obranných charakter Aliancie zásadné bezpečnostné výhody.
Tvrdenie: Budovanie vojenskej infraštruktúry na východnej hranici NATO je rinčaním zbraňami a provokáciou Ruska
Fakty: Kremeľ svojou agresívnou politikou v uplynulých rokoch vytvoril prostredie strachu a neistoty, v ktorom sa štáty susediace s Ruskom legitímne obávajú toho, že ich postretne podobný osud ako Gruzínsko či Ukrajinu.
Ruskí predstavitelia tieto obavy posilňujú svojimi činmi aj verejnými vyjadreniami, v ktorých sa neštítia hovoriť o obnovení ruského impéria, prípadne sovietskej sféry vplyvu. V tejto situácii sú obavy pobaltských štátov či Poľska pochopiteľné. Prípadná hrozba vojenského konfliktu sa však dotýka aj ďalších členských štátov Aliancie na východnej hranici, medzi ktoré patrí aj Slovensko.
Aliancii býva zo strany Ruska vyčítané, že nasadením bojových jednotiek na svojej východnej hranici porušila Zakladajúci akt NATO-Rusko, v ktorom sa členské štáty NATO zaviazali posilňovať kolektívnu obranu vzájomnou spoluprácou namiesto rozmiestňovania veľkej bojovej sily. K prvému rozhodnutiu o posilnení východného krídla však došlo až v roku 2016 na základe požiadaviek členských štátov NATO, ktoré sa cítili ohrozené v reakcii na ilegálnu anexiu Krymu, ktorou Rusko porušilo aj jeden z bodov Zakladajúceho aktu.
Po konsenzuálnom odsúhlasení všetkými členmi Aliancie boli v Pobaltí a Poľsku nasadené štyri multinárodné bojové skupiny, ktorých početnosť sa nachádzala hlboko pod hranicou definície „veľkej bojovej sily“.
Navyše, odstavec, ktorý sa zmieňuje o zdržaní sa rozmiestňovania veľkých bojových síl vo svojom začiatku explicitne uvádza, že ide o aktuálny kontext, v rámci ktorého bolo bezpečnostné prostredie omnoho viac predvídateľné než je tomu dnes. NATO sa teda držalo vzájomných dohôd po tom, čo Ruská federácia ich porušením zásadne zmenila bezpečnostné prostredie a ohrozila členov Alancie.
K rozšíreniu predsunutej prítomnosti jednotiek NATO na východnom krídle došlo začiatkom tohto roka v reakcii na prudkú eskaláciu ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Nové jednotky NATO boli rozmiestnené na území Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska. Na našom území sa nachádza skupina zložená z vojakov USA, Holandska, Nemecka, Česka a Slovinska. Cieľom zriadenia týchto skupín je posilnenie vzájomnej solidarity a transparentné odstrašenie potenciálnej agresie zo strany Ruska, ktoré by v prípade napadnutia jednej z členských krajín NATO muselo kalkulovať aj s priamym stretom s jednotkami ostatných členov Aliancie.
Celkový počet príslušníkov jednotiek pod priamym velením NATO vo všetkých ôsmich krajinách východného krídla Aliancie je približne 40-tisíc. Samotné rozmiestnenie jednotiek Aliancie sa realizovalo v súlade s medzinárodným právom a špecificky tiež so Zakladajúcim aktom NATO-Rusko. Pre porovnanie, Rusko pred útokom na Ukrajinu zhromaždilo na hraniciach približne 190-tisíc vojakov, pričom aj takto vysoký počet sa neskôr ukázal ako nedostatočný na vedenie dobyvačnej vojny.
Článok vznikol s podporou NATO.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
